Šišak bajkalský vňať 50g

• Šišák bajkalský vňať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Scutellaria baicalensis herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/sisak-bajkalsky-nat-50g . Droga obsahuje flavonoidy, napríklad baicallin, ďalej glykozid scutellarin, steroidné saponíny, triesloviny, živice, minerálne látky a organické kyseliny. Ideálnymi partnermi do zmesí k šišiaku sú srdcovník, valeriána, chmeľ a mäta ako kardiakum; medovka, železník, americká melisa, železník aloiska, ľubovník, vres a kvet prvosienky ako sedatívum; hloh, imelo a medovka ako hypotenzívum; maralí koreň, eleuterokok, ženšen, rakytník, klanopraška a kvet nechtíka pre podporu odolnosti.
Užívanie: 2 čajové lyžičky na 4dcl. vriacej vody, vylúhovať 15 minút. Piť 3x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Šišiak bajkalský nať (Slovenský text na obaloch)

Složenie: Scutellaria baicalensis herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje flavonoidy, napríklad baicallin, ďalej glykozid scutellarin, steroidné saponíny, triesloviny, živice, minerálne látky a organické kyseliny. Ideálnymi partnermi do směsí k šišiaku sú srdcovník, kozlík, chmeľ a máta ako kardiakum; meduňka, železník, americká melisa, železník Aloiska, ľubovník, vres a kvet prvosienky ako sedatívum; hloh, jmelí a meduňka ako hypotenzívum; maralí kořen, eleuterokok, ženšen, rakytník, klanopraška a kvet nechtíka pre podporu odolnosti.
Užívanie: 2 čajové lžičky na 4dcl. vriacej vody, vylúhovať 15 minút. Popíjať 3x denne.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Šišiak bajkalský: Synonymá:
Latinsky: Scutellaria lateriflora, Scutellaria galericulata.

Šišiak bajkalský: Droga:
Latinsky: Herba scutellariae bajcalensis, Radix scutellariae bajcalensis
Slovensky: Vňať šišiaka bajkalského

Šišiak bajkalský: Názvy:
Slovensky: Šišiak bajkalský
Nemecky: r Gemeiner Schildträger, s Schildkraut
Anglicky: Skull Cap

Chemické zloženie: Droga obsahuje flavonoidy, napríklad baicallin (baikalin), baikalein a wogonin, ďalej flavonoglykozidy scutellarin (skutelarin) a skutelarein, steroidné saponíny, triesloviny, živice, minerálne látky a organické kyseliny. Ďalej sa uvádza sitosteroly. Obsiahnuté sú aj iridoidy a prchavá silica.

Vnútorné užitie:
Ideálnymi partnermi do zmesí k šišiaku sú srdcovník, valeriána, chmeľ a mäta ako kardiakum. medovka, železník, americká melisa, železník Aloiska, vres a kvet prvosienky ako sedatívum. hloh, imelo a medovka ako hypotensivum. maralí koreň, eleuterokok, ženšen, rakytník, klanopraška a kvet nechtíka pre podporu odolnosti psychiky a proti neurasténii. žihľava, zlatobyl, chánka a pod. ako antialergikum.
Pripravuje sa ako tinktúra alebo alkoholový extrakt, na užitie sa riedi.
Používa sa 2-3x denne nálev z 1,5 g jemne drvenej drogy.
Môžeme pripravovať aj odvar, a to klasickým spôsobom.
Častejšie sa však užíva 20% tinktúra v 70% liehu a to 20-30 kvapiek 3x denne. Tinktúra sa pripraví nasledujúcim spôsobom: 100 g jemne tlčených koreňov sa zaleje 600 ml 70% liehu a týždeň sa za občasného pretrepania nechá stáť v uzavretej fľaši, chránená pred priamym svetlom. Potom sa zmes prefiltruje cez hustú tkaninu a zvyšok drogy na filtri sa premýva po malých častiach takým množstvom liehu, aby sa celkovo získalo 50 g tinktúry.
Alebo:
Najúčinnejším prostriedkom je tinktúra, pripravená bežným lekárenským postupom. Obvyklou dávkou je 4-krát denne 20 až 25 kvapiek, celková dávka teda činí od 75 do 100 kvapiek denne, podľa telesnej hmotnosti a osobnej reakcie chorého. Odporúčaná doba podávania je 6 týždňov. V prípade nutnosti je možné kôru po desaťdňovej prestávke opakovať.
Ak chceme drogu aplikovať ako hypnotikum, prostriedok na zlepšenie spánku, aplikujeme jednorazovo 1 čajovú lyžičku tinktúry alebo šálku odvaru tesne pred spaním.

Možno nahradiť: V poslednej dobe sa preslávil novo vyšľachtený druh šišiaka, a síce šišiak vrúbkovaný (Scutellaria laterifolia), ktorý je dokonca označovaný ako "najvýznamnejšie nervinum, aké je pre nás dostupné". Jeho užívanie je dokonca jednoduchšie ako u bajkalského šišiaka a môžeme ho bežne užívať namiesto neho všade tam, kde pôsobenie na nervový systém je nutnejšie, prípadne akútne. Šišák vrúbkovaný sa zbiera ku koncu kvetu, keď už sa na ňom objavujú typické šišaté plody. Vňať užívame pri akejkoľvek nervovej poruche - od nespavosti cez menštruačné problémy až po epilepsiu. Úprava je prakticky rovnaká ako u medovky lekárskej, s ktorou sa často s úspechom podáva. Prírodná medicína využíva celé rastliny šišiaka vrúbkovaného pri liečbe úzkostných stavov, nervových tenzií a depresií, ako aj na obmedzenie epileptických záchvatov.

Popis: Je to vytrvalá rastlina, dorastá do výšky okolo pol metra a kvitne nádhernými tmavomodrými kvetmi. Zatiaľ sa pri pestovaní javil ako dvojročná. Je to vytravlá bylina s priamym, vetveným stonkou (15-30(50) cm vysokým. Listy sú ústretové, väčšinou sediace, kopijovité, svži zelenej farby, celokrajné, 1,5-4 cm dlhé. Lodyh vyrastá niekoľko, sú vetvené, hranaté, ľahko chlpaté. Podzemok je krátky, prechádza v hrubý, mäsitý, vo vnútri žltý, vretenovitý koreň. Kvety sú zlúčené vo vrcholové hroznovité kvetenstvo. Koruna je dvojpyská, čisto modrej farby okolo 2,5 cm dĺžky s dlhou rúrkou, k ústiu rozšírenú. Kvitne v júni až auguste.

Miesto výskytu: V prírode rastie na suchých, otvorených, kamenistých a štrkovitých stráňach, riedko na pieskoch. Domovom je v Zabajkalí. U nás sa vyskytuje výhradne ako rastlina pestovaná.

Pestovanie:
Poloha, podnebie, pôda: V kultúre sa šišiaku darí v hlinitej až hlinitopiesčitej pôde, priepustnej, štruktúrnej, stredne zásobenej vlahou, avšak nezamokkrovanej. Rastie na slnku aj v polotieni.

Predpestovanie: Kultúry šišiaka sa zakladajú výhradne generatívnym spôsobom. Vyčistené plody - nažky ("semená") čiernej farby a veľkosti maku sa vysievajú plytko a riedko v marci-apríli do poloteplého parníka alebo do skleníka do výsevných nádob. Zemina musí byť priepustná, hlinito-piesočnatá s dostatkom živín a organickej hmoty (prímes preosiateho kompostu). Povrch sa po výseve mierne utlačí a zavlaží. Substrát musí byť po celú dobu klíčenia mierne vlhký. Pri teplote 15-20 ° C vzchádza osivo do 3 týždňov. rastliny sa pikýrujú v štádiu prvých 4-6 pravých lístkov (výška okolo 3-5 cm) do priepustnej hlinitej zeminy na vzdialenosť 4x4 cm.Túto vzdialenosť je dobré dodržať, pretože pri menšom spone a občasnom preliatí dochádza k padaniu rastlín - napadnutiu plesňami, na ktoré je rastlina v tomto prvom období chúlostivejšia, najmä ak je pikírovaná v malom spone.

Výsadba: Po dostatočnom zosilnení sa pikírované rastliny vysádzajú najlepšie koncom mája na trvalé stanovište do veľmi dobre spracovanej pôdy, prehnojenej uležaným kompostom. Volí sa spon 40x40 cm. Rastliny vysádzame do sponu 25x25 cm.

Pestovanie: Na jeseň, po príchode prvých mrazov sa ostrihajú stonky na výšku strniska okolo 5-7 cm a ak je to nutné, prihrnú sa koreňové krčky zeminou. Zemina nesmie byť príliš ľahká, pretože v takom prípade mráz korene cez zimu vytiahne. Kultúra sa udržuje v bezplevnom stave a po jari sa opatrne hnojí NPK (1-1,5 kg na ár).

Výnosy: Zberáme korene trojročných rastlín, ktoré dosahujú hmotnosť 20 až 25 gramov., najlepšie v októbri. Sušíme umelým teplom do 60°C.

Doba zberu + zberaná časť: Na liečebné účely sa užíva vňať aj koreň. Zbierajú sa korene najlepšie z trojročných rastlín. Zo zeme sa dobývajú rýľom, po oklepaní zeminy sa dôkladne očistia kefou.

Spracovanie + skladovanie: Koreň sa suší v tenkej vrstve za dobrej výmeny vzduchu alebo zavesený na šnúrkach. Možno použiť aj umelé teplo do 60°C. Po usušení sa môžu skladovať aj v papierových vreciach. Pomer zoschnutia je 3-3,5:1.