Slez maurský kvet 20g(20x1g)

• Zliez maurský kvet 20g(20x1g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch čaju nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/slez-maursky-kvet-20g-20x1g .
Zloženie: Malva mauritiana flos. Slez je predovšetkým reprezentantom drog slizodarných. Sliz je ako v kvetoch, tak aj v vňati. Vo kvetoch ďalej nachádzame antokyanové farbivá, v listoch potom triesloviny, organické kyseliny a ďalšie látky.
Užívanie: 1 sáčok na 2dl vriacej vody, vylúhovať 10 minút. Piť 3x denne. Skladovať v suchu pri teplote do 25 °C. Uchovávajte mimo dosahu detí! Výrobok nenahrádza pestrú stravu.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Zliez mauretánsky kvet 20g(20x1g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch čaju nájdete v našom herbári.
Složenie: Malva mauritiana flos. Zliez je predovšetkým reprezentantom drog slizodarných. Sliz je tak v kvetoch, ako aj vo nate. Vo kvetoch naďalej nachádzame antokyanové farbivá, v listoch potom triesloviny, organické kyseliny a ďalšie látky.
Používanie: 1 kapsa na 2dl vriacej vody, vylúhovať 10 minút. Popíjať 3x denne. Skladujte v suchu, pri teplote do 25 °C. Uschovávajte mimo dosahu detí! Výrobok nenahrádza pestrú stravu.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Slez maurský: Synonymá:
Latinsky: Malva silvestris L. ssp. mauritania (L.Thell.)

Slez maurský: Droga:
Latinsky: Flos malvae mauritaniae, Herba malvae mauritaniae, Folium malvae mauritaniae
Slovensky: Kvet slezu maurského

Slez maurský: Názvy:
Slovensky: Slaz maurský, sliez maurský, sliez lesný maurský

Chemické zloženie: Kvet aj list majú vysoký obsah slizu a trieslovín, obsahujú aj silicu. V kvetoch je antokyanové glykozidické farbivo. Ostatné obsahové látky sú podobné, ako pri sleze prehliadaného (pozri tam). Hlavné obsahové látky tvoria slizy, v listoch sú okrem toho triesloviny a organické kyseliny. V kvetoch sa nachádzajú antokyanové farbivá.

Vnútorné užitie:
Z kvetu sa obvykle prirpavuje zápar (10-15 g drogy na 5 dl vody, piť po 1-1,5 dl 2-4x denne).Menej často sa slez užíva samostatne, spravidla sa kombinuje s inými drogami. Jeho účinok sa potencuje prímesou ibišteka, ale tiež ľubovníka, harmančeka, nechtíka alebo tymiánu.
Najčastejšie sa podáva nálev (zápar) z vňaťovej drogy a to 4x denne šálka, aby protektívny účinok bol rovnomerný. "Bylinársky čaj" je možné popíjať aj po dúškoch z termosky počas dňa.
Aby sa nezničili slizovnaté látky, je niekedy výhodnejšie použiť studený nálev (macerát), ktorý sa luhoval cez noc. Počas dňa sa pijú po douškoch dve až tri šálky mierne ohratého čaja.
Zápar, odvar aj macerát sa pripravujú z 2-3 plných lyžíc drogy (maximálne 5 g) na 5 dl vody. Toto množstvo predstavuje dennú liečivú dávku.
Slez vylieči aj veľmi odolné (ako sa tvrdí neliečiteľné) ochorenie – rozedmu plúc, ktorá navyše vyvoláva aj ťažkú zadychu. Pijeme denne najmenej tri šálky čaja a na noc prikladáme na plíce a priedušky obklady zo zaparených a dobre ohratých listov a kvetov.
Náš obyčajný slez teda nelieči len zápaly hrtanu, ale aj zhubné ochorenia hrtanu. V tomto prípade luhujeme cez noc 2,5 l dennej dávky, do každého 1/4 litra dáme vrchovatú čajovú lyžičku bylinky. Ráno mierne zahrejeme a uschováme v termoske, ktorú sme vopred vypláchli horúcou vodou. Počas dňa vypijeme po douškoch štyri šálky a zvyšok používame ako kloktadlo, ktoré sa osvedčuje aj proti vysychaniu v ústach, nose a hrtani!.
Za veľmi vhodnú liekovú formu je považovaný homeopatický čaj podľa Kloudy, najmä vo vyšších potenciách.

Vonkajšie použitie:
Zápar je možné používať aj na umývanie, obklady a výplachy (2 lyžice drogy na 2 dl vody).Na vonkajšie aplikácie sa pripravuje koncentrovanejší nálev než pre vnútorné užitie.
Liečivý klystír (150-200 ml) sa podáva po predchádzajúcom očistnom klystíre pri črevných ochoreniach, nie však častejšie ako raz denne, zpravidla však každý druhý deň alebo len 2x týždenne.
Kúpa rúk a nôh: Do päťlitrovej nádoby so studenou vodou nasypeme na noc jednu vrchovatú dvojhrst slezu divokého. Druhý deň všetko zahrejeme na teplotu, ktorú ruky či nohy znesu. Kúpeme 20 minút, vodu môžeme ešte dvakrát použiť, ak ju vopred zahrejeme.
Obklady: Zvyšok po príprave čaja znova v troche vody ohrejeme, zmiešame s jačmennou múkou na kašu, natrieme na ľanovú utierku a teplé priložíme.

Možno nahradiť: Najvhodnejšou náhradnou rastlinou je Althaea officinalis. Slez zanedbaný sa niekedy označuje synonymom slez okrúhlolistý (Malva rotundifolia L.). Pestované druhy slezu majú približne rovnaké účinky. Najvhodnejšou náhradnou drogou pri nedostupnosti slezu je proskurník lekársky, teda ibišek (Althaea officinalis L.). Používa sa aj rovnako účinný plazivý divoký slez s malými listami (Malva neglecta Wallr.) aj dvojletý slez s veľkými listami, slez lesný (Malva silvestris L.).

Možno zameniť s: Zamenenie je možné so "slezom níznutkým" – Malva pusilla Smith, ktorý má horné listy stonka nejasne sedmilaločnaté, kvety menšie a svetlejšie s bledočerveným okrajom, korunné lupínky rovnako dlhé ako kalich a plody vrásčité. Navyše rastie v teplejších oblastiach.

Popis: Dvoročná až trvalá bylina, u nás pestovaná ako jednoročná, s vzprienutým riedko chlapatým až holým stonom, vysokým do 200 cm. Listy veľké, okrúhle, dlanovito zárezové, 3-7 laločnaté, stopkaté, striedavé, na okraji zubkované. Kvety seskupené po (1)-5-15 v páchach listov, lupínky fialové s tmavšími žilkami, dlhé 2-3 cm (3-4x dlhšie než kališné lístky). Kvete v júni – októbri. Plod pozostáva z 10-14 typických diskovitých plodov. Slaz maurský je pestovaný poddruh slazu lesného.

Miesto výskytu: Druh sa k nám preniesol zo stredozemnej oblasti. Pestuje sa v záhradkách na ozdobu. Miestami splaňuje. Dáva prednosť kyprným hlinitým pôdám s dostatkom živín a spodnej vody.

Pestovanie:
Všeobecne: Pestovaný druh vyšlechtený zo slazu lesného. V dobrej pôde a teplom lete dorastá až 250 cm. V záhradkách sa s ním stretávame veľmi často. Pestuje sa na okrasu aj ako včelia pastva. Má krásne modrofialové kvety.

Poloha, podnebie, pôda: Vysádza sa na slnečných miestach, chránených pred vetrami, ktoré by mohli vysoké rastliny poškodiť; pôdy stredne ťažké, hlinité až hlinitopiesčité. Už v prvom roku dorastá do mohutnej rastliny, a preto vyžaduje pôdu bohatú na živiny s dostatkom vlhkosti a dobre prekyprenú do hĺbky.

Výsev semien: Osivo je možné vysievať dvomi spôsobmi: do riadkov, lepšie však hnízdovito. Odporúča sa hnízdový výsev, pri ktorom nie je veľká spotreba osiva. Plečkovať môžeme krížom, je to menej pracné a odpadá jednotenie rastlín v riadkoch. Odstránenie prebytočných rastlín z hnízdového výsevu je podstatne ľahšie a menej pracné. Pred hnízdovým výsevom naznačíme spony znamenakom, pozdĺžne aj priečne, aby sme dostali vyznačené priesečíky. Vysievame skoro na jar v marci a apríli do špetiek 45-60 cm (45x45 cm až 60x60 cm, aby bolo možné bez problémov zbierať) od seba vzdialených po 3-4 semenách. Potom stačí 15-20 g semien na ár. Sieje sa do hĺbky 1-2 cm. Vzchádza asi po 3 týždňoch. Vzrástajúce rastlinky nejednotíme (podľa prameňa 83. jednotíme a ponechávame len 2-3 najsilnejšie, podľa prameňa 98. ponechávame len 1 najsilnejšiu rastlinu). Je tiež možné semená vysievať v apríli priamo do riadkov vzdialených 60 cm. Pri tom potrebujeme asi 100-120 g semien na 1 ár. Prehustené porasty musíme jednotiť (jednotíme na 50 cm) a ponechávame len silné rastliny. Prebytočné rastliny môžeme použiť na rozšírenie porastu alebo ním porast vylepšiť. Jednotíme, keď rastliny majú štyri pravé lístky. Vhodný čas je apríl. Podľa prameňa 98. sa výsevy vykonávajú skoro na jar, hneď ako to počasie dovolí.

Predpestovanie: Ďalším spôsobom pestovania je predpestovanie sadeníc. Skoro na jar sa osivo vyseje do truhlíkov do priepustnej hlinito-piesčitej zeme do hĺbky 1-2 cm. Truhlíky sa umiestnia do pařníku alebo do skleníka (98). Ďalej si pripravíme zemitotorfové balíčky, do ktorých rastliny priamo prepichujeme a umiestnime ich do pařenišťa. Sadenice sa vysadzujú, keď majú 4-6 pravých listov, vtedy sú už dostatočne vyspelé. Výsadbou balíčkovaných sadeníc sa šetrí práca s čistením a kultiváciou porastu v čase jarného "rozmachu" plevov. Pri predpestovaných sadenícach je nižšia spotreba osiva, a to 1,5 kg na hektár.

Výsadba: V prípade vysadzovania balíčkovaných predpestovaných sadeníc pripravujeme pôdu niekoľko dní pred výsadbou. Balíčky majú tú výhodu, že ich nemusíme po výsadbe 5-7 dní zalievať. Neskôr je zálievka potrebná. Pri väčších plochach je potrebné si pripraviť zálievku a rastliny po vysadení ihneď zaliať.

Pestovanie: Ihneď po vzejtí plevieme a okopávame podľa potreby. V prípade, že sme zvolili priamy výsev, musíme rastliny vyjednotiť. Porast sa za niekoľko týždňov spojí a nie je potrebné ďalšie ošetrenie.

Hnojenie: Príprava pôdy: Na jeseň hlboká orba. Na jar, hneď ako to počasie dovolí, smykujeme, vláčime, prípadne pozemok ľahkým valcom privalíme. Ak bolo k predplodine hnojené kompostom alebo preležaným hnojom, na jar pred vláčením prihnojíme 240 kg draselnej soli, 250 kg superfosfátu a 200 kg síranu amónneho na hektár. Osvedčilo sa hnojenie 500 kg NPK na hektár. Pri väčších plochách je vhodné nechať si urobiť rozbor pôdy a podľa toho hnojiť.

Ochrana rastlín: Žilková mozaika slézu sa vyskytuje aj u iných druhov čeľade slézovitých. Je veľmi nápadná, najmä na mladších listoch, kde vyvoláva zreteľné žlté alebo svetlozelené presvetlenie žiliek. Rastlina nadobúda takmer okrasný mramorovitý vzhľad. Vírus prenáša sáním mšica, najčastejšie mšica broskviňová (Myzus persicae Sulz.). Včasný postrek proti mšicám túto chorobu obmedzuje. Špeciálne proti mšicám používame Pirimor DG alebo Pirimor DP v koncentrácii 0,05-0,075 % – ochranná lehota 7 dní. Proti rzi odporúčame systémový fungicíd Plantvax 20 EC v dávke 2 litre na hektár, dávka vody 600 až 800 litrov. Postrekujeme len za bezslnečného počasia, nie za vlhka.

Akostná norma drogy: kvet ON 86 6244, list ON 86 6421.

Semenárstvo: Pôda a poloha, hnojenie a predpestovanie sadeníc v zemito-rašelinových balíčkoch sú uvedené v časti pestovanie. Na pozemok vysádzame od 10. do 20. mája na 60x60 cm. Po výsadbe je potrebné porost v riadkoch plečkovať a medzi rastlinami okopávať, aby bol stále bez plevele. Okopávame a plečkujeme dovtedy, kým sa porost nezapojí. Počas vegetácie dbáme na to, aby sa nevyskytli škodcovia a choroby. Sléz spočiatku veľmi rýchlo rastie a vytvára veľké listy. Keď dorastie do výšky 160-170 cm, vrchol odrežeme, aby sa rastlina rozložila a nasadila na semeno. Kvety slézu maurského majú fialovú farbu. Semenný porost sa musí prihlásiť k prehliadke ÚKZÚZ. Po prehliadke porostu je vystavené osvedčenie. Semenice začnú vytvárať semeno, ktoré je vnútri sivé a po odstránení šupky čierne. Doba zberu sa mení podľa počasia. Semen zbierame za sucha, keď nie je rosa. Semienka sa sberajú a vkladajú do vedier. Potom zozbierané semeno dávame do papierových vriec. Osivo odvážame na sýpku, kde ho dávame na liesky so silónovou sieťou, vrstva 5-8 cm. Každý deň ich obraciame, schne 4-7 dní, niekedy aj dlhšie. Môžeme ho tiež dávať na povalu, na drevenú podlahu s papiermi. Osivo dávame vo vrstve 5-8 cm, keď je vlhké, radšej menšie. Každý deň ho obraciame. Mlátime na kombajne alebo na parcelnom kombajne, kde sa nastavia otáčky. Semená sa v semenníku spravidla pri mlátení neoddelia. Preto použijeme drhlík, kde sa semeno oddelí. Osivo zbavíme všetkých nečistôt na vzduchovom oddeľovači. Potom ho rozložíme na papiere do vrstvy 5-8 cm na 5-6 dní. Osivo dočisťujeme na čistiacich strojčekoch a na sitách. Norma ČS na osivo 46 2065, čistota I. tr. 98%, Kľúčivosť I.tr. 65%. Dbále na to, aby sme dvojročné rastliny slezu neumiestnili blízko jednoročných, mohlo by dôjsť k výskytu rôznych chorôb - hrdzou. Z uvedeného dôvodu je lepšie dávať slezovité rastliny od seba aspoň na 1000 m.

Výnosy: Z 1 trsu získame 30-50 g suchých kvetov. Výnosy sú dobré, priemerný výnos suchých kvetov z aru je 8-10 kg. Pri starostlivom zbere je možné získať až 18 kg suchých kvetov. Pri zbere listov závisí výška výnosov od počasia a od pravidelného zberu. V priaznivom počasí možno zožať 8-10 kg listov z 1 aru. Zber opakujeme 2-3x do roka. O obe drogy je trvalo veľký záujem.

Doba zberu + zbieraná časť: Predmetom zberu je kvet a list. Listy sa zbierajú, keď rastliny dorastú do výšky 40 cm, avšak skôr, než začnú vyháňať kvetné stvoly. Listy s krátkymi stopkami sa trhajú po uschnutí rosy, a to postupne od spodu rastliny. Prvý zber sa uskutoční pred rozkvetom, druhý vtedy, keď lístky majú sklon starnúť. Vtedy sa dozreté listy dobre zbierajú aj sušia, pretože neviažu na seba príliš vody. Zbierajú sa len listy zelené, nepoškodené škodcami a nenapadené rdzou. Staršie listy, ktoré žltnú, nezbierame. Ak nestihneme zber včas, musíme rastliny zrezat 20–25 cm nad zemou. Kvety sa zbierajú v čase rozkvetu aj s kalichom, kvetné stopky musia byť čo najkratšie. Nezbierame zvadnuté, takmer odkvitené. Kvety by sa mali zbierať denne (minimálne však raz za dva dni), a to pred poludňom, keď uschnú od rosy. Čím častejšie zbierame, tým viac rastlina nakveta a tým dosiahneme vyššiu úrodu a zabránime stratám. Pri trvalo peknom počasí zbierame kvety ráno, keď nie je rosa. Ukladáme ich do košov, nestlačujeme ich. Je potrebné si dať pozor na zaparenie, pretože sa ľahko zaparia a strácajú farbu. Rastliny začínajú kviesť koncom júna a kvetú až do prvých mrazov. Kvety rozkvetajú každý deň a druhý alebo tretí deň začínajú uvadať.

Spracovanie + uchovávanie: Kvety sa sušia v zastinených priestoroch v tenkých vrstvách na lískach alebo na papieri (vrstva 2–3 cm). Dobre vetrame. Sušiť môžeme aj na papieroch na podlahe. Za niekoľko dní sú suché, je však potrebné si všímať, či je aj kalich dostatočne suchý, pretože droga ľahko plesnivie. Pomery vysušenia sú 8:1, môžu sa však meniť. Iný pomer je v suchom a teplom počasí, kedy je nižší, pri vlhkom počasí je vyšší. Suché kvety ukladáme do igelitových pytľov a ihneď odošleme. Pred adjustáciou je potrebné dbať na to, aby bol dobre vysušený aj kalich, inak hrozí nebezpečenstvo plesnivania. Dobre vysušený kvet pri dotyku šustí. Listy sa sušia v jednoduchých vrstvách. Vysychací pomer je 5–6:1, podľa počasia. Keďže obsahujú sliz, vyžadujú pri sušení dobrú výmenu vzduchu. Kvety aj listy sa dajú vo veľkom sušiť umelým teplom v sušárňach. Je potrebné dostatočné množstvo vzduchu, teplota nesmie prekročiť 60 °C (podľa prameňa 83. 40 °C) a sušenie musí byť rýchle. Dobre usušené listy ukladáme do papierových pytľov alebo vreciek a ihneď odošleme odberateľovi.

Vlastnosti drogy: Droga je bez zápachu, chuť má nasládle slizovitú a trochu sťahuje.