Stévia cukrová-sladká tráva 40g

• Stévia cukrová list - Sladká tráva 40g (Český text na obaloch)

Zloženie: Stevia rebaudiana Bertoni folium. Stévia nazývaná tiež ako stévia sladká, stévia cukrová, sladká tráva, medové lístky, stévia. Stévia sa používa predovšetkým ako náhrada cukru. Jej glykozidy steviozid a rebaudiozid sú 250-300-krát sladšie ako sacharóza a pritom neobsahujú žiadne kalórie. Ďalej droga obsahuje longipíny, fenylpropanoidy a flavóny ako kvercetín, avicularín a guayaverín. Prítomné sú aj kyseliny kávová a chlorogénová a deriváty kumarínu scopoletín a umbelliferón. V 20. storočí sa začali používať vo veľkej miere umelé sladidlá, ako sú cyklamáty a sacharín, ktoré majú karcinogénne účinky. Pre predstavu, pri masovom pestovaní stévie sa z 1 ha vyextrahuje sladidlo ekvivalentné cukru z 10 ha cukrovej repy. Je výborná v kombinácii s yerba mate.
Užívanie: 1 čaj. lyžičku do sitka na cca 0,3 l horúceho nápoja, ktorý chcete osladiť (čaj, káva, atď.). Vylúhovať podľa chuti od 1 do 5 min. Čím dlhší výluh, tým sladší bude nápoj.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Stévia sladká list - Sladká tráva 40g (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Stevia rebaudiana Bertoni folium. Stévia nazývaná tiež ako stévia cukrová, sladká tráva, medové lístky, stévia. Stévia sa používa predovšetkým ako náhrada cukru. Jej glykozidy steviozid a rebaudiozid sú 250-300-krát sladšie ako sacharóza a pritom neobsahujú žiadne kalórie. Ďalej droga obsahuje longipiny, fenylpropanoidy a flavóny ako quercetin, avicularin a guayaverin. Prítomné sú aj kyseliny kávová a chlorogénová a deriváty kumarínu scopoletín a umbelliferón. V 20. storočí sa začali používať vo veľkej miere umelé sladidlá, ako sú cyklamát a sacharín, ktoré majú karcinogénne účinky. Pre predstavu, pri masovom pestovaní stévie sa z 1 ha vyextrahuje sladidlo ekvivalentné cukru z 10 ha cukrovej repy. Je výborná v kombinácii s Yerba mate.
Užívanie: 1 čaj. lyžičku do sitka na cca 0,3 l horúceho nápoja, ktorý chcete osladiť (čaj, káva, atď.). Vylúhovať podľa chuti od 1 do 5 min. Čím dlhší výluh, tým sladší bude nápoj.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Stévia cukrová: Droga:
Latinsky: Herba stevii
Česky: vňať stévie

Stévia cukrová: Názvy:
Ľudové: stévia
Slovensky: Stévia cukrová

Chemické zloženie: Najdôležitejšími obsahovými látkami rastliny sú diterpenoidné glykozidy - steviosid (syn. steviosin, eupatorin, rebaundin), rebaudiosid, dulcosid a steviobiosid, ktoré sú využívané ako vynikajúce nekalorické sladidlo. Steviozid je 300-krát sladší ako sacharóza. Steviozid je obsiahnutý v množstve do 10% (v čerstvých listoch). Ďalej je obsiahnutý steviol, steviozid a dulkozid. Ďalej droga obsahuje longipíny, fenylpropanoidy a flavóny ako kvercetín, avicularín a guayaverín. Prítomné sú aj kyseliny kávová a chlorogénová a deriváty kumarínu scopoletín a umbelliferón. glykozidy, steviozid, steviozín, eupatorín, rebaudiozid, rebaudiozid, dulkozid, steviobiozid, longipíny, fenylpropanoidy, flavóny, kvercetín, avicularín, guayaverín, kyselina kávová, kyselina chlorogénová, deriváty kumarínu, scopoletín, umbelliferón.

Vnútorné použitie: Drogu je možné podávať samostatne aj v najrôznejších zmesiach. Antimikrobiálne účinky drogy vyniknú najmä v kombinácii s repíkom, tymianom, šalviou a s listom pravého čajovníka (zelený čaj). Nálev pripravujeme bežným spôsobom.

Popis: Stévia cukrová je trváca rastlina s koreňovým systémom rozloženým plytko pod pôdnym povrchom. Byľ dosahuje asi 0,6 - 1,5 metra výšky a hojne sa vetví. V mladosti sú byle a listy husto chlpaté, neskôr je ochlpenie redšie. Listy sú protistojné, svetlo až tmavozelené, s čepeľou až 80 mm dlhou a až 35 mm širokou, úzko deltovitou až obvajcovitou a v hornej časti výrazne vrúbkovanou. Úbory sú rozložené v koncovej časti byle aj vetiev a tvoria ich 3 až 5 obojpohlavných kvetov, drobných, bielych až ružovkastých a rúrkovitých. Plodom je drobná, tmavohnedá, ochlpená nažka. Semená pomerne rýchlo strácajú klíčivosť, ktorá je aj tak pomerne nízka.

Miesto výskytu: Stévia pochádza z hraničnej oblasti medzi Paraguajom a Brazíliou, kde je rozšírená v nadmorskej výške od 200 do 600 metrov, často na močiaroch alebo brehoch vodných tokov, ale tiež v trávnatej pampe na tufoch. Je jedným z asi 150 druhov Stevia, avšak iba tento druh obsahuje sladké látky. Vhodnými oblasťami pestovania sú polohy, kde sa darí citrusovým plodinám.

Pestovanie: V súčasnosti sa hojne pestuje - v Japonsku, USA, v Rusku, Bulharsku, SRN, ale aj na Slovensku v okolí Starej Ďaly a pokusne aj u nás. Vo vinorodých oblastiach, napríklad na Morave, je možné stéviu pestovať ako tradičnú papriku, so zberom vňate v dvoch kosbách a výnosom okolo 4 ton suchej hmoty z hektára, a to pri obsahu až 10% steviozidu.

Doba zberu + zbieraná časť: Predmetom použitia je vňať.