Srdcovník obyčajný vňať 30g(20x1,5g)

• Srdcovník burina vňať 30g (20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rostlina/srdcovnik-nat-40g .
Zloženie: Leonurus cardiaca herba plv. K hlavným účinným látkam patria bufanolidové glykozidy, horkosť leonurin, alkaloidy stachydrin a leocardin, triesloviny, kyslý saponín, flavonoidy, antokyány, organické kyseliny – citrónová, jablčná, mliečna a vínna, ďalej kremičitany a stopy silice. Drogu kombinujeme predovšetkým s ľubovníkom, medovkou, borákom alebo s listom vrbka úzkolistého, ďalej adaptogénne drogy, akými sú eleuterokok, maralí koreň a ďalšie.
Užívanie: 1 pol.lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min, popíjať 2 x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Srdcovník obyčajný nať 30g(20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári.
Složenie: Leonurus cardiaca herba plv. K hlavným účinným látkam patria bufanolidové glykozidy, horkosť leonurin, alkaloidy stachydrin a leocardin, triesloviny, kyslý saponín, flavonoidy, antokyány, organické kyseliny - citrónová, jablčná, mliečna a vínna, ďalej kremičitany a stopy silice. Drogu kombinujeme predovšetkým s ľubovníkom, medovkou, borákom alebo s listom vrbka úzkolistého, ďalej adaptogénne drogy, akými sú eleuterokok, maralí koreň a ďalšie.
Užívanie: 1 pol. lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min, popíjať 2 x denne.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Srdcovník obyčajný: Synonymá:
Slovensky: srdcovník obyčajný

Srdcovník obyčajný: Droga:
Latinsky: Herba leonuri cardiacae, Folium leonuri cardiacae, Herba cardiacae
Slovensky: vňať srdcovníka

Srdcovník obyčajný: Názvy:
Ľudové : jastrabina liečivá, leví chvost, srdcovník
Slovensky : srdcovník obyčajný
Nemecky : s Echtes Herzgespann, Löwenschwanz, Herzgespannkraut
Rusky : pustyrnik serdečnyj
Anglicky : Motherwort
Poľsky : Serdecznik

Chemické zloženie: Ako obsahové látky sa uvádzajú predovšetkým bufanolidové glykozidy (digitaloidy - bufadienolidové kardioglykozidy), (do 0,17 %), horčiny leonurin, väčšie množstvo trieslovín (5-9 %), kyslé saponíny, flavonoidy, antokyány, stopy silice (0,003 %), kyseliny (citrónová, jablčná, fosforečná, mliečna, vínna aj.) a ich soli (sodná, vápenatá, fosforečná, draselná), kremičitany a nie príliš preskúmaný alkaloid leokardín (= leonukardín) a stachydrín, triterpenoidy, živice a soli. Uvádza sa aj vitamín A. Ďalej iridonový glykozid leonurid, diterpén leokardin, horkosť leonurin, flavonoidy vrátane rutinu, kvercetínu, hyperosidu a apigeninu, kumaríny.

Vnútorné použitie:
Dosť výjimečne sa droga podáva sólo, častejšie sa kombinuje s inými rastlinami v bylinných zmesiach, ktoré upravujeme podľa hlavného požadovaného účinku. Tak napríklad do sedatívnych zmesí drogu kombinujeme predovšetkým s ľubovníkom, medovkou, borákom alebo s listom vrbka úzkolistej. Zaujímavý účinok má kombinácia drogy s výťahom adaptogénnych drog, akými sú eleuterokok, maralí koreň, či leusea a ďalšie. V tomto prípade väčšinou kombinujeme tinktúry – ak nie je predpísané inak – v pomere 1 diel srdcovníkovej tinktúry na 2-3 diely tinktúry z adaptogénu. V mnohých prípadoch pridanie srdcovníka prehĺba účinnosť adaptogénnej drogy v tom smysle, že eliminuje nežiaduce účinky adaptogénov, napr. tzv. falošnú nespavosť po večernom užití lieku, pocit vnútorného tremoru apod. Pre lepšiu rozpustnosť účinných látok v alkoholu sa výraznejší liečivý efekt dosahuje pri podávaní tinktúr. Bufadienolidy sa slabšie rozpúšťajú vo vode. Preto domáce prípravky (napr. zápary) nemajú tak výrazný účinok ako liečivá pripravená priemyslovo z ich izolátov a podávaná pri neurózach aj rozličných funkčných srdcových ťažkostiach a poruchách v období prechodu.
Aplikačné formy: nálev, tinktúra, tablety.
Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálok vriacej vody: pije sa 2-3x denne nalačno, prípadne po dúškoch počas dňa. Niekedy sa však podávajú aj vyššie dávky, napríklad 1/2 - 1 lyžica na 1 pohár (2,5 dl) vody, pije sa maximálne po 0,5 dl 2-3x denne.
Alebo:
Vyššie dávkovanie má Infusum Herbae leonuri (10-15 g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po 3-5 lyžicami denne.
Najčastejšou liekovou formou je dvojminútový odvar, pijeme 2-4 šálky denne.
Extractum leonuri fluidum sa užíva v jednotlivej dávke 10-15 kvapiek 3-4x denne.
Tinctura leonuri sa užíva po 30-40 kvapiek 3-4x denne. Účinok drogy je podobný ako u kozlíka, avšak niečo silnejší.
Zvlášť účinný je odvar so zriedeným vínom pri búšaní srdca, úzkosti a neklude.
Užíva sa aj ako prášok (2-4 g drogy denne).

Možno nahradiť: V SSSR tvorí zložku mnohých prípravkov (tu sa uplatňuje aj srdcovník sibírsky - Leonurus sibiricus L.). Čínski lekári používajú príbuzné odrody L. heterophyllus, a to hlavne pri menštruačných problémoch. Rostlinu u nás nachádzame v troch poddruhoch (subsp. cardiaca - pravý, intermedius - prostredný, villosus - chlapatý). Tieto poddruhy môžeme za farmaceutické účely zamieňať, pri zbere ich preto nemusíme rozlišovať.

Možno zameniť s: Na podobných miestach sa roztroušene vyskytuje aj srdcovník jablečníkovitý (buřina jablečníkovitá) - Chaiturus marrubiastrum (L.) Ehrh. ex Spenner (syn.: Leonurus marrubiastrum L.), ktorý však má listy vejcovité až kopinaté, klinovito zúžené k stopke, na okraji hrubo pilovité a kvety bledoružové. Vzhľadom sa mu podobajú aj hluchavky - druhy rodu Lamium L. Srdcovník rastie u nás v dvoch plemenách: pravý = ssp. vulgaris a chlapatý = ssp. villosus.

Popis: Trvalá chlapatá bylina vysoká 50-150 cm. Nať priama, na hranách trochu drsná, tmavá, štvorhranná, dutá, rozvetvená. Listy z lícnej strany černo-hnedo-zelené, slabo chlapaté, na rubu husto chlapaté, svetlo-šedo-zelené, stopkaté, dlanevito troj- až sedmdielne, hrubo zubaté, protistojné. Soukvetie s naružovelými sediacimi kvetmi v nepravých papržeslenoch (začína sa už v paždách prostredných listov natie). Kvety majú zubkovaný kalich, papradicovú, ružovú dvojpyskovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Vonkajšie dlhšie tyčinky sa po vysypaní peľu krútia a z koruny vybočujú na strany. Týmto sa srdcovník líši od hluchaviek, ich tyčinky sa nikdy neskracujú. Kvitne v júni – septembri. Koreň je žltý alebo bled červený. Plody sú podlhovasté, svetlohnedé, trojboké, lesklé štyri tvrdky veľkosti asi 2,5 mm.

Miesto výskytu: Rastie na suchých stanovištiach pri plotoch, cestách, na rumoviskách, suchých pasekách a lúkach do výšky 500 m n. m. U nás rastie v dvoch poddruhoch – ssp. cardiaca (lysý) a ssp. villosus (chlpatý, pestovaný). Pri zbere sa hodnotia rovnocenne.

Pestovanie:
Všeobecne: Srdcovník je rastlina celkom nenáročná, ale výnosy zelenej hmoty a kvetov závisia priamo od množstva živín. Rastlina totiž počas jedného roka vytvára obrovské množstvo hmoty. Je to známa včelárska rastlina. Je vytrvalá a dorastá do výšky 120 cm. Prvý rok nevytvára srdcovník veľa hmoty, a preto je možno, že je škoda zaberať v prvom vegetačnom roku množstvo pôdy, pokiaľ sa ovšem nezahŕne mezikultúra.

Poloha, podnebie, pôda: Rastlina má malé nároky na pôdu. Pôdy vyhovujú skôr ľahšie, hlinité, s dostatkom humusu. Na humóznych pôdách vytvára mohutné rastliny. Dáva prednosť slnečnej polohe. Srdcovník možno pestovať od nížin až po podhorské oblasti do nadmorskej výšky 500 m n. m.

Výsev semien: Srdcovník na veľkých plochách sa dá pestovať z priameho výsevu. Na plochu 1 áru sa počíta s 30–50 g semena (na 1 ha 6–8 kg podľa prameňa 83.). Pri priamom výseve, ktorý možno vykonávať na jeseň (september–október) aj na jar (marec až koniec apríla), sa môže siať značkovacia rastlinou, aby bolo možné včas uvoľniť okolie od plevele. Zvyčajne sa seje do hnízd vo štvorcovom spone 40–60 cm (45x45 cm), alebo do riadkov vzdialených 45–50 cm (potom sa rastliny jednotia na rovnakú vzdialenosť). Srdcovník klíči vtedy, keď teploty dosahujú 12 °C a viac. Zpočiatku rastie pomaly.

Predpestovanie: Srdcovník sa dá pestovať takisto z predpestovaných sadeníc. Tento spôsob sa používa pri pestovaní na malých plochách. Sadenice predpestovujeme v páreništi (výsev v marci až apríli) alebo vysievame riedko do pripravených truhlíčkov. Rastlinky môžeme ďalej prepichovať na 5x5 cm do truhlíčkov, alebo vo väčšom do párenišťa na 8x8 cm. Môžeme tiež prepichovať do zemito-rašelinových balíčkov. Majú tu výhodu, že po vysadení sa nemusia 6 dní zalievať. Na predpestovanie sadby na 1 ár je treba vysiať 20 až 30 g semena.

Výsadba: Predpestované sadenice vysadzujeme na definitívne stanovište koncom leta. V prvom roku rastie vňať pomerne pomaly (na záhone je možné súčasne pestovať šalát).

Pestovanie: Srdcovník po zbere prihnojíme 400 kg NPK na 1 ha. Hnojivo ihneď zapracujeme do zeme. Na jednom stanovišti vydrží kultúra 6 až 10 rokov.

Ochrana rastlín: U srdcovníka sa vyskytuje v hustých porostoch na listoch padlý, a to po dlhodobom vlhkom počasí. Osvedčil sa postrek Kuprikolom 50, dávka je uvedená na obale. Pri postreku dodržiavame všetky bezpečnostné predpisy práce s jedmi, bezpečnosť pri práci - ochranné pomôcky.

Akostná norma drogy: ČSN 86 6743

Semenárstvo: Pozemok na jeseň vyhnojíme dobre preležalým kompostom v dávke 40-60 t, ktorý zaoráme. Na jar, ak počasie dovolí, vláčime a smykujeme. V marci vysejeme osivo riedko do debničiek. Rastlinky prepichujeme na 5x5 cm, do debničiek alebo do pareniska. Lepšie je prepichovať do zemitorašelinových balíčkov, rastlina dobre prekorení a po vysadení sa nemusí ihneď zalievať. Sádzame okolo 15. mája na 50x50 alebo 60x60 cm. Do jesene vytvorí prízemnú ružicu. Takto porost necháme prezimovať. Na jar porast vyhrabeme, prihnojíme 400 kg NPK na hektár, hnojivo zapravíme, v riadkoch porast okopeme. Srdcovník kvetie postupne. Tvorí semeno, keď sú už celé semeniky hnedé. Semenice odrezávame so 40 cm stonikom. Dávame ich na sýpku na papiere, vrstva 30-50 cm, denne ich obracáme. Za 10 dní môžeme semeno vymlátiť na mlátičke. Vymlácené osivo dočisťujeme na čistiacich strojoch a sitách. Výnos z áru je 5-8 kg semena, u staršieho porostu aj viac.

Výnosy: Výnosy suchej vňate sa pohybujú asi 40 kg v prvom roku, v ďalších роках okolo 60 kg z áru.

Doba zberu + zbieraná časť: Z rastliny sa zbiera mladá, mäkká vňať v čase, keď je ešte nepichľavá, (niekedy list), a to pred kvetením (alebo práve rozkvetajúca olistenená časť asi 40 cm od vrcholu, ev. 8-10 cm nad zemou, aby rastliny mohli znova obraziť). Hrúbka stonca má byť najvýše 5 mm. Spodná drevnatá časť vňate s kmeňmi hrubšími ako 5 mm sa nezbierá. Zber je možné vykonávať na rovnakom mieste aj dvakrát do roka (v júni a septembri). Kvetúca vňať pri manipulácii nepríjemne píchá. Najlepší čas pre zber je popoludní medzi štrnástou a šestnástou hodinou.

Spracovanie + uchovávanie: Materiál sa suší na sušiačoch v tenkých vrstvách (15-20 cm) v tieni a v prievzduchu čo najrýchlejšie (najlepšie pri teplote do 35 °C). Pri sušení môžeme vňať rozrezať, aby lepšie schla. Sušenie trvá pomerne dlho, ale inak nerobí problémy. Vňať je dostatočne suchá vtedy, keď sa pri ohnutí s praskotom láme. Pomery vyschnutia sú približne 4:1. Drogu je potrebné skladovať v dobre uzavretých obaloch (krabicách). Sušenie nie je náročné, schne ľahko a vňať sa dá zlomiť aj cez šnúru na pôde. Pestovaná bylina na drogu dáva dva zbery, v prvom vegetačnom roku podstatne nižší (asi 30 kg z áru). Vo veľkom sušíme na sušárni s teplotou do 40 °C. Na sušárni dávame 30-40 cm vňate, ktorá schne rýchlo a dobre.

Vlastnosti drogy: Čerstvá vňať má ostrú, pomerne odpornú chuť a nie príliš príjemný pach. Je pichlavá, čo sťažuje manipuláciu. Sušená droga je bez zápachu (má dosť nepríjemný pach) a má horkastú chuť. Tvoria ju kúsky kvetenstva, listov a stôňok. Čaj pripravený zo srdcovníka je horký.