Srdcovník obyčajný (Búrina) vňať 40g

• Srdečník obecný nať (Český text na obalech)

Složení: Leonurus cardiaca herba. Nařízením EU je zakázáno uvádět na obalu výrobku jakékoliv zdravotní účinky. Více informací o zdravotních účincích byliny najdete v našem herbáři. VIZ ZDE: http://herbar.milota.com/rostlina/srdecnik-nat-40g . K hlavním účinným látkám patří bufanolidové glykosidy, hořčina leonurin, alkaloidy stachydrin a leokardin, třísloviny, kyselý saponin, flavonoidy, antokyany, organické kyseliny – citrónová, jablečná, mléčná a vinná, dále křemičitany a stopy silice. Drogu kombinujeme především s třezalkou, meduňkou, brutnákem nebo s listem vrbky úzkolisté, dále adaptogenní drogy, jakými jsou eleuterokok, maralí kořen a další.
Užívání: 1 pol.lžíci přelít 0,5 l vařící vody, vyluhovat 10 min popíjet 2 x denně.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Srdcovník obyčajný vňať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Leonurus cardiaca herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. K hlavným účinným látkam patria bufanolidové glykozidy, horčina leonurin, alkaloidy stachydrin a leokardin, triesloviny, kyslý saponín, flavonoidy, antokyány, organické kyseliny - citrónová, jablčná, mliečna a vínna, ďalej kremičitany a stopy silice. Drogu kombinujeme predovšetkým s ľubovníkom, medovkou, borákom alebo s listom Vrbka úzkolistej, ďalej adaptogénne drogy, akými sú eleuterokok, maralí koreň a ďalšie.
Užívanie: 1 pol. lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min popíjať 2 x denne.

Komplexní informace o bylině bez léčivých účinků:
Více informací o léčivých účincích byliny ZDE:

Buřina srdečník: Synonyma:
Česky: srdečník obecný

Buřina srdečník: Droga:
Latinsky: Herba leonuri cardiacae, Folium leonuri cardiacae, Herba cardiacae
Česky: Nať srdečníku

Buřina srdečník: Názvy:
Lidové : jastrabina liečivá, leví chvost, srdečník
Slovensky : srdcovník obyčajný
Německy : s Echtes Herzgespann, Löwenschwanz, Herzgespannkraut
Rusky : pustyrnik serdečnyj
Anglicky : Motherwort
Polsky : Serdecznik

Chemické složení: Jako obsahové látky se uvádějí především bufanolidové glykosidy (digitaloidy - bufadienolidové kardioglykozidy), (do 0,17%), hořčiny leonurin, větší množství tříslovin (5-9%), kyselý saponiny, flavonoidy, antokyany, stopy silice (0,003%), kyseliny (citronová, jablečná, fosforečná, mléčná, vinná aj.) a jejich soli (sodná, vápenatá, fosforečná, draselná), křemičitany a nepříliš probádaný alkaloid leokardin (= leonukardin) a stachydrin, triterpenoidy, pryskyřice a soli. Uvádí se i vitamín A. Dále iridonový glykosid leonurid, diterpen leokardin, hořčina leonorin, flavonoidy včetně rutinu, kvercetinu, hyperosidu a apigeninu, kumariny.

Vnútorné užitie:
Spíše výjimečně se droga podává sólově, častěji se kombinuje s jinými rostlinami ve směsích, které upravujeme podle hlavního požadovaného účinku. Tak napríklad do sedatívnych zmesí drogu kombinujeme predovšetkým s ľubovníkom, medovkou, borákom alebo s listom vrbky úzkolistej. Zaujímavý účinok má kombinácia drogy s výťahom adaptogénnych drog, akými sú eleuterokok, maralí koreň čili leusea a ďalšie. V tomto prípade väčšinou kombinujeme tinktúry – ak nie je predpísané inak – v pomere 1 diel srdcovníkovej tinktúry na 2-3 diely tinktúry z adaptogénu. V mnohých prípadoch pridanie srdcovníka prehĺba účinnosť adaptogénnej drogy v tom smysle, že eliminuje nežiaduce účinky adaptogénov, napr. tzv. falošnú nespavosť po večernom užití lieku, pocit vnútorného tretu apod. Pre lepšiu rozpustnosť účinných látok v alkohole sa výraznejší liečebný efekt dosahuje pri podávaní tinktúr. Bufadienolidy sa slabšie rozpúšťajú vo vode. Preto domáce prípravky (napr. zápary) nemajú tak výrazný účinok ako liečivá pripravená priemyselne z ich izolátov a podávaná pri neurózach aj rozličných funkčných srdcových ťažkostiach a poruchách v období prechodu.
Aplikačné formy: nálev, tinktúra, tablety.
Na prípravu záparu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo 1 kávová lyžička drogy na šálok vriacej vody: pije sa 2-3x denne nalačno, prípadne po douškoch počas dňa. Niekedy sa však podávajú aj vyššie dávky, napríklad 1/2 – 1 lyžica na 1 pohár (2,5 dl) vody, pije sa maximálne po 0,5 dl 2-3x denne.
Alebo:
Vyššie dávkovanie má Infusum Herbae leonuri (10-15 g drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po 3-5 lyžicami denne.
Najčastejšou liekovou formou je dvojminútový odvar, pijeme 2-4 šálky denne.
Extractum leonuri fluidum sa užíva v jednotlivej dávke 10-15 kvapiek 3-4x denne.
Tinctura leonuri sa užíva po 30-40 kvapiek 3-4x denne. Účinok drogy je podobný ako u kozlíka, avšak niečo silnejší.
Zvlášť účinný je odvar s zredeným vínom pri búšení srdca, úzkosti a neklude.
Užíva sa aj ako prášok (2-4 g drogy denne).

Možno nahradiť: V SSSR tvorí zložku mnohých prípravkov (tu sa uplatňuje aj srdcovník sibírsky - Leonurus sibiricus L.). Čínski lekári používajú príbuzné odrody L. heterophyllus, a to hlavne pri menštruačných ťažkostiach. Rastlinu u nás nachádzame v troch poddruhoch (subsp. cardiaca - pravý, intermedius - prostredný, villosus - chlupatý). Tieto poddruhy môžeme pre farmaceutické účely zamieňať, pri zbere ich preto nemusíme rozlišovať.

Možno zameniť s: Na podobných miestach sa roztrúsene vyskytuje aj srdcovník jablčníkovitý (buřina jablčníkovitá) - Chaiturus marrubiastrum (L.) Ehrh. ex Spenner (syn.: Leonurus marrubiastrum L.), ktorý však má listy vajcovité až kopinaté, klinovito zúžené k stopke, na okraji hrubo pilovité a kvety bledoružové. Vzhľadom sa mu podobajú aj hluchavky - druhy rodu Lamium L. Srdcovník rastie u nás v dvoch plemenách: pravý = ssp. vulgaris a chlupatý = ssp. villosus.

Popis: Trvalá chlupatá bylina vysoká 50-150 cm. Vňať priama, na hranách trochu drsná, tmavá, štvorhranná, dutá, rozvetvená. Listy z lícnej strany černo-hnedozelené, slabo chlpaté, na rube husto chlpaté, svetlošedozelené, stopkaté, dlanevito troj- až sedmidielne, hrubo zubaté, protistojné. Kvetenstvo s naružovlými sediacimi kvetmi v nepravých papratienoch (začína sa už v pachyach stredných listov vňate). Kvety majú zubkovaný chalich, papratiovú, ružovú dvojpernostnú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Vonkajšie dlhšie tyčinky sa po vysypaní peľu krútia a z koruny vybočujú na strany. Tým sa srdcovník líši od hluchaviek, ktorých tyčinky sa nikdy nekrútia. Kvete v júni – septembri. Koreň je žltý alebo bledočervený. Plody sú podlhúhle, svetlohnedé, trojboké, lesklé štyri tvrdky veľkosti asi 2,5 mm.

Miesto výskytu: Rastie na suchých stanovištach pri plotoch, cestách, na rumiskách, suchých pasekách a lúkach do výšky 500 m n. m. U nás rastie v dvoch poddruhoch – ssp. cardiaca (lysý) a ssp. villosus (chlpatý, pestovaný). Pri zbere sa hodnotia rovnocenne.

Pestovanie:
Všeobecne: Srdcovník je rastlina celkom nenáročná, ale výnosy zelenej hmoty a kvetov závisia priamo od množstva živín. Rastlina totiž počas jediného roka vytvára obrovské množstvo hmoty. Je to známa včelárska rastlina. Je vytrvalá a dorastá do výšky 120 cm. Prvý rok nevytvára srdcovník veľa hmoty, a preto je možno škoda zaberať v prvom vegetačnom roku množstvo pôdy, pokiaľ sa ovšem nezahŕňa medzikultúra.

Poloha, podnebie, pôda: Rastlina má malé nároky na pôdu. Pôdy vyhovujú skôr ľahšie, hlinité, s dostatkom humusu. Na humóznych pôdach vytvára mohutné rastliny. Dáva prednosť slnečnej polohe. Srdcovník sa dá pestovať od nížin až po podhorské oblasti do nadmorskej výšky 500 m n. m.

Výsev semien: Srdcovník na veľkých plochách sa dá pestovať z priameho výsevu. Na plochu 1 áru sa počíta s 30 – 50 g semena (na 1 ha 6 – 8 kg podľa zdroja 83.). Pri priamom výseve, ktorý sa dá vykonávať na jeseň (september – október) aj na jar (marec až koniec apríla), sa môže siať značkovacou rastlinou, aby bolo možné včas vyčistiť okolie od plevinu. Zvyčajne sa sieje do hniezd vo štvorcovom spone 40-60 cm (45x45 cm), alebo do riadkov vzdialených 45-50 cm (potom rastliny jednotíme na rovnakú vzdialenosť). Srdcovník klíčia vtedy, keď teploty dosahujú 12 °C a viac. Zo začiatku rastie pomaly.

Predpestovanie: Srdcovník sa dá pestovať aj z predpestovaných sadeníc. Tento spôsob sa používa pri pestovaní na malých plochách. Sadenice predpestovávame v pařeništi (výsev v marci až apríli) alebo vysievame riedko do pripravených truhlíčkov. Rastlinky môžeme ďalej prepichovať na 5x5 cm do truhlíčkov, alebo vo väčšom do pařenišťa na 8x8 cm. Môžeme tiež prepichovať do zemotoršelinových balíčkov. Majú tu výhodu, že po vysadení sa nemusia 6 dní zalievať. Na predpestovanie sadby na 1 ár je potrebné vysiať 20 až 30 g semena.

Výsadba: Predpestované sadenice vysadzujeme na definitívne stanovište koncom leta. V prvom roku rastie srdcovník pomerne pomaly (na záhone je možné súčasne pestovať šalát).

Pestovanie: Srdcovník po zbere prihnojíme 400 kg NPK na 1 ha. Hnojivo ihneď zapravíme do zeme. Na jednom stanovišti vydrží kultúra 6 až 10 rokov.

Ochrana rastlín: U srdcovníka sa vyskytuje v hustých porostoch na listoch padlie, a to po dlhodobom vlhkom počasí. Osvedčil sa postrek Kuprikolom 50, dávka je uvedená na obale. Pri postreku dodržiavame všetky bezpečnostné predpisy práce s jedmi a bezpečnosť pri práci – ochranné pomôcky.

Kvalitatívna norma drogy: ČSN 86 6743

Semenárstvo: Pozemok na jeseň vyhnojíme dobre preležalým kompostom v dávke 40-60 t, ktorý zaoráme. Na jar, ako počasie dovolí, vláčime a smykujeme. V marci vysejeme osivo riedko do truhlíčkov. Rastlinky prepichujeme na 5x5 cm do truhlíčkov alebo do pařenišťa. Lepšie je ich prepichovať do zemotoršelinových balíčkov, rastlina dobre zakorení a po vysadení sa nemusí ihneď zalievať. Sázime okolo 15. mája na 50x50 alebo 60x60 cm. Do jesene vytvorí prízemnú ružicu. Týmto spôsobom porost necháme prezimovať. Na jar porost vyhrabeme, prihnojíme 400 kg NPK na hektár, hnojivo zapravíme a v riadkoch porost okopáme. Srdcovník kvitne postupne. Vytvára semeno, keď sú už celé semeniky hnedé. Semenice odrezávame so 40 cm stonikom. Dávame ich na sýpku na papiere, vrstva 30–50 cm, denne ich obracáme. Za 10 dní môžeme semeno vymlútiť na mlátičke. Vymlútené osivo dočistíme na čistiacich strojoch a sitách. Výnos z aru je 5–8 kg semena, u staršieho porostu aj viac.

Výnosy: Výnosy suchej vňate sa pohybujú okolo 40 kg v prvom roku, v ďalších rokoch okolo 60 kg z aru.

Doba zberu + zbieraná časť: Z rastliny sa zbiera mladá, mäkká vňať v čase, keď je ešte nepichlavá (niekedy list), a to pred kvetením (alebo práve rozkvitajúca olistená časť asi 40 cm od vrcholu, prípadne 8–10 cm nad zemou, aby rastliny mohli znovu pučžiť). Hrúbka stonika má byť najvýše 5 mm. Spodná drevnatá časť vňate so stonikmi hrubšími než 5 mm sa nezbiera. Zber je možné vykonávať na rovnakom mieste aj dvakrát do roka (v júni a septembri). Kvitnúca vňať pri manipulácii nepríjemne pichá. Najlepší čas na zber je poobede medzi štrnástou a šestnástou hodinou.

Spracovanie + uchovávanie: Materiál sa suší na sušiačoch v tenkých vrstvách (15–20 cm) v tieni a v prievzdu čo najrýchlejšie (najlepšie pri teplote do 35 °C). Pri sušení môžeme vňať rozrezať, aby lepšie schla. Sušenie trvá dost dlho, ale inak nespôsobuje problémy. Vňať je dostatočne suchá vtedy, keď sa pri ohnutí s praskotom láme. Pomerný úbytok pri sušení je asi 4:1. Drogu je potrebné skladovať v dobre uzavretých obaloch (krabicách). Sušenie nie je náročné, schne ľahko a vňať sa dá zlomiť aj cez šnúru na pôde. Pestovaná vňať na drogu dáva dva zbery, v prvom vegetačnom roku podstatne nižší (asi 30 kg z aru). Vo veľkom sušíme v sušárni s teplotou do 40 °C. Na sušárňu dávame 30–40 cm vňate, ktorá schne rýchlo a dobre.

Vlastnosti drogy: Čerstvá vňať má ostrú, pomerne odpornú chuť a nie príliš príjemný pach. Je pichľavá, čo sťažuje manipuláciu. Sušená droga je bez zápachu (má pomerne nepríjemný pach) a má nahorkavú chuť. Tvoria ju časti kvetenstva, listov a stonkov. Čaj pripravený zo srdcovníka je horký.