Yzop lekársky vňať 50g

• Yzop lekársky vňať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Hyssopus officinalis herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/yzop-nat-50g . Droga obsahuje asi 1% silice s pinény, ďalej flavónové glykozidy, triesloviny, organické kyseliny, rad minerálov a stopy živice. Yzop je možné podávať aj samostatne, praktickí bylinári však zásadne dávajú prednosť podávaniu v zmesiach. Yzop sa kombinuje s skorocelom, kvetom divozelu alebo so sladkým drevom, prípadne s koreňom proskurníka as koreňom omanu. Pre seniorov kombinujeme s vňaťou úročníka bolhoje, prípadne s drogami adaptogénneho charakteru, ktorými sú napr. žien – šen, maralí koreň, koreň eleuterokoku a pod.
Užívanie: 1 pol. lyžicu nasypať do 0,5 l vriacej vody, lúhovať 15 min. popíjať 1 x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Yzop lekársky nať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Hyssopus officinalis herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje asi 1% silice s pinén, ďalej flavónové glykozidy, triesloviny, organické kyseliny, rád minerálov a stopy živice. Yzop možno podávať aj samostatne, praktickí bylinkári však zásadne dávajú prednosť podávaniu v zmesiach. Yzop sa kombinuje so skorocelom, kvetom divizny alebo so sladkým drevom, prípadne s kořenom prokurníka as kořenom omanu. Pre seniorov kombinujeme s naťou úročníka bolhoja, prípadne s drogami adaptogénneho charakteru, ktorými sú napr. Žien - šen, maralí kořen, kořen eleuterokoku pod.
Užívanie: 1 pol. lžicu nasypať do 0,5 l vriacej vody, lúhovať 15 min. popíjať 1 x denne.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Yzop lekársky: Synonymá:
Latinsky: Hyssopus borealis
Slovensky: Ysop lekársky

Yzop lekársky: Droga:
Latinsky: Herba hyssopi, Herba hyssopi officinalis
Slovensky: Vňať yzopu

Yzop lekársky: Názvy:
Ľudové: Hysop, isop, hyzop
Slovensky: Yzop lekársky
Nemecky: r Echter Ysop, Gebräuchlicher Ysop
Rusky: Issop aptečnyj
Anglicky: Hyssop
Poľsky: Hyzop lekarski

Chemické zloženie: Droga obsahuje predovšetkým silicu (až 1%, s hlavnou zložkou pinokamfón (pinokamfén), ďalej je prítomný hlavne pinén - nopén) a limonén, potom obsahuje 3-6% flavonoidných glykozidov (hesperidín, diosmín), asi 8% trieslovín, triterpénové kyseliny (oleanolovú, marubovú a ursolovú), minerálne soli a ďalšie látky. V čerstvých vrcholkoch listnatej vňate je až 170 mg% vitamínu C. Sú obsiahnuté aj flavonoidy.

Vnútorné užitie:
Yzop možno podávať aj samostatne, v praxi sa však dáva prednosť podávaniu v zmesiach.
V pľúcnom lekárstve sa yzop kombinuje so skorocelom, kvetom divozelu alebo so sladkým drievkom, prípadne s koreňom proskurníka as koreňom omanu.
V urológii kombinujeme so zlatobyľom, koreňom ihlice, s vresom alebo s vtáčím stavcom. V liečbe dyspepsiou odporúčame zmesi yzopu s mätou, prípadne feniklom, jablčníkom alebo ománom.
V geriatrii kombinujeme s vňaťou úročníka bolhoje, prípadne s drogami adaptogénneho charakteru, ktorými sú napr. žien-šen, maralí koreň, koreň eleuterokoku a pod.
Bežná liečebná dávka je 1-2 kávové lyžičky na šálku záparu, pije sa 2-3x denne po lyžiciach.
Alebo:
Priemerná dávka na prípravu záparu je 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálku vody: užíva sa 2-3x denne po lyžiciach.
Alebo:
Infusum Herbae hyssopi (1 lyžica drogy na pohár vody) sa užíva po 1/3 pohára 2-3x denne.
Alebo:
Obvykle sa pripravuje zápar z 2-3 lyžičiek vňate na 4 dl vody (pije sa po 1 dl 2-3x denne).
Alebo:
Pri kataroch dýchacích ciest sa často odporúča spariť 15 g yzopovej vňate litrom vody a nechať ustáť. Užíva sa za hodinu lyžice.
Pripravuje sa aj odvar z 1,5 lyžice vňate na 4 dl vody (pije sa rovnaká dávka 2-3x denne ako adstringens a antihydrotikum).
Je možné použiť aj bylinársky čaj či bylinný balzam, osvedčila sa aj homeopatická príprava podľa Kloudy, používaná vo vyšších potenciách okolo U9.
V urológii uprednostňujeme formu liehovodných roztokov.
Užíva sa aj vo forme tinktúry.

Vonkajšie použitie:
Užíva sa zápar z lyžice drogy na 2,5 dl vody.
Alebo:
Bežnou liekovou formou je nálev podávaný v obvyklých dávkach. Pri brušnej kolike (ak lekár vylúčil náhlu brušnú príhodu) je vhodné podanie nálevu formou liečebnej klyzmy, tj najprv 1-1,5 l litra očistnej klyzmy a po vyprázdnení 150 ml klyzmy liečebnej.
Užíva sa tiež odvar z lyžice drogy na 2,5 dl vody, na obklady aj odvar z 25 g drogy na 3-4 dl vody.

Možno nahradiť: Základným hodnotením sa droga podobá šalvii. Hyssopus seravchanicus apr. strednoázijského pôvodu, v ktorom bol nájdený obsah silice v čerstvej hmote 0,45-0,75% (v etape plného kvitnutia), presahuje kvalitu bežného yzopu lekárskeho. Vône sa obaja podobajú, ale u Hyssopus seravchanicus je až 57,9% pinokamfónu. Okrem toho silica obsahuje L-pinén, pinokamfeol, karvón a chemicky neidentifikovaný aldehyd. Trsy sú nižšie, mierne poliehavé. Na Kaukaze je rozšírený yzop úzkolistý - Hyssopus angustifolius MB s podobnou silnou vôňou a vysokou výťažnosťou silice (až 1,8%). Vyznačuje sa užšími a menšími listami. Rastliny sú vzpriamené, vysoké. Podľa odolnosti proti vymŕzaniu je označovaný yzop červený (Hyssopus ambiguus Iljin) a tiež azop „kriedový“ (Hyssopus cretaceus Dub.) rastúci na kriedových naplaveninách vo Voronežskej oblasti. S vysokým obsahom cineolu v silici (vyše 70%) sa ukázal yzop veľkokvetý (Hyssopus macranthus Boriss).

Možno zameniť s: Príbuzná saturejka záhradná - Satureja hortensis L. má podobné listy, jej pach je však úplne iný. Droga u nás pochádza z pestovaných jedincov, a preto je zámena takmer vylúčená.

Popis: Trvalá rozvetvená bylina až poloker. Dorastá do výšky 20-6O cm. Stonky sú páperité, štvorhranné, priame alebo vystupujúce, listy sediace, tuhé, lesklé, čiarkovito kopijovité, dubkovane bodkované, celistvookrajové. Stopkaté kvety modrej, fialovej, ružovej alebo bielej, tvoria v pazuchách listov riedke jednostranné papresleny a majú šidlovité listene. Kalich valcovito lievikovitý, koruna dvojpyskatá. Kvitne v júli-septembri (októbri). Plody sú tvrdky.

Miesto výskytu: Juhoeurópsky druh, u nás dávno pestovaný ako pomerne nenáročný záhradný. Miestami dočasne splaňuje. Neznáša vlhko. Dáva prednosť ľahším vápnitým pôdam a suchším slnečným polohám.

Pestovanie:
Všeobecne: Juhoeurópsky druh, u nás dávno pestovaný ako pomerne nenáročný záhradný. Miestami dočasne splaňuje. Je to rastlina vytrvalá dorastajúca do výšky asi 60 cm a pestuje sa pre aromatickú vňať.

Odrody: U nás je povolená odroda "Blankyt".

Poloha, podnebie, pôda: Yzop neznáša vlhko ani kyslé pôdy. Dáva prednosť ľahším vápnitým pôdam a suchším slnečným polohám, chráneným pred studenými vetrami. Vyššie výnosy dáva na prehnojených bohatých pôdach. Sú vhodné tiež hlinitopiesčité pôdy. Nie sú vhodné pôdy piesočnaté, na ktorých yzop často vymŕza. Tiež nevhodné sú pôdy kyslé a zamokrené.

Výsev semien: Na založenie kultúry si zoženieme semeno, ktoré vysejeme priamo na pole do riadkov 40 cm vzdialených, čo môžeme urobiť už na jeseň. Priamy výsev sa vykonáva koncom marca alebo v apríli na dobre spracovaný záhon do riadkov vzdialených asi 60 cm od seba a to najviac 1 cm hlboko. Semená musia byť vysiate riedko, minimálne 5 cm od seba. chýba asi do 20 dní. Pokiaľ sa pestuje priamym výsevom, je potreba semien podstatne vyššia ako pri predpestovaní, a to na plochu 1 aru sa vysieva 50-70 g. Pri pestovaní vo veľkom pozemok skoro na jar uvláčime a usmykujeme. Sejeme sejacím strojom Saxonia do riadkov 50 cm od seba. Porast po vzídení udržujeme plečkovaním a okopávkou. Vegetačná doba je 30-35 týždňov. Kultúra takto založená vydrží štyri roky na tom istom mieste. Každým rokom treba porast prihnojiť priemyselnými hnojivami, a to 400 kg NPK na hektár. Ďalej sa kultúru na jednom pozemku neodporúča pestovať.

Predpestovanie: V malom sa vysieva (predpestovanie sadeníc) do pareniska koncom marca alebo začiatkom apríla. Najskôr pritlačíme zem v parenisku doštičkou, aby bola pred siatím rovná. HTS je 0,98-1,22 gramu. Vysievame na široko - sejeme tak, aby semienka boli riedko - rastlinky sú potom silnejšie, alebo do riadkov vzdialených asi 20 cm od seba (aj v riadkoch musí byť výsev riedky - semená asi 2-3 cm od seba). Semeno zasypeme vrstvou zeme zodpovedajúcou 2-3x veľkosti semien, alebo môžeme semienka zasypať jemným pieskom. Po vzídení rastlinky (klíčia za 10-20 dní pri teplote 12-15 ° C) prepichujeme na vzdialenosť 3x3 až 5x5 cm do pareniska, alebo priamo do zemitorašelinových balíčkov, podľa potreby zalievame a vzduchujeme podľa potreby (v marci-apríli sledujeme teplomer). Sadenice si prvý rok môžeme predpestovať aj na výsevnom záhone. Na predpestovanie sadeníc na plochu 1 aru sa seje 10 g (podľa prameňa 83. je spotreba na predpestovanie pre plochu 1 aru 20-30 g) semien do riadkov asi 10 cm buď na jeseň, do konca októbra, alebo na jar v apríli.

Výsadba: Sadenice prvý rok pomaly rastú a presádzajú sa na stanovištia buď do konca septembra alebo až na jar (v máji), prípadne pri výške rastliniek okolo 10 cm na vopred pripravený, prehnojený a značením naznačený pozemok na vzdialenosť 50x50 (40x40, 45). Rastlinky siate na jeseň sa presádzajú aj na jar. Vysadzuje sa po daždi, alebo je nutné zaistiť zálievku. Na 1 ar je potrebných 500 rastlín.

Pestovanie: Yzop rastie bujne. Predplodina: okopaniny, hrach, fazuľa. Porast udržujeme čistý plečkovaním ručnou plečkou alebo okopávkou. Vegetačná doba je 30-35 týždňov. Je pochopiteľné, že yzop nevysádzame do pozemku zaburineného vytrvalými burinami, ako je pýr alebo púpava lekárska. Yzop sám nemá schopnosť s nimi bojovať, aj keď natoľko pôdu okolo seba využíva, že druhé, menej odolné byliny okolo neho hynú. Kultúra vydrží 4-5 rokov na rovnakom mieste, každý rok však treba dohnojiť umelými hnojivami. Ponechávať dlhšie sa neodporúča, pretože zber je potom podstatne nižší. Po troch rokoch treba kríky s chudobnou vňaťou nahradiť.

Hnojenie: Zaraďuje sa do druhej trate po hnojenej okopanine a vyžaduje plné hnojenie NPK v množstve asi 5 kg hnojiva na ar. Po tomto hnojení rýchlo a mohutne rastie. Pred založením kultúry je dobré pozemok dobre vyhnojiť zomletým kompostom (400-600 q/ha). Neznáša hnojenie čerstvým hnojom. Z umelých hnojív hnojíme na 1 ar 3-5 kg superfosfátu alebo Thomasovej múčky, 1-2 kg draselnej soli a 2,5-3 g dusíkatého hnojiva. ako predplodina je vhodný hrach, fazuľa a okopeniny.

Ochrana rastlín: V mokrých rokoch sa vyskytuje ojedinele hrdza na listoch, na koreňoch sa niekedy nájde koreňokaz fialkový (Rhizoctonia violacea). Ak sa vyskytne v kultúre koreňomorka fialová (pôvodca huba Rhizoctonia violacea Tul.) je lepšie choré rastliny z porastu odstrániť. Pôdu medzi riadkami je dobré prevzdušňovať plečkovaním, prípadne na jeseň pozemok medzi riadkami povápniť. Pri silnom výskyte je lepšie kultúru zrušiť, pôdu dezinfikovať vápnom. Ďalej rastliny napáda pidikriesok, najmä pidikriesok poľný (Eupteryx atropunctata Goeze). Striedame 0,2% Phosdrinom 24 EC, 0,3% Nogosom EC 50 - ochranná lehota je 7 dní, alebo 0,2% Metationem E 50 - ochranná lehota 14 dní.

Akostná norma drogy: STN 86 6814.

Semenárstvo: Yzop na semeno pestujeme z predpestovaných sadeníc. Pozemok na pestovanie má byť dobre pripravený, bezburinový. Ide o viacročnú liečivku. Pri príprave pozemku hnojíme 400 kg NPK na hektár. Sadenice vysádzame v máji do sponu 60x60 cm. Pred výsadbou pozemok naznačíme znamenákom na uvedenú vzdialenosť. Vysadené rastlinky zalejeme a podľa potreby okopávame a plečkujeme. V niektorých oblastiach je nutné yzop oplotiť (kde je vysoká zver). V prvom roku sa tiež stáva, že vňať začne kvitnúť, a preto ju musíme do polovice septembra orezať. Druhým rokom na jar, akonáhle to počasie dovolí, yzop ihneď prihnojíme v dávke 450 kg NPK na hektár. Okopávame a plečujeme podľa potreby. Za suchého a teplého počasia yzop veľmi dobre nasadzuje na semeno. Keď semenice začnú hnednúť (na rastline je už semeno, ktoré má tmavú farbu), začneme vňať žať kosáky, a to 15 cm nad zemou. Radšej žneme za mierne rosy, aby osivo nevypadávalo. Semenice dávame do hustých jutových žokov, ktoré ihneď odvážame na sýpku, kde semenice dávame na papiere v 30-40cm vrstve. Denne ju asi 14 dní obraciame, až doschne. Potom ju vymlátime na kombajne alebo na parcelnom kombajne. Nutné nastaviť otáčky. Sitá musia mať okrúhle otvory. Vymlátené osivo vyfúkame a dávame na sýpku na papiere vo vrstve 2-4 cm. Denne osivo obraciame po dobu 7-10 dní. Osivo potom prečistíme na sitách. Vyčistené osivo dávame do plátených vriec a do suchého skladu. Pozor na myši. Z aru sa zberá 5-7 kg osiva, niekedy aj viac. Každý množiteľský porast musí byť prihlásený k prehliadke ÚKZÚZ.

Norma pre osivo: ČSN 46 2065, čistota I.tr. 95%, klíčivosť I.tr. 80%.

Výnosy: Yzop poskytne z 1 aru 25-45 kg suchej drogy. V prvom roku je zber značne nižší. Výnosy sa pohybujú okolo 100 kg surovej vňate z aru pri zosychacom pomere 4:1, ale nie je vzácnosťou ani výnos vyšší, 30 až 40 kg suchej vňate z aru. V prvom roku je zber značne nižší.

Domáce pestovanie: Vytrvalá rastlina. Miluje slnečné stanovište a ľahko sa pestuje v nádobách.

Doba zberu + zbieraná časť: Vňaťovú drogu poskytujú mladé rastliny, z ktorých sa zbierajú nadzemné, hojne olistené bylinné časti, a to pred rozkvetom (asi júl-august), kým nemajú tvrdé stonky. Vo veľkom vňať zberáme v čase, keď začína kvitnúť (v júni-júli, vtedy má najvyšší obsah silice - nesmie však byť prekvitnutá), a to 1-2x ročne. V prvom roku sa žne rastlina raz, a to v čase kvetu. V ďalších rokoch je prvý zber začiatkom júla. Rastlina sa zrezáva asi 12-15 cm nad zemou, so starobou rastliny vždy vyššie a to tak, aby sme v droge nemali lodyhy hrubšie ako 0,5 cm alebo holé a drevnaté. Druhú úrodu za priaznivých podmienok robíme asi za 2 mesiace. Neskôr už žať nesmieme, aby rastlinky obrazili, inak by porast vymrzol. Vyzretá vňať je akostná, keď sa v nej nevyskytujú drevnaté časti. Po každom zbere sa kultúra prihnojí a prípadne okope, aby sa zamedzilo neproduktívnemu odparovaniu.

Spracovanie + uchovávanie: Vňať sa suší pri teplote do 35 ° C (silicovitá rastlina) na dobre vetraných miestach, nie príliš do sucha (z drogy ľahko opadávajú listy), orientačne tak dlho, až sa stonky lámu. Suší sa prirodzeným teplom a sušiaci sa zber musíme aspoň raz denne obracať. Pri vhodných podmienkach yzop dobre uschne počas 14 dní. Pomerný úbytok pri sušení je asi 4:1. Pri dobrom skladovaní (v dobre uzavretých nádobách – nie z umelej hmoty, najlepšie v plechovkách alebo pohároch) vydrží droga bez ujmy na kvalite dosť dlho. Vňať sa suší ľahko. Vo veľkom sušíme na drevených vypletených lískach vo vrstve max. 15-20 cm a usušenú vňať dávame do papierových vriec. Pri umelom sušení dávame pozor, aby sme vňať nepresušili, lebo potom opadávajú lístky od lodyh a tovar je nevzhľadný. Vňať má byť husto olistená, prípadne kvitnúca. Dobre usušená vňať zosychá v pomere 4:1, teplota pri umelom sušení 35°C (max. 40°C) s ohľadom na zabezpečenie najvyššieho obsahu silice. Droga má korenisto gáfrový pach a horkú chuť, musí si zachovať svetlo zelenú farbu. Yzop zberáme vždy za sucha, nikdy nie za rosy, pretože droga by potom hnedla.

Vlastnosti drogy: Droga má príjemnú vôňu a horkú chuť.