Zemežlč vňať 30g(20x1,5g)
- Zemežlč vňať 30g (20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)
Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/zomezluc-nat-50g .
Zloženie: Centaurium erythraea herba plv. Droga obsahuje predovšetkým horčiny, živice, ďalej glykozid gentiopicrosid, cukor, kaučuk, éterický olej, mastné kyseliny, amid kyseliny nikotínovej, flavonoidy, živicové látky, magnéziumlaktát, vosk a malé množstvo silice. Zemežlč je prastarou magickou bylinou, ktorej dym údajne zaháňa hady. Pre seniorov sa výrazne osvedčil ionizujúci čaj, pripravený formou nálevu z kombinácie rovnakých dielov vňate zemežlčmi, kvetu úročníka bolhoja a kvetu vresu.
Užívanie: 1 čaj.lyžičku preliať 0,2 l vriacej vody, vylúhovať 15 min popíjať 2-3 x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika
- Zemežlč nať 30g(20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)
Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári.
Složenie: Centaurium erythraea herba plv. Droga obsahuje predovšetkým horčiny, živice, ďalej glykozid gentiopicrosid, cukr, kaučuk, éterický olej, mastné kyseliny, amid kyseliny nikotínovej, flavonoidy, živicové látky, magnéziumlaktát, vosk a malé množstvo silice. Zemežlč je prastarou magickou bylinou, ktorej dym údajne zaháňa hadmi. Pre seniorov sa výrazne osvedčil ionizujúci čaj, pripravený formou nálevu z kombinácie rovnakých dielov nate zemežlč, kvetu úročníka bolhoja a kvetu vresu.
Užívanie: 1 čaj. lžičku preliať 0,2 l vriacej vody, vylúhovať 15 min popíjať 2-3 x denne.
Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:
Zemežlč horká: Synonymá:
Latinsky: Centaurium mínus, Centaurium vulgare, Centaurium umbellatum, Gentiana centaurium L., Erythraea centaurium, Chironia centaurium, Centaurodes centaurium, Erythraea vulgaris
Slovensky: Zemežlč menší, zemežlč obyčajná, zemežlč okolitá, zemežlč lekárska, zemežlč obyčajná
Zemežlč horká: Droga:
Latinsky: Herba centauriu, Herba centauriu minoris, Herba erathraeae centauriu seu minoris
Slovensky: Vňať zemežlče
Zemežlč horká: Názvy:
Ľudové: Tisícizlaté korenie, cintorie, kyrica, chlístnik, horká bylina, cencélia, centália, cintorínka, cintória, cmiteria, čantoryjka, hlíst, hlístník, horúca zelina, jazarica, kyrica, pazdernačky, santovéjeniek, korenie, zelenuša, zemezba, zlatá kytica, žlčová tráva, antoryjka, tisícero korenín, horúca bylina, tisícové korenie
Slovensky: Zemežlč menšia, zemežlč horúca, zemežlč obyčajná, zemežlč okolíkatá
Nemecky: s Echtes Tausendgüldenkraut, Tausendgüldenkraut
Rusky: Zolotolistnik zoltičnyj, zolototysjačnik zoltičnyj
Anglicky: Common Centaury
Poľsky: Tisiacznik pospolity, centuria pospolita
Chemické zloženie: Účinné obsahové látky sú horčinové glykozidy (glykosidicky viazané horčiny - až 0,3%), nachádzajúce sa hlavne v kvetoch (číslo horkosti vňate je asi 2000, kvetov 12000). Sú to monoterpény - sekoiridoidy swerciamarín a genciopikrín (= genciopikrosid = gentiopikrín), v stopách aj amarogencín. Uvádza sa aj glykozidová horčina erytaurín, ktorá je pravdepodobne totožná s genciopikrinom. Ďalej je prítomný (voľný aj viazaný) aglykón genciopikrínu, genciogenín (označovaný aj ako erytrocentaurín), prítomný je aj glykozid genciopikrozid. Droga ďalej obsahuje flavonoidy (žlté flavónové farbivo centaureín), stopy silice, rad mastných kyselín (0,7% kyseliny olejovej, kyselinu oleanolovú a iné), stopy kyseliny nikotínovej, resp. jej amid, alkaloid gencianín (gentianín) a zlúčeniny charakteru alkaloidov (napr. gancianín = erytricín - 0,6-1%). Droga obsahuje horčiny (asi 0,3% genciopikrínu a približne 0,03% erytaurínu), glykozid genciopikrozid a živicové látky. Obsiahnuté sú aj fenolové kyseliny, triterpény vrátane sitosterolu, kampesterolu a stigmasterolu.
Vnútorné použitie:
Pre veľmi horkú až odpornú chuť spravidla drogu podávame samostatne, pretože svojou prítomnosťou výrazne negatívne ovplyvní chuť zmesi.
Vzhľadom na mimoriadnu horkosť sa droga užíva v málo koncentrovaných výluhách alebo v minidávkach, prípadne formou čajových zmesí, kde zemežlč tvorí len malú časť.
Vňať, spolu s inými horčinovými drogami, je súčasťou horkých žalúdočných čajov, známych pod názvami Species amaricantes a Species stomachicae. Z drogy sa tiež pripravuje horká tinktúra a extrakty, ktoré bývajú súčasťou najrôznejších liekov.
Droga sa výhodne kombinuje napr. s ľubovníkom, harmančekom, nátržníkom husím.
Pri krvných chorobách zemežlč kombinujeme predovšetkým s listom konopice.
Niekedy sa podáva v studenom maceráte (denne do 5 g).
Alebo:
Účinný je aj macerát pripravený za studena s celodennou odporúčanou dávkou 5 g, rozdelenou na niekoľko porcií.
Alebo:
Príprava čaju: Čaj je lepší, ak je za studena vylúhovaný. Prelejeme vrchovatú čajovú lyžičku rozrezanej vňate 1 šálkou vody a necháme 6-10 hodín stáť. Čaj pijeme pred jedlom vlažný.
Podľa ČsL 4 sa jednorazovo podáva 1 g drogy na zápar. Obvyklá dávka je 1 kávová lyžička na pohár záparu, pije sa po lyžičkách.
Alebo:
Na zápar sa používa 1-2 (maximálne 5 g) drogy. Pije sa 3x denne.
Alebo:
Dáva sa pol lyžice vňate na 2 dl záparu (maximálne 8 g práškovanej drogy na 1 dl vody). Pije sa po 1-2 lyžičkách 2-4x denne (aspoň 30 minút pred jedlom).
Alebo:
Obvyklou dávkou je 1 polievková lyžica na 400 ml nálevu. Odporúča sa piť 4x denne po 100-125 ml.
Podľa ČsL 4 sa jednorazovo podáva 1 g drogy na odvar. Obvyklá dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru, pije sa po lyžičkách.
Alebo:
Na odvar sa používa 1-2 (maximálne 5 g) drogy. Pije sa 3x denne.
Alebo:
Dáva sa pol lyžice vňate na 2 dl odvaru (maximálne 8 g práškovanej drogy na 1 dl vody). Pije sa po 1-2 lyžičkách 2-4x denne (aspoň 30 minút pred jedlom).
Lepšie sa dávkuje horká tinktúra kúpená v lekárni (1 g aspoň 30 minút pred jedlom).
Alebo:
Tinctura centaurii sa podáva 1/2 hodiny pred jedlom v dávke 1 g.
Extractum centaurii sa indikuje v jednotlivých dávkach 0,5 g.
Vhodnou liekovou formou je aj bylinný balzam alebo homeopatický čaj podľa Kloudy v potenciách U9 až U12.
Zvonkajšie použitie:
Nálev z 20 g vňate zemežlče a 1/4 l vriacej vody sa užíva na umývanie tváre pri nečistej pleti ako kozmetický prostriedok.
Pri nadúvaní a bolestivých brušných kolikách, ak je lekárom bezpečne vylúčená možnosť zápalu červovitého prívesku slepého čreva alebo iná náhla brušná príhoda, je možné tiež odporučiť podanie liečivého nálevu formou klyzmy. Po tomto zistení sa aplikuje najprv 1-1,5 l očistnej klyzmy, ktorou je prevarená voda, alebo slabý harmančekový nálev teploty 38 °C. Po vyprázdnení sa potom aplikuje 150-200 ml zemežlčového nálevu, ktorý už v črevách zostáva. Vhodným doplnkom tejto terapie je priloženie termoforu na brucho.
Možno nahradiť: Pre nedostatok drogy povoľuje ČsL 4 prímes niektorých červeno kvitnúcich druhov - Centaurium littorale (Turner) Gilmour subsp. uliginosum (Waldst. et Kit.) Rothm. ex Mederis (syn. Centaurium uliginosum Beck). Dovážaná droga môže obsahovať balkánske druhy Centaurium spicatum a Centaurium tenuiflorum. Podobné účinky majú drogy Radix gentianae a Folium menyanthidis.
Možno zameniť s: Zemežlče je na svete asi 50 druhov. Všetky sú nepríjemne horké a sú si dosť podobné. Líšia sa hlavne neprítomnosťou listovej ružice prízemných listov, ba dokonca sa im podobajú aj niektoré iné rastliny, napr. silenka zväzkovitá - Silene armeria L. - roztrúsená po slnečných stráňach a viniciach, zriedka aj pestovaná - rastlina nie je horká a má viac červené kvety, ďalej niektoré vrbovky - Epilobium L., prípadne vrbky - Chamanerion Scop.
Popis: Jedno- alebo dvojročná lysá bylina vysoká 5-30 cm. Vňate priame, štvorhranné, v hornej tretine rozvetvené. Listy prízemnej ružice kopijovité, obrátene vajcovité a tupé, vňaťové čiarkovité, protistojné (oprotiľahlé), prisedlé, s tromi žilkami. Súkvetie vo vrcholovej vidlici, kvety červené, ružové alebo červenoružové, niekedy biele. Kvete v červenci-októbri. Plody sú tobolky. Vhodným poznávacím znakom je aj horká chuť.
Miesto výskytu: Rastie hlavne na suchých lúkach a pasienkoch, v riedkych krovinách alebo na slnečných trávnatých miestach. Dáva prednosť suchším hlinito-piesočnatým pôdam s dostatkom dusíka. Nie je zvlášť náročná na pôdu. Môžeme ju nájsť na pôdach vápenatých alebo ílovitých, ale vyskytuje sa aj na pieskoch a rašelinách.
Pestovanie:
Všeobecne: Zemežlč sa dá veľmi dobre umelo pestovať. Je to dvojročná bylina. Zemežlč možno pestovať aj formou polokultúr (výsevom semena priamo na lúky). Alebo sa sadenice predpestujú v debničkách alebo v parenisku s letným výsevom. Po prepichovaní v júli-auguste sú sadeničky ponechané cez zimu v parenisku a až na jar sa vysádzajú na pole. Tento spôsob je tiež vhodný na získanie dobre vyzretého semena na obnovovanie kultúr. V niektorých prípadoch sa počíta s tým, že sa zemežlč na stanovišti už samovoľným vysemeňovaním ďalej udržuje. Tento spôsob výsevu možno doplniť o ďalší termín, a to koncom mája s ďalším vysadením rastlín v neskorom lete na pole.
Poloha, podnebie, pôda: Na pestovanie sa najčastejšie volia pozemky s pôdou bohatou na vápno, ílovité.
Predpestovanie: Na vypestovanie sadeníc sa odporúča výsev 1-2 g semena pod jedno pareniskové okno. Na jar môžeme vysejať semeno aj do debničiek na jemne spracovanú a preosiatu zem bez toho, aby sme ho zakryli zemou. Debničky mierne zalievame. Po 3 týždňoch sa objavia sadeničky, ktoré pomaly dorastajú a vytvárajú prízemné ružice. Semená sú veľmi drobné, 1 000 semien váži 0,42-0,56 g, v 1 g je okolo 1 700 semien. Klíčivosť semien je okolo 60%. Na urýchlenie klíčenia je možné semená namáčať po 3 dni vo vode. Potom vyklíčia za 4 dni odo dňa výsevu do pôdy, ak je pôda súčasne v najpriaznivejších podmienkach (dostatočne vlhká). Pri dlhšom namáčaní semená už nerovnomerne vzchádzajú. Ak boli semená udržiavané 8-14 dní vo vlhkom stave pri teplote 5-6°C (spôsob jarovizácie), v poľných podmienkach podobne vzchádzali rovnomerne, ale rastliny z týchto semien boli potom nižšie a dali teda aj menší výnos (kvitli pritom o dva týždne skôr). Pretože semená zemežlče veľmi rýchlo strácajú klíčivosť, odporúča sa vysievať semená bezprostredne po zbere (v júli) do debničiek alebo do pareniska. Zásadne ich nezahrnujeme zemou, pretože na klíčenie bezpodmienečne potrebujú svetlo. Táto doba tiež zodpovedá najvhodnejšej etape výsevu, t.j. od 10. júla do 19. augusta. Semená dobre vyklíčia pri teplote pôdy 18°C, nepriaznivý je na povrchu vytvorený prísušok. Po jeho narušení však rastliny pokračujú normálne v raste. Pestovateľsky je známy aj druhý spôsob, a to výsev semien priamo na lúky. Napriek odporúčaniam niektorých autorov sa ukazuje ako menej výhodný. Pre značne variabilnú klíčivosť semien väčšinou neprináša očakávané výsledky.
Výsadba: Mladé semenáčiky, ktoré sa objavia už po niekoľkých týždňoch, cez zimu ponecháme. Na budúcu jar presadíme mladé semenáčiky na definitívne miesto v spone asi 20x20 cm (20x10 cm). Tu ružice čoskoro vyženú kvetonosnú os. Do sponu je vhodné vysádzať po 3 rastlinách, aby lepšie prezimovali. Neskoré vysadenie spôsobuje značné vymrznutie a uhynutie rastlín.
Pestovanie: Počas rastu zemežlče je potrebné udržiavať pôdu v čistote častým okopávaním a súčasne vytvoriť vhodné podmienky pre vlhkosť pôdy (častým zalievaním).
Hnojenie: Na zvýšenie výnosu sa odporúča hnojenie čistými živinami - 60 kg dusíka, 72-90 kg fosforu a 40 kg draslíka na hektár.
Doba zberu + zbieraná časť: Vňať sa opatrne odrezáva v období kvetu (máj-jún, resp. júl-august) asi 5 cm nad zemou, aby prízemná ružica listov zostala neporušená. Na lokalite je potrebné ponechať asi štvrtinu porastu nedotknutú. Materiál sa pri zbere nesmie stláčať, pretože je náchylný na zaparenie. Na začiatku kvitnutia, keď ešte listy na byľke nezačínajú žltnúť a vysychať, zbierame celú vňať. Zrezávame alebo zostrihávame len vrcholky vňate, aby rastliny mohli zo zvyškov stoniek ešte v tom istom roku znovu rozkvitnúť a poskytnúť druhú úrodu. Táto druhá úroda býva niekedy ešte bohatšia než prvá a poskytuje jemnejšiu drogu.
Spracovanie + uchovávanie: Spôsob sušenia významne ovplyvňuje kvalitu drogy. Vňať totiž obsahuje látky, ktoré ľahko podliehajú rozkladu, preto sa suší rýchlo v tenkých vrstvách, aby sa materiál nemusel obracať a nedrobil sa, alebo v malých zväzkoch zásadne v tieni. Pokiaľ použijeme na sušenie umelé teplo, teplota nesmie prekročiť 40°C. Rastlina si musí po usušení zachovať pôvodnú farbu - citlivé sú hlavne kvety, ľahko vyblednú. Pomery vyschnutia sú približne 4:1. Materiál je suchý až vtedy, keď sú suché aj kvety. Droga sa nedrobí, pri sušení ju možno opatrne obracať. Zber z prvého kvitnutia je kvalitnejší, pretože nemá toľko zdrevnatených stoniek. Pri skladovaní je potrebné mať drogu v dobre uzavretých obaloch. Je veľmi citlivá na svetlo aj vlhko.
Vlastnosti drogy: Droga je bez charakteristického zápachu, veľmi výraznej až nepríjemne horkej chuti.


