Topoľovka ružová kvet 20g

• Topoľovka ružová kvet (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Malvae arboreae flos. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/topoľovka-kvet-20g . Droga obsahuje predovšetkým sliz, triesloviny, antokyanové glykozidy, najmä zmes delfinidínového glykozidu a malvidínového glykozidu alteínu vo variete nigra, ďalej malé množstvo silice a látky hormonálneho charakteru. Topoľkový čaj bylinára France: kvetu topoľovky 50g, kvetu nechtíka 30g, koreňa krvavca totenu 20g. Obzvlášť účinnú pokladáme kombináciu kvetu topoľovky a kvetu ruže.
Užívanie: macerát 3 pol. lyžice preliať 0,5 l studenej prevarenej vody, vylúhovať 12 hod. popíjať mierne zahriate 1-2x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Topoľovka ružová kvet (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Malvae arboreae flos. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje predovšetkým sliz, triesloviny, antokyanové glykozidy, zvlášť potom směs delfinidínového glykozidu a malvidínového glykozidu alteínu vo variete nigra, tiež malé množstvo silice a látky hormonálneho charakteru. Topoľkový čaj bylinára France: kvetu topoľovke 50g, kvetu nechtíka 30g, koreňa krvavca Toten 20g. Obzvlášť účinnú pokladáme kombináciu kvetu topoľovky a kvetu ruže.
Užívanie: macerát 3 pol. lžíce preliať 0,5 l studenej pravarenej vody, vylúhovať 12 hod. popíjať mírne zahriate 1-2x denne.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Proskurník topoľovka: Synonymá:
Latinsky: Alcea rosea L. var. nigra hort., Malva hortensis Dod., Malva romana, Malva ultra marina
Slovensky: Topoľovka ružová, prokurník ružový, topoľovka záhradná

Proskurník topoľovka: Droga:
Latinsky: Flos malvae, Flos malvae arboreae cum calyce, Flos malvae arboreae sine calyce, Flos malvae hortensis, Flos malvae roseae, Flos malvae hiemalis, Flos malvae majoris, Flos alceae, Flos althaeae
Slovensky: Kvet topoľovky

Proskurník topoľovka: Názvy:
Ľudové: Slezová ruža, ruža slezová, ruža čierna, ruža stľpová, slez záhradný, slez rímsky, topoľovka ružová, topoľovka čiernatá, rímsky slez, slez ružový, slez záhradný, paple, malva, slezová ruža, pople, sléz
Slovensky: Ibiš ružový, topoľovka ružová
Nemecky: Stockrose, Roter Eibisch, e Malve
Rusky: Štok-roza rozovaja
Anglicky: Hollyhock

Chemické zloženie: Droga obsahuje predovšetkým veľa slizu, potom triesloviny katechínového typu, zmesi antokyanových glykozidov, hlavne zmes delfinidínového glykozidu a malvidínového glykozidu alteínu v čiernej odrode (var. nigra), ktorý sa štiepi na alteidín (syp a alteidín). Vyskytujú sa tu aj stopy silice, doteraz málo prebádané fytohormóny (látky s estrogénnymi vlastnosťami), značné množstvo glykozidov (10-11%), pektíny, škrob, minerálne látky.

Vnútorné užitie:
Drogu možno aplikovať samostatne aj miešať do zmesí. Zrýchlenie terapeutického účinku možno dosiahnuť kombináciou drogy s trieslovinovými drogami, napríklad s listom orecha kráľovského, so šalviou, s koreňom nátržníka.
Zvyčajná dávka je jedna kávová lyžička (0,5-1,5 g) na šálku macerátu. Odporúča sa pri tráviacich ťažkostiach a ľahších zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest.
Alebo:
Veľmi vhodnou liekovou formou je mierne prihriaty macerát a osvedčil sa aj bylinný balzam. Vhodné dávkovanie je 4-krát denne po 125 ml čaju.
Zvyčajná dávka je jedna kávová lyžička (0,5-1,5 g) na šálku záparu (teplý roztok má viac trieslovín). Odporúča sa pri tráviacich ťažkostiach a ľahších zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest.
Alebo:
Ako emenagogum sa užíva zápar z 1,5 lyžice kvetov na 4 dl vody (pije sa v 2 dávkach – ráno a večer).
Alebo:
Infusum malvae arboreae (5-10 g na 300 ml vody), ktoré pôsobí ako emenagogum, sa rozdelí do dvoch dávok (ráno a večer).
Kvety topoľovky sa ľudovo užívajú ako prostriedok na odkašliavanie pri zápale priedušiek. Z 15 g sušených kvetov sa pripraví trojminútový odvar v 1/4 l vody, nechá postáť, scedí a osladí. Užíva sa lyžica po dvoch hodinách.

Vonkajšie použitie:
Na kloktanie pri zápaloch hltana a bolestivých stomatitídach sa používa dvojnásobná dávka, t.j. 3 g alebo 1 lyžica kvetov na pohár vody vo forme záparu.
Alebo:
Ako mucilaginózum a na kloktanie sa používa zápar z lyžice kvetov na 3 dl vody (pije sa po 1 dl 3-krát denne medzi jedlom, resp. sa použije externe). Z rovnakej dávky drogy sa pripravuje odvar (variť krátko, použitie je rovnaké).

Možno nahradiť: Kvet sa používa podobne ako kvet slezu.

Možno zameniť s: Treba odlíšiť slezovec durínsky (Lavatera thuringiaca L.), ktorý rastie na chránených miestach ako topoľovka, nie však na slaných pôdach. Nie je tak šedo plstnatý, kvetné lupienky majú ružovofialovú farbu a viac sa podobajú slezu lesnému. Namiesto pravého „topoľovkového“ koreňa prichádza na trh aj koreň topoľovky ružovej. Rastliny vyzerajú výrazne odlišne. Koreň topoľovky je na povrchu sivší, na lome zdrevnatený a na priečnom priereze žltý. Topoľovka je často mylne zamieňaná za slez.

Popis: Mohutná, trvalá (podľa prameňa 83. dvojročná) bylina vysoká až 300 cm. V prvom roku vytvára prízemné ružice – početné veľké listy. Druhým rokom vytvára priamu, rozvetvenú, trochu chlpatú stonku. Listy protistojné, striedavé, stopkaté, trojlaločné až päťlaločné, čepeľ v obryse srdcovitá, okraj vrúbkovaný. Sú 13-15 mm dlhé so zreteľnými žilkami. Na priamej stonke riedky koncový klas nápadne veľkých ružových alebo tmavočervených či červenofialových (var. nigra) kvetov s priemerom 5-10 cm. Kvitne druhým rokom v júni-októbri. Diskovité plody sú zložené z rozpadavých dielikov.

Miesto výskytu: Pôvodne orientálny druh, často pestovaný vo vidieckych záhradách na okrasu. Po čase môže aj splanieť. Obľubuje slnečné polohy a ľahké pôdy bohaté na živiny.

Pestovanie:
Všeobecne: V prvom roku vytvorí rastlina iba prízemnú listovú ružicu. Druhý rok vyženú rastlinky rýchlo do výšky až 2 m, preto sa im v prípade potreby musí poskytnúť aj latková opora. V júli a auguste kvitnú. Na zber sa hodí len odroda s tmavonachovými kvetmi. Niekoľko zdatných exemplárov vyberieme na semeno a necháme dozrieť. Topoľovka je dvojročná rastlina, ale vydrží pri dobrom ošetrovaní na stanovišti až 4 roky.

Topoľovka čierna: Je to dvoj- aj viacročná rastlina, ktorá dorastá až do výšky dvoch metrov. Na liečivé účely sa pestuje len varieta s čiernymi, väčšinou plnými kvetmi. Kultúru zakladáme dvojakým spôsobom: z priameho výsevu na stanovište alebo z priesad.

Odrody: U nás je povolená odroda „Čierna krajová“.

Poloha, podnebie, pôda: Topoľovka obľubuje hlbokú, strednú piesčitú pôdu, bohatú na humus a živiny, nižšie slnečné, teplé a záveterné polohy. Vyžaduje dobre spracovanú pôdu.

Výsev semien: Na založenie väčšej plochy nevylučujeme možnosť priameho výsevu, je však nutné „vysekať“ rastlinky na 60x60 cm. Je tiež možné siať do priesečníkov naznačených značkovačom 60x60 cm za motykou, 4-5 semien do jedného hniezda.

Predpestovanie: Rozmnožovanie sa deje iba semenami, ktoré vysievame na jar alebo v lete (v júli) priamo von na menší kus pozemku do riadkov 15 cm vzdialených do skyprenej pôdy asi 1 cm hlboko. Semeno vyklíči do 14 dní. Riadky pleviame a okopávame, kým rastlinky neprerastú a udusia samy všetku burinu.

Topoľovka čierna: Pestuje sa zo semien. Na záhon vysejeme asi 20 g semien do hĺbky 2 cm. Pri inom spôsobe na predpestovanie topoľovky v marci pripravíme debničky. Naplníme ich preosiatou pareniskovou zeminou, pritlačíme a semeno sejeme rozptylom. Po vzídení presádzame do debničiek alebo do zemito-rašelinových balíčkov či priamo do pareniska do sponu 5x5 cm. Môžeme tiež vysievať na vopred pripravený záhon, riadky volíme 30 cm od seba. Vysievame sejačkou do hĺbky 1-2 cm, ľahko pritlačíme. Na vypestovanie sadeníc na 1 ár je potrebných 20 g semena. Na hektár je potrebných 2-3 kg osiva.

Výsadba: Na jeseň alebo až na jar budúci rok vysadíme rastlinky na definitívne miesto v spone 75x75 cm, aby bolo možné voľne medzi riadkami prechádzať (medzi riadkami je tiež možné pestovať nejaké nízke rastliny, napr. harmanček).

Topoľovka čierna: Predpestované sadenice vysádzame na jeseň, najneskôr do polovice októbra do sponu 45x60 cm. Vyžadujú teplú polohu chránenú pred vetrom. V prvom roku vytvoria listovú ružicu, podobne ako divozel, a až druhý rok vykvitnú. Sadenice predpestované v debničkách vysádzame na definitívne stanovište do sponu 60x60 cm v máji až júni. Sadenice predpestované na záhone vysádzame na definitívne stanovište do sponu 60x60 cm v auguste a začiatkom septembra. Túto vzdialenosť volíme preto, že sa semenáčiky lepšie vyvíjajú a je menšie nebezpečenstvo výskytu hrdze na listoch.

Pestovanie: Ako medzikultúru použijeme najlepšie harmanček alebo nejakú zeleninu. Niekde vysádzajú topoľovku naopak ako medzikultúru do zeleninových polí.

Hnojenie: Ak je pôda vyhnojená, je výnos samozrejme vyšší. Je to hlavne prihnojovanie močovkou v druhom roku, ktoré výrazne zvyšuje výnos. Osvedčilo sa na zimu hnojiť dobre preležaným kompostom 400 t na hektár. Priemyselné hnojivá rozhodíme tesne pred výsadbou alebo výsevom. Na hektár dávame: 250 kg dusíkatých hnojív, 350 kg fosforečných, 250 kg draselných. Je vhodné pred hnojením kompostom pole povápniť.

Ochrana rastlín: Kultúry trpia často hrdzou slezovou - Pussinia malvacearum Mont. Hrdza napáda listy, ktoré rýchlo žltnú a rastliny hynú. Tento nakazený materiál sa musí z kultúry bezpodmienečne odstrániť a spáliť. Umelé prostriedky sa proti tejto chorobe neosvedčujú. Najlepším prostriedkom je dobre vyhnojená pôda, silné, dostatočne vzdialené rastliny a čisté, nenakazené semeno. Tam, kde sa v kultúre slezová hrdza príliš rozmnožila, je nutné od kultúry na niekoľko rokov upustiť. Iný škodca je drepčík. Na kvetoch škodí chrobák nosatec kovokrový - Apion aeneus. Zniesie vajíčka v dreni rastlinných stoniek, kde sa liahne niekoľko generácií a posledná tu prezimuje. Jediným účinným zákrokom je porezať po zbere kvetov hneď všetky stonky tesne pri zemi a spáliť. Zo škodcov sa ojedinele vyskytnú vošky alebo roztočce. Pri výskyte hrdze sa u nás veľmi osvedčil Plantvax 20 EC 2 l na 600-800 l vody na hektár. Nestriekame za slnečna. Pri práci s jedmi dodržiavame bezpečnostné predpisy.

Semenárstvo: HTS je 8-14 g. V 1 g je 80-100 semien. Po zasiatí klíči za 14 dní. Klíčivosť semien si udržiava 3-4 roky. Ibiš vysievame v marci do debničiek. Rozsadzujeme na 5x5 cm do pareniska. Sadenice vysádzame na pripravený pozemok v máji, a to do sponu 60x60 cm. Do jesene vytvorí prízemnú ružicu. Druhým rokom prihnojíme 400 až 600 kg kompostu na hektár a okopávame. Ibiš v druhom roku nasadzuje na kvet. Keď semená začnú hnednúť, zberáme ich odrezávaním vrchných výhonkov (30-40 cm). Takto zozbierané semenice ukladáme na sýpke na položené papiere, vrstva 30-40 cm (dochádza asi 14 dní). Potom vymlátíme na mláťačke. Vymlátené osivo dávame na papier, vrstva 3-4 cm, kde ho asi 7 dní denne obraciame. Osivo čistíme na čistiacich strojoch a sitách. Z áru sa zberá 6-10 kg osiva.

Výnosy: Výnos je asi 75 q čerstvých kvetov (asi 16 q sušených) z 1 hektára.

Topoľovka čierna: Výnos sa pohybuje okolo 10 kg kvetov s kalichom alebo 6 kg kvetov bez kalicha z 1 áru.

Topoľovka čierna - Je to dvoj- aj viacročná rastlina, ktorá dorastá až do výšky dvoch metrov. Pre liečivé účely sa pestuje len variant s čiernymi, väčšinou plnými kvetmi. Pestuje sa zo semien. Na záhon vysejeme asi 20 g semien do hĺbky 2 cm. Sadenice potom vysádzame na jeseň, najneskôr do polovice októbra a do sponu 45x60 cm. Vyžadujú teplú polohu chránenú pred vetrom. V prvom roku vytvoria listovú ružicu, podobne ako divozel, a až druhý rok vykvitnú. Z rastliny sa zberajú len kvety. Rozkvitajú postupne a je potrebné často kultúru prezerať, pretože prekvitnuté opadávajú a sú bezcenné. Výnos sa pohybuje okolo 10 kg kvetov s kalichom alebo 6 kg kvetov bez kalicha z 1 áru. Najkvalitnejšiu drogu poskytuje červenofialový kvet topoľovky bez kalicha, ale zbiera sa často aj s kalichom. Ružové kvety majú o niečo menší obsah účinných látok.

Doba zberu + zbieraná časť: Pre zber sa pestuje väčšinou čierna odroda, ktorá má tmavofialové až čiernofialové, matne sa lesknúce kvety. Zbierajú sa za slnečného počasia aj s kalichom (uštipujú sa tesne pod kalichom), niekedy bez kalicha, iba korunné lupienky. Zberáme vždy po oschnutí rosy, najlepšie v poludňajších hodinách. Zber sa robí postupne ako rozkvitajú (jún-august), najmenej raz za dva dni. Pri zbere sa nesmie stláčať. Zber začne ešte skôr, než sa kvety úplne rozvinú, teda v dňoch, keď sú ešte zvonovité. Za slnečných dní ráno a večer prezrieme vždy celú plantáž a zberáme všetky polorozvinuté kvety tak, že ich odlamujeme aj s kalichom a s kvetnou stopkou, dlhou asi 1 cm. Pritom dávame pozor, aby sme pri odlamovaní nepoškodili pokožku stonky alebo susedné púčiky. Kvety zbierame do košov.

Spracovanie + uchovávanie: Kvety sa sušia na lieskach alebo papieroch riedko rozložené (vrstva 3-5 cm), v prievane, každý zber zvlášť. Drogu môžeme obracať. Možno ich dať aj na mierne slnko (maximálna teplota 45-50°C). Pomer zoschnutia je pri kvete s kalichom približne 5:1, pri kvete bez kalicha 6-7:1. Vo veľkom sušíme v sušiarňach pri teplote do 45°C. Po usušení necháme vydýchať (2 dni), potom sa droga ukladá do igelitových vriec, ktoré sa ihneď zaviažu a odosielajú odberateľovi. Suché kvety ukladáme do vrstiev, ktoré zaťažujeme ťažkými doskami alebo kameňmi. Pri balení do vriec nesmú byť kvety príliš suché, inak by sa drolili. Ak musíme uchovávať usušené kvety dlhšie, uchovávame ich v sudoch s nehaseným vápnom na dne.

Vlastnosti drogy: Kvety ibiša voňajú slabo aromaticky, chuť majú sladkú, slabo sliznatú a v ústach sťahujúcu.