Repík lekársky vňať 50g

• Repík lekársky vňať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Agrimoniae eupatoria herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/repik-nat-50g . Droga obsahuje predovšetkým katechínové triesloviny, menej elagových trieslovín. V vňate nachádzame tiež gallotanín. Ďalej sú tu triterpénové zlúčeniny, ako napríklad kyselina ursolová. V droge nachádzame tiež pomerne vysoký obsah kyseliny kremičitej, silicinamid kyseliny nikotínovej, železo, organické kyseliny, napríklad kyselinu askorbovú, cholín, flavonoidy, horčiny a malé množstvo saponínov. S kvetom nechtíka, vňaťou tymiánu a so šalviou vytvára repík ideálnu zmes na prípravu kloktadiel.
Užívanie: 1 čajovú lyžičku na 2dl vriacej vody, vylúhovať 10 minút. Piť 3x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Repík lekársky nať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Agrimoniae eupatoria herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje predovšetkým katechínové triesloviny, menej elagových trieslovín. V nate nachádzame aj gallotanín. Ďalej sú tu triterpénové zlúčeniny, ako napríklad kyselina ursolová. V droge nachádzame tiež pomerne vysoký obsah kyseliny křemičitej, silicinamid kyseliny nikotínovej, železo, organické kyseliny, napríklad kyselinu askorbovú, cholín, flavonoidy, horčiny a malé množstvo saponínov. S kvetom nechtíka, naťou tymianu a so šalviou vytvára repík ideálnu zmes na prípravu kloktadiel.
Užívanie: 1 čajovú lžičku na 2dl vriacej vody, vylúhovať 10 minút. Popíjať 3x denne.

Repík lekársky: Názvy:
Ľudové: Repíček, úrobník, konopenec, arček, boží bič, hrebíček, jablčník, konopenec, konopinec, kráľovský trank, žebríček, repič, repíček, starček, stonček, trank sv. Kunhuty, útrobník, varkočky Panny Márie
Slovensky: Repík lekársky
Nemecky: r Kleiner Odermennig, Leberklette
Rusky: Repejniček aptečnyj
Anglicky: Common Agrimony
Poľsky: Rzepik pospolity

Chemické zloženie: Vňať obsahuje 5-8% katechínových trieslovín, glykozidicky viazanú horčinu, minerálne soli, kyselinu kremičitú (až 12%), 0,2% silice, organické kyseliny (hlavne nikotínovú a jej amid - PP-faktor bunkách) a kyselinu L-askorbovú, cholín, flavonoid kvercitrin a menšie množstvo saponínov. Sú obsiahnuté aj vitamíny B a K. Uvádza sa aj flavonoidy kvercetín a apigenín.

Vnútorné užitie:
Pokiaľ chceme dosiahnuť jemnejší účinok, odporúčame aplikovať skôr nálev, pokiaľ chceme účinok razantnejší, je na mieste podávania odvaru vareného 2 minúty. Rovnako homeopatický čaj podľa Kloudy v potencii okolo U9 býva veľmi účinný. My osobne dávame prednosť tzv. bylinkárskemu čaju, ktorý má všetky výhody nálevu aj odvaru. Repík je mimoriadne vhodný na samostatné podávanie, ale osvedčil sa aj v bylinných zmesiach. V pečeňových kombináciách ho kombinujeme s lastovičníkom, zemedymom, púpavou, čakankou, s kvetom ruže, so semenom pestreca mariánskeho, s vňaťou paliny pravej alebo paliny obyčajnej a s kvetom nechtíka.
Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku vody vo forme záparu – pije sa 2-3x denne. Podľa ČsL 4 je jednotlivá perorálna dávka na zápar 1,5 g.
Alebo:
Infusum Herbae agrimoniae (10-25 g na 500 ml vody) sa užíva 2-3x 1/5 pohára denne. Jednotlivá dávka na zápar aj odvar je 1,5-3 g, alebo 1 kávová lyžička na šálku vody. Pije sa 2-3x denne.
Alebo:
Zápar sa pripravuje z lyžice drogy na 2,5 dl vody (pije sa po 1-1,5 dl 2-3x denne).
Alebo:
Čaj: Jedna čajová lyžička byliny na 1/4 l vody, sparíme, krátko vylúhujeme.
Alebo:
Užíva sa ako zápar pri vnútornom užití, jedna polievková lyžica drogy na jednu šálku, užívať 3x denne.
Alebo:
Na prípravu čaju použijeme 15 g repíka, ktorý prelejeme 0,5 litra vriacej vody, a necháme prikryté 5-10 minút lúhovať. Precedíme a pijeme 2-3 šálky denne, pred jedlom, osladený medom. Čaj pôsobí sťahujúco a užíva sa hlavne pri dysfunkcii pečene, na vyčistenie čriev a na odstránenie obličkového piesku. Môžeme však piť 3 šálky denne proti kašľu, nádche, zápalom v krku a reumatizmu.
Užíva sa 1 kávová lyžička na šálku vody vo forme odvaru – pije sa 2-3x denne. Podľa ČsL 4 je jednotlivá perorálna dávka na odvar 1,5 g.
Alebo:
Pri pľúcnych chorobách býva odporúčaný odvar z 15 g sušených listov na 1/4 l vody. Pijú sa 2-3 šálky denne.
Alebo:
Odvar z 15 g sušených listov na 1/4 l vody máva dobré účinky ako kloktadlo pri zápale mandlí.
Alebo:
Užíva sa ako odvar (2 minúty) pri vnútornom užití, jedna polievková lyžica drogy na jednu šálku, užívať 3x denne.
Šťava z čerstvej vňate v množstve 35 až 70 gramov slúži proti hnačkám, pri problémoch pečene a sleziny, pri abscesoch pečene a pľúc a pri nádoroch v črevách.
Prameň 124. uvádza ako ďalšiu liekovú formu na vnútorné užitie aj tinktúru.

Vonkajšie použitie:
Na vonkajšiu aplikáciu je mimoriadne vhodná kombinácia s koreňom kostihoja alebo s vňaťou kapsičky pastierskej.
Dávkujú sa 1-2 polievkové lyžice na 2 poháre odvaru. Na kúpele a obklady sa používa teplý odvar niekoľkokrát denne.
Zvyčajne sa pripravuje odvar (2 lyžičky na šálku vody, variť 5-6 minút a precediť).
Alebo:
Používa sa Decoctum Herbae agrimoniae (30-50 g drogy sa po krátkom povarení v 500 ml vody nechá 15 minút postáť), alebo odvar z 1-2 polievkových lyžíc na 2 poháre vody.
Alebo:
Odvar na kloktanie sa pripravuje z lyžice drogy na 2,5 dl vody, na obklady a umývanie je možné dávku o niečo zvýšiť (mierne sa varí asi 15 minút).
Kúpeľ: 200 g byliniek na celkový kúpeľ.
Alebo:
Vonkajšie použitie: užíva sa odvar, do kúpeľa je potrebné nechať odvar dlhší čas vylúhovať (niekoľko hodín).
Príprava masti: Jedna vrchovatá dvojhrsť nadrobno narezaných kvetov, listov a stoniek na 250 g bravčovej masti (príprava viď príprava masti z nechtíka záhradného).
Alebo:
Masť z repíka lekárskeho sa pripravuje z rozdrvených sušených listov.

Možno nahradiť: Veľkú hmotu vňate má repík voňavý (Agrimonia procera W.), účinok je zhruba rovnaký ako u repíka lekárskeho. Príbuzná odroda Agrimonia pilosa, známa v Číne ako sien che cchao (xian he cao) sa užíva obdobne ako repík lekársky. Má okrem schopnosti zastavovať krvácanie aj antibakteriálne a antiparazitické účinky a používa sa proti Trichomonas vaginalis, pásomnici, úplavici a malárii.

Možno zameniť s: Predmetom zberu môžu byť všetky naše poddruhy - subsp., subsp. eupatoria - pravý a subsp. grandis - väčší, resp. príbuzné. Agrimonia procera Wallr. - repík voňavý (Agrimonia odorata Mill.), ktorý má visiace plody a kalich asi len do polovice ryhovaný a je mohutnejší - pre príjemnú vôňu sa niekedy pestuje vo vidieckych záhradkách. U nás je vzácnejší než repík lekársky, za ktorého poddruh sa dnes považuje. Dáva síce väčšie množstvo hmoty, ale jeho stonky sú hrubšie než 2 mm a nezodpovedajú požiadavkám na akosť drogy.

Popis: Trváca chlpatá bylina s jednoduchou priamou stonkou, vysoká 30-100 cm. Spodné listy sú obyčajne husté, takmer v prízemnej ružici, striedavo jarmové, perovito zložené, zúbkaté. Kvety sú takmer sediace, žlté, v hornej časti stonky v riedkom strapcovitom alebo klasovitom súkvetí. Kvitne v máji-septembri. Plody sú nažky hore ovenčené štetinovitými ostňami, uložené v kalichovej čiaške, v mladosti odstávajú, ale skoro po odkvitnutí sú zahnuté dole.

Miesto výskytu: Rastie na sprašových a vápencových pôdach, pasekách, lúkach, polomoch a vo svetlých lesoch, na slnečných polosuchých miestach. Dáva prednosť vápnitým pôdam. Je to rastlina dosť premenlivá. V nepriaznivých podmienkach dorastá do výšky napríklad len 6 cm, ale vo vlhku a v tieni až cez 1 m.

Pestovanie:
Všeobecne: Je to vytrvalá, teplomilná, suchovzdorná rastlina. Na stanovišti vydrží repík mnoho rokov a stále dáva vysoké výnosy cennej drogy. Repík patrí k výnosným liečivkám. Je to nenáročná bylina so širokým spektrom liečivých účinkov. Má síce rada teplejšie oblasti, ale vyrastie aj v podhorí na kraji lesov, suchších neobrábaných lúkach a hlavne na medziach. Čím sú podmienky horšie, tým je repík nižší. Vo voľnej prírode dosahuje výšku okolo pol metra, pestovaný je mnohokrát vysoký vyše metra. Pri pestovaných rastlinách vyrastá z trsu niekoľko stoniek. Na vzpriamených stonkách postupne vykvitá malými žltými kvietkami. Krík repíka má listy najmä v spodnej časti. Zatienené listy odumierajú a je vhodné ich počas vegetácie trhať a sušiť. Plody sú obalené tvrdými, háčikovitými chĺpkami.

Odrody: U nás sú povolené odrody „Krajový“ a tetraploidná odroda „Topas“, ktorá je dnes u nás pestovaná vo veľkom.

Poloha, podnebie, pôda: Planý repík rastie na vápenatých, kyslých a kamenistých pôdach. Nemá na pôdu zvláštne nároky. Pestovanému sa darí na ľahších hlinitopiesočnatých alebo stredných pôdach, ale aj na pôdach kamenistých, zásobených živinami v starej sile, na slnku alebo v polotieni. Je odolný proti suchu. Ak vyberáme pôdu pre repík, musíme si uvedomiť, že vytvára pomerne dlhý kolovitý koreň. Ďalej potom okolnosť, že repík ťažko konkuruje burinám. Na začiatku pestovania mu veľmi vyhovuje prehnojenie uležaným maštaľným hnojom.

Výsev semien:
Pestovanie je možné vykonávať dvoma spôsobmi, vždy zo semien.
1) Priamy výsev na záhon sa vykonáva na jeseň až do príchodu prvých mrazov, alebo skoro na jar (v marci). Pri jarnom výseve sa semená upravujú 24 hodín máčaním vo vlažnej vode, ktorá sa vždy po 8 hodinách vymieňa. Vysieva sa riedko do riadkov vzdialených od seba asi 50 cm, alebo do hniezd 40x40 cm po 3-4 semenách, plytko na povrch, maximálne 1 cm do hĺbky. Takto upravené osivo klíči za 2-6 týždňov, preto je vhodné pridávať ako značkovaciu rastlinu šalát.
2) zo stratifikovaného semena je možné predpestovať sadbu v teplom parenisku. Toto upravené osivo sa vysieva v marci-apríli do výsevných misiek alebo debničiek s naparenou, priepustnou pareniskovou zeminou. Na povrch sa nasype slabá vrstva piesku, ktorý sa utlačí, osivo sa rozhodí a opäť sa slabo zasype pieskom. Udržuje sa pri rovnomernej vlhkosti, po vzídení a zosilnení sa rastliny pikírujú do pareniska, otužujú a na trvalé stanovište sa vysádzajú v septembri nasledujúceho roka do sponu 40x40 cm. Na pozemok sa seje na jeseň tesne pred zamrznutím alebo stratifikované semeno veľmi skoro na jar priamo na pole. Vhodný je výsev do 50 árov jednoradovým záhradníckym sejacím strojčekom alebo vo veľkom sejacím strojom Saxonia. Semeno zakúpime obrúsené. Ak nie sú semená obrúsené, ťažko sa s nimi manipuluje, sú spojené háčikmi do zhlukov. Sejeme do plných riadkov vzdialených 50 cm (sejací strojček ihneď pritlačí semeno zemou, rastlinky nejednotíme). Ručne môžeme siať do hniezd 50x50 cm alebo 60x60 cm, kde vysievame po 4-6 semienkach do priesečníkov (pod motykou - zem jemne odhrnieme, vložíme semienka a dbáme na to, aby semeno bolo dobre zahrnuté zemou, asi dvojnásobne vzhľadom na svoju veľkosť - 0,5-2 cm). Po výseve celú plochu ručným valcom uvalíme. Dobre klíčivé semeno vyklíči v tme za 15-60 dní pri teplote 20 °C. Namáčané semeno klíči rýchlejšie (semeno sa máča 24 hodín vo vlažnej vode, ktorá sa vždy po 8 hodinách vymieňa, prípadne sa namočí do slabého roztoku hypermangánu). Doba klíčivosti je 60 dní. Pretože repík pomaly klíči, pridávame pri výseve ako značkovaciu rastlinu šalát. To robíme preto, že ošetrenie môžeme vykonávať ihneď po vzídení šalátu (plečkovanie, okopávanie a pletie). Na 1 ha potrebujeme 8-10 kg semena. Semeno je lepšie vysievať na jeseň, tesne pred zamrznutím, aby premrzlo, lepšie potom klíči. Pri siatí dbáme, aby semeno padalo tak, ako pri výseve obrúsenej cukrovej repy. Sejeme do plných riadkov. Po zasiatí semeno "priválame". Repík by bolo možné s úspechom pestovať aj zo semena, ktoré sa rozhodí po prirodzenom stanovišti. Semien repíka môžeme získať z plochy 1 ára asi 6 kg. Neobrúsené semená možno vysievať len ručne. Svojimi háčikmi držia pohromade a znemožňujú tak strojné siatie.

Predpestovanie: Druhým spôsobom je predpestovanie sadeníc s následnou výsadbou. Stratifikované semeno vysejeme do vopred pripravených debničiek v skleníku v marci-apríli (teplota 15-18 °C). Debničky pripravíme tak, že ich naplníme pareniskovou zeminou a na povrch dáme 2 cm jemného riečneho piesku, ktorý doskou pritlačíme. Repík vysejeme rozhádzaním tak, aby semienka boli rovnomerne rozdelené po celej debničke. Zasypeme ich pieskom, a to tak, že vrstva piesku je 2x vyššia, než je veľkosť semien. Semeno prikryté pieskom potom doskou pritlačíme a ihneď zalejeme. Dobre klíčivé semeno pri tejto teplote vyklíči za 20-35 dní. Pri tomto spôsobe je dobré semeno pred výsevom máčať vo vlažnej vode 24 hodín. Túto vodu vymieňame po 8 hodinách. Po vyklíčení sadeničky prepichujeme, keď sú 3-4 cm veľké, do debničiek alebo do pareniska. Prepichujeme ich kolíkom na vzdialenosť 5x5 cm a rastlinky zalievame, vetráme a zo začiatku podľa potreby tienime. Neskôr pozvoľna prestaneme tieniť a odkryjeme okná. Najprv cez deň, za 4-5 dní aj v noci necháme bez okien, aby sme rastlinky dobre otužili. Vzídené rastliny pikírujeme niekedy aj dvakrát pre zosilnenie a po otužení ich môžeme vysádzať na záhon. Prepichovať rastlinky môžeme tiež do vopred pripravených zemito-rašelinových balíčkov, ktoré sú na podložkách. Sadeničky v balíčku dobre prekorenia a po výsadbe sa 4-6 dní nemusia zalievať. Repík môžeme pestovať zo semien tiež na voľnom záhone od polovice apríla. Pre účely domácej lekárne postačia 3-4 rastliny. Semená repíka veľmi zdĺhavo klíčia, preto musíme s nimi vysadiť nejakú značkovaciu rastlinu, alebo si riadky starostlivo označiť, inak nás po čase zmätie burina. V prvom roku tiež pomaly rastie, až sa niekedy zdá, že na danom mieste neprospieva. Chce to však trpezlivosť, v druhom roku všetko dobehne. Semeno vysievame na povrch a len mierne ho zatlačíme. Iný spôsob pestovania je balíčkovanie, sadenie do kvetináčov. Pri tomto spôsobe rastlinky prepichujeme do rašelinových kvetináčikov alebo balíčkovacím strojom. Balíčkovaná sadba má tú výhodu, že po výsadbe nemusíme hneď zalievať. Necháme nabalíčkované rastliny v pareniskách alebo na záhonoch, kde dobre zakorenia pred výsadbou.

Vegetatívne množenie: Repík by bolo možné pestovať aj delením trsov, pričom by sa sadenice sadili s medzerami asi 1/4 m.

Výsadba: Rastlinky repíka pomaly rastú, takže ich necháme v debničkách až do výsadby, ktorú vykonáme v druhej polovici mája na pripravený pozemok do sponu 45x30 cm. Pri obchodnom pestovaní ešte o niečo hustejšie, pretože potom rastlina vytvára slabšie stonky, ktorým dáva výkup prednosť. Norma pripúšťa silu do 0,5 cm. V dobrých podmienkach dorastá repík do výšky 80 cm. Po výsadbe musíme sadeničky niekoľkokrát zaliať, kým sa ujmú. Výsadbu zabalených rastliniek vykonáme v auguste na 50x50 cm na pripravený pozemok. Najlepšie je 6 riadkov a chodník – tým si ušetríme okopávku a pletie. Vysadenú kultúru ošetrujeme okopávkou a plečkovaním, pretože iba čistá kultúra zaručuje vysoké výnosy.

Pestovanie: Pozemok so sadeničkami okopávame a plečkujeme, do jesene po výsadbe vytvorí rastlina prízemnú ružicu: na jar porast ihneď vyhrabeme, akonáhle to počasie dovolí, plečkujeme a okopávame. Predplodiny pre repík sú strukoviny alebo okopaniny.

Hnojenie: Pred založením kultúry je potrebné pozemok pohnojiť dobre preležaným kompostom 500-600 q/ha, ktorý sa na zimu zaorie a ihneď uvláči a usmykuje. Pred sejbou sa do zeme zapravia tieto umelé hnojivá v dávke na 1 ha: 200 kg dusíkatých, 250 kg fosforečných a 200 kg draselných hnojív. V ďalších rokoch sa prihnojí 150 kg/ha síranu amónneho na hektár. Repík neznáša hnojenie čerstvým hnojom.

Ochrana rastlín: Vo vlhkejších rokoch v hustých porastoch sa vyskytuje Puccinastrum agrimoniae-eupatoriae D.C. Na ochranu proti škodcom a chorobám sa odporúčajú preventívne postreky na začiatku vegetačnej doby zmesou: 0,2-0,4% Fosfotionu a 1% Novozirem alebo 0,05-0,1% Intrationu a 1% Novoziru. Preventívne môžeme postrekovať Novozirem MN, nie za slnečného počasia. Dodržujeme predpisy pre prácu s jedmi. Ak by došlo k výskytu cicavých a žravých škodcov, môžeme ich hubiť Metationom E 50 v koncentrácii 0,2% – ochranná lehota 14 dní. V niektorých oblastiach Moravy (Valtice) sa vyskytla na rastlinách múčnatka. Rastliny postrekujeme 0,5% Aulikolom alebo prípravkom Karathane FN 57 v koncentrácii 0,1%. Tento prípravok má špecifické účinky proti chorobám zo skupiny múčnatky.

Akostná norma drogy: ON 86 6834.

Semenárstvo: Na založenie porastu na semeno je nutné vybrať bezburinový pozemok. Pohnojíme ho 50 t dobre preležaného kompostu na hektár a povápnime. Na zimu hlboko zaorieme. Na jar, akonáhle počasie dovolí, pôdu usmykujeme, uvláčime a pozemok ešte prihnojíme 350 kg NPK na hektár. V máji tesne pred výsadbou bránami a smykom pozemok pripravíme "na jemno". Asi okolo 20 mája vysádzame sadenice do sponu 60x60 cm. Sadenice v prvom roku veľmi pomaly rastú, tvoria iba prízemnú ružicu. Necháme ich prezimovať, nerezávame ich. Druhým rokom na jar, ako to počasie dovolí, porast vyhrabujeme, plečkujeme a okopávame. Z prízemnej ružice vyrastie semenica, ktorá je 70 až 120 cm vysoká. Repík postupne kvitne a tiež semeno postupne dozrieva. So zberom začneme, keď semeno na semeniciach začne postupne meniť farbu zo zelenej na hnedú. Zberáme radšej ráno za slabej rosy. Semeno za tepla a slnečná padá. Zberáme kosákom iba semenice bez vňate, ktoré vkladáme do papierových vriec. Do jutových vriec emeno nedávajte. Semeno sa na jutu chytá, prichytáva sa aj na odevy pracovníkov. Je dobré, keď semenice repíka odvážame ihneď na sýpku, kde ich dávame na papiere na podlahu, vrstva 35-40 cm našuchorené hmoty. Každý deň semenice obraciame vidlami. Za 14 dní je osivo doschnuté, semenice omlátame vidlami, dáme do papierových vriec, odpad (nať) dáme na kompost. Semeno čistíme na vzduchových oddeľovačoch a na sitách, kde odstránime rôzne úlomky a lístie. Ďalej semeno čistíme na vytriasacom stroji - malé semeno vypadne. Potom znovu šistíme na čistiacich strojoch. ČSN osiva 46 2065, čistota I.tr. 99%, klíčivosť I.tr. 55%. Zber osiva z aru - repík lekársky 3-4 kg, pri odrode "Topas" 7-10 kg.

Výnosy: Výnos sušiny z 1 aru je 35-50 kg suchej vňate. Výnosy sa pohybujú okolo 60-70 kg drogy z aru (pri dvojročných a trojročných porastoch).

Doba zberu + zbieraná časť: Zbiera sa celá nadzemná časť (nať) krátko pred kvitnutím a jeho počiatku (máj-jún, resp. druhý zber ešte v septembri, najneskôr do konca septembra, aby rastlina obrástla a nevymrzla). Zberať sa musí vždy za suchého počasia. Odrezávajú sa nadzemné časti tesne pri zemi, aby vňať mala aj listy, pričom sa z rastliny odstraňujú prízemné listy ružice. Dobré sú iba mladšie, kvitnúce a hojne olistené vňate so stonkami do hrúbky 5 mm as malým množstvom plodov, ktoré drogu znehodnocujú (chemickými rozbormi sa ukázalo, že obsah účinných látok rýchlo klesá, akonáhle sa objavili prvé plody), bez najspodnejšej tuhej časti lodyhy. Repík začína rozkvitať od spodnej časti kvetenstva. Keď kvety dosiahnu asi polovicu kvetenstva, sú dole už vyvinuté plody (češule). Ich obsah v droge môže byť len malý. Najlepšie by bolo, keby sa vňať zbierala v čase, keď sa ešte žiadne plody nevyvinuli, ale potom by bol zber málo výnosný. Vňať sa nesmie trhať, lodyhy sú pevné, ťažko sa ulamujú a ľahko sa pritom poškodzuje koreňová časť a rastlina hynie. Aj keď sa rastlina odrezáva, ponecháva sa na mieste niekoľko nedotknutých rastlín, aby porast zosilnil. Rastliny sa očistí od žltých listov a zámotkov s hmyzom, ktoré sú občas prítomné. Ak repík pestujme, zberáme rozkvitajúci vňať najskôr druhým rokom. Vňať sa žne 10-20 cm nad povrchom. Náchylnosť na zaparenie je stredná, výška vňate má byť 15 cm. Zberanú vňať dávame do košov do určitej výšky podľa teploty. Drogu musíme strážiť, aby sa nezaparila, kým ju prepravíme do sušiarne. Vňať zberáme vždy za sucha, dobre usušená má svetlo zelenú farbu. Za mokra zozbieraná vňať hnedne. Drogu z dobre založenej kultúry zberáme niekoľko rokov za predpokladu, že ju hnojíme, plejeme a ošetrujeme. Posledný rez sa robí 15. septembra. Zberá sa prakticky dvakrát, a to vtedy, keď rastlina začína kvitnúť a hlavná lodyha nepresahuje 0,5 cm priemer. Vňať pri sušení radšej príliš neobraciame. Predmetom zberu býva niekedy iba list. Zbiera sa na začiatku kvitnutia (jún-august). Odrezávajú sa iba mladé, svieže a zdravé listy.

Spracovanie + uchovávanie: Vňať je náchylná na zaparenie, po ktorom žltne. Je možné ju zväzočkovať alebo sušiť v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste (umelou teplotou do 35 ° C - jednoduchosť sušenia 2). Pomer zoschnutia je 4-5:1. Dávame ju na sušiaky do vrstvy 15-25 cm. Pri sušení sa môže vňať opatrne obracať (podľa prameňa 83. s ňou nehýbame, aby z nej neopadali listy a kvety). Trochu sa drobí. Sušenie končí, keď sa lodyhy pri ohnutí lámu. Droga musí zachovať pôvodnú farbu listov a kvetov. Pri sušení na slnku droga zošedne. Po usušení umelou teplotou necháme vňať 2-3 dni vydýchať. Dávame ju do papierových patlov alebo krabíc a ihneď ju odosielame k odberateľovi. Listy sa sušia v tenkých vrstvách rozostrené v tieni. Pri umelom teple sa nesmie prekročiť 35°C. Pomerný úbytok pri sušení je asi 5:1. Obe drogy ľahko vlhnú - treba ich skladovať v dobre uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a pri skladovaní častejšie kontrolovať.

Vlastnosti drogy: Vonia slabo príjemne a aromaticky jablkami, chutí horkasto a súčasne v ústach sťahuje.