Rakytník celý nedrvený plod 50g(20x2,5g) LEAF

• Rakytník celý nedrvený plod 50g (20x2,5g) LEAF (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch čaju nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/rakytnik-cely-nedrvené-plod-50g-20x2-5g-leaf .
Zloženie: Hippophae rhamnoides fructus. Bobuľky rakytníka obsahujú, mnoho vitamínu C. Primát drží v obsahu vitamínu E najviac zo všetkých rastlinných plodov. Obsah karoténu, z ktorého sa tvorí vitamín A, sa rakytník vyrovná mrkve. Rozbory potvrdili prítomnosť ďalších vitamínov skupiny B, ďalej minerálov a množstvo cenných látok.
Užívanie: 1 sáčok na 2dl vriacej vody, variť 5 minút, nevylúhovať. Studený výluh 2 sáčky do 0,4 l studenej vody vylúhovať 40 min. Nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy. Skladovať v suchu pri teplote do 25 °C. Výrobok nenahrádza pestrú stravu.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Rakytník celý nedrvený plod 50g (20x2,5g) LEAF (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch čaju nájdete v našom herbári.
Zloženie: Hippophae rhamnoides fructus. Bobule rakytníka obsahujú veľa vitamínu C. Primát drží aj obsahom vitamínu E najviac zo všetkých rastlinných plodov. Obsah karoténu, z ktorého sa tvorí vitamín A, sa rakytník vyrovnáva mrkve. Rozbory potvrdili prítomnosť ďalších vitamínov skupiny B, ďalej minerálov a množstvo cenných látok.
Užívanie: 1 sáček na 2dl horúcej vody, variť 5 minút, nevyluhovať. Studený výluh 2 sáčky do 0,4 l studenej vody vylúhovať 40 min. Nevhodné pre tehotné a kojacie matky a pre deti. Skladujte v suchu, pri teplote do 25 °C. Výrobok nenahrádza pestrú stravu.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Rakytník rešetliakový: Droga:
Latinsky: Fructus hippophae
Slovensky: Plod rakytníka

Rakytník rešetliakový: Názvy:
Slovensky: Rakytník riešetliakový
Nemecky: r Sanddorn
Anglicky: Sea Buckthorn
Poľsky: Rokitnik

Chemické zloženie: Po stránke obsahových látok je rakytník pomerne dobre prebádanou drevinou. Najväčšia pozornosť sa doteraz venovala plodom a semenám, ktoré majú vysoký obsah vitamínu C a A. Zaujímavý je vysoký obsah tuku v oplodí (obsahuje 2% tukového oleja). Ďalej obsahuje vysoké percento glukózy, fruktózy, kyseliny jablčnej, trieslovín a minerálnych látok. Množstvo vitamínu C kolíše podľa stanovišťa a tiež nadmorskej výšky. Aj zvláštnym spôsobom pestovania možno obsah vitamínu C v plodoch zvýšiť. Listy obsahujú cez 10% trieslovín.(2/76).
Rakytník je možné považovať za polyvitamínóznu rastlinu. Uvádza sa, že v 100 g plodov je nasledujúci obsah vitamínov:
provitamín A 0,900 -10,900 mg%
vitamín B1 0,016 - 0,085 mg%
B2 0,030 - 0,056 mg%
B6 až 0,790 mg%
C 54,000-316,000 mg%
E 8,000 -18,000 mg%
K 0,900 - 1,500 mg%
ďalej F a P.
Dôležitou zložkou sú biologicky účinné flavonoidy, ktorých je v plodoch 100-200 mg%. Bol identifikovaný kvercetín, rutín a niektoré ďalšie zlúčeniny. Z ostatných látok je významný obsah trieslovín (0,12-0,60%). Fenolové zlúčeniny sa totiž podieľajú na tvorbe žltej farby plodov, dávajú im trpkú chuť a zároveň podmieňujú ich baktericídne účinky. Pokiaľ ide o sacharidy, ich obsah v plodoch kolíše medzi 2,0-6,8% a zastúpená je tu glukóza, fruktóza a sacharóza. Organických kyselín majú 2,4-4,0%, predovšetkým kyseliny jablčnej a vínnej. Významnou zložkou je olej, ktorého dužina plodov obsahuje do 9% a semená až 13,1%. V semenách ho tvoria najviac kyseliny olejová, linolénová a palmitová. Má hustú konzistenciu, špecifickú vôňu a chuť a svetlo žltú farbu. Olej z dužiny plodov je oranžový, pretože obsahuje 180-240 mg% karotenoidov, 40-100 mg% karoténov, 110-165 mg% vitamínu E a rad nenasýtených mastných kyselín, tvoriacich základ vitamínu F (oi. reguluje látkovú výmenu v ľudskej látke). Obsahujú aj ďalšie biologicky cenné látky, ako sú cholín, betain a vitamín K1. Hoci olej kvalitou predčí väčšinu potravinárskych olejov, jeho hlavný význam spočíva vo farmaceutickom priemysle. Plody rakytníka obsahujú 15 mikroelementov, z ktorých rozhodujúce sú železo, mangán, síra, bór, hliník a titán. Listy obsahujú okolo 8% trieslovín a až 370 mg% vitamínu C. V kôre konárov je do 10% trieslovín a bol tu nájdený biogénny amín serotonín v množstve 0,3-0,4%, ktorý má významné farmakologické vlastnosti. Mimo iného má pravdepodobne dôležitý vplyv na centrálny nervový systém. vitamín C, vitamín A, tuk, olej, kyselina jablčná, triesloviny, minerálne látky, triesloviny, provitamín A, vitamín B1, vitamín B2, vitamín B6, vitamín C, vitamín E, vitamín K, vitamín F, vitamín P, flavonoidy, kvercetín, rutín, sacharidy, glukóza, fruktóza, sacharóza, organické kyseliny, kyselina jablčná, kyselina vínna, kyselina olejová, kyselina linolénová, kyselina palmitová, karotenoidy, karotény, nenasýtené mastné kyseliny, cholín, betain, vitamín K1, železo, mangán, síra, bór, hliník, titán, biogénne amíny, serotonín.

Vnútorné užívanie: Rakytníkové plody obyčajne podávame samostatne, listy miešame skôr do zmesí. V praxi sa osvedčilo podávanie rakytníkových drog vrátane oleja formou ucelených, obvykle štvortýždňových alebo šesťtýždňových kúr. V niektorých prípadoch je potrebné neutralizovať rakytníkový olej užitím horčíka alebo jedlej sódy. Býva to najmä pri liečbe vredovej choroby žalúdka. Olej podávame spravidla 4x denne po lyžičkách (mocca), prípadne až po čajových lyžičkách, pri vonkajšom ošetrení ho užívame obyčajne 2-3x denne. Plody je najlepšie usušiť, rozomlieť a podávať vo forme prášku, obvykle ráno a na poludnie po lyžičke (mocca). Čaj pripravíme najmä z listov alebo kôry formou nálevu a podávame ráno a na poludnie po šálke. Aplikovať možno aj tinktúru, vhodná jednotlivá dávka je od 20 do 40 kvapiek, užívaná podľa okolností 2-3x, výnimočne aj 4x denne. Večerné dávkovanie uskutočníme len v prípadoch zvláštneho zreteľa, pretože môže u citlivejších ľudí navodiť tzv. falošnú nespavosť - dotyčný sa proste cíti príliš svieži a nechce sa mu spať.

Popis: Je to dvojdomý ker 1-6 m vysoký s dlhým hlavným koreňom, početnými podzemnými výhonkami s hľuzami veľkosti až holubieho vajca, ktoré obsahujú baktérie viažuce vzdušný dusík a hustými tŕnistými vetvami, ktoré v počiatočnom vývoji sú strieborné, šupinaté, neskôr červenohnedé, hladké. výnimočne ako strom dorastá až 6 m i viac a dožíva sa 50-70 rokov. Listy sú čiarkovito kopijovité, celokrajné, na líci lysé, na rube striebristo alebo hnedočerveno šupinaté. Rastliny dvojdomé, vetrom opeľované. Samčie rastliny majú púčiky 2-3x väčšie ako rastliny samičie, pretože počet podporných šupín sa pohybuje medzi 3-8. Kvety sú bezkorunné. Samčie kvety sú drobné, nevýrazné, hnedasté alebo zelenkasté strieborné, v pazuchových guľovitých zväzočkoch s dvoma hrdzavo žltými lupeňmi a štyrmi tyčinkami. Samičie kvety sú žltkasté alebo zelenkasté, husto posiate hviezdicovitými šupinkami. Rozličná farba dovoľuje rozlíšiť samčie kvety od samičích. Niekedy rozkvitajú samčie kvety o 1-2 dni skôr ako samičie. Kvitnutie prebieha celkom 6-12 dní. Rakytník kvitne v apríli-máji, medzi prvými vetrom opeľovanými drevinami. Plody sú nepravé bobule (guľovité, elipsoidné alebo vajcovité kôstkovice) asi 7-8 mm dlhé a 3-5 mm široké, žlté, oranžové až červené farby, často slabo hnedo bodkované. Dozrievajú od konca augusta do začiatku októbra a zostávajú na rastline do ďalšieho roka. Po zmrznutí sú krémovo biele. Sú krátkostopkaté, čím vzniká dojem, že sedia bezprostredne na vetvičkách, ako by ich oblepovali. Dužina je oranžová, kyslá až kyslosladká s príchuťou ananásu, semená temne hnedá a lesklá.

Miesto výskytu: U nás nie je pôvodnou rastlinou. Ojedinele splanel (Podhradice v Českom stredohorí). Väčšia skupina rakytníkov je medzi Žatcom a Holedčou. Inak sa častejšie pestuje v botanických záhradách av parkoch na ozdobu. Medzi tonizujúce aj liečivé rastliny je možné v každom prípade zaradiť aj rakytník rešetliakový, ktorý teraz rastie voľne od európskeho pobrežia Atlantiku až do západnej Číny, od Strednej Ázie cez Kaukaz a nížiny okolo Dunaja až do fjordov Nórska. Najčastejšie sa s ním stretávame na piesočnatých alebo piesočnatohlinitých brehoch riek a vodných nádrží. Dnes sa tento druh využíva aj na spevnenie piesočnatého morského pobrežia. U nás sa pestuje obmedzene, prakticky len ako okrasná rastlina v parkoch.

Pestovanie:
Odrody: Väčšina dnes pestovaných odrôd má svoj pôvod v bývalom ZSSR: "Novost Altaja" dorastá do výšky 4 m, koruna je široko rozložitá, konáre mierne prevísajúce a beztrnové. Plody oválne, jasne oranžové s červenými škvrnami, kyslosladké s tenkou šupkou a krátkou stopkou. Priemerná hmotnosť 100 plodov 53 g, úroda 14 kg plodov z rastliny. Dozrievajú na konci augusta. Rastlina je odolná voči mrazu a fusáriovému a verticiliovému vädnutiu. "Zolotoj počatok" má korunu skrátenú a kompaktnú, konáre krátke, tŕňov veľmi málo. Plody oválne, svetlo oranžové alebo žlté, kyslasté. Priemerná hmotnosť 100 plodov 40 g, úroda 13 kg plodov z rastliny. Plody dozrievajú v prvej dekáde septembra a sú veľmi kvalitné. "Dar Katuni" dorastá do výšky 3 m, koruna je hustá, kompaktná, konáre beztrnové. Plody vajcovito oválne, svetlo oranžové, slabo kyslé so stopkou 4-8 mm dlhou. Priemerná hmotnosť 100 plodov 40 g, úroda 14 kg plodov z rastliny. Dozrieva koncom augusta. "Masličnaja" má veľmi dobre rozkonárenú korunu s malým počtom tŕňov na konároch, ktoré sú tenké a prevísajúce. Plody vajcovité, tmavo červené, oddeľujú sa dobre vrátane stopky. Priemerná hmotnosť 100 plodov 37 g, úroda 11,2 kg plodov z rastliny. Dozrieva koncom augusta. "vitamínnaja" má korunu pyramídovú, vysokú a kompaktnú s malým počtom tŕňov. Plody oválne, oranžové, kyslasté, so stopkou 3-4 mm dlhou. Priemerná hmotnosť 100 plodov 57 g, úroda 13 kg plodov z rastliny. Dozrieva v posledných dňoch augusta. Plody sú veľmi kvalitné. "Oranževaja" dorastá do výšky 3 m a má korunu oválnu a stredne hustú s malým počtom tŕňov. Plody oválne, oranžovo červené so stopkou 7-10 mm dlhou. Priemerná hmotnosť 100 g plodov 66,6 g, úroda 13,7 kg plodov z rastliny. Dozrieva v druhej polovici septembra. "Velikan" dorastá do výšky 3 m a má korunu oválne kužeľovitú, stredne hustú, bez tŕňov. Plody valcovité až vajcovité, oranžové. Priemerná hmotnosť 100 plodov 83 g, úroda 11 kg plodov z rastliny. Dozrievajú v druhej polovici septembra. "Zolotistaja" dorastá do výšky 2,7 m a má korunu stredne hustú, rozložitú s malým počtom tŕňov. Veľké, oválne, oranžové plody, sladkokyslé, stopka plodov 2-3 mm dlhá. Priemerná hmotnosť 100 plodov 80 g, zber 13,6 kg plodov z rastliny.
"Jantarnaja" stredného vzrastu s oválne guľovitou, stredne hustou korunou bez tŕňov. Plody oranžové, valcovité, kyslosladké. Priemerná hmotnosť 100 plodov 58 g, zber 13,6 kg plodov z rastliny. Pestovanie týchto vyšľachtených odrôd však nie je podmienkou. Dnes už u nás existuje veľké množstvo klonov z miestnych foriem, ktoré nemajú síce také veľké plody a často sú konáre tŕnité, ale majú radu iných predností. Medzi ne patrí vysoká plodnosť a dobrý zdravotný stav.

Poloha, klíma, pôda: Rakytník je nenáročný na stanovište, je veľmi odolný proti suchu a mrazu. Najlepšie sa mu darí na suchej vápenato-piesočnatej pôde s pH 6-7,8. Vyžaduje hojnosť tepla a priemerné množstvo vlahy. Mohutnou koreňovou sústavou dobre viaže pôdu. Najradšej rastie na brehoch riek a potokov a tiež na horských stráňach a strmých skalách. Rakytník možno pestovať prakticky všade, s výnimkou vysokohorských oblastí. Je mrazuvzdorná rastlina, pretože koreňová sústava znáša mrazy do -22°C a nadzemná časť až do -50°C. Napriek tomu ho často poškodzujú holomrazy. Vyžaduje ľahké, neutrálne (pH 6,6-7) pôdy s nízkou hladinou spodnej vody (neznesie vysokú hladinu spodnej vody a preto na pôdach ťažkých a zamokrených je potrebné vykonať drenáž) a vysokým obsahom humusu a živín. Rastie však aj na piesočnatých pôdach pravidelne hnojených. Rastliny sú pomerne náročné na svetlo. Pri zatienení zle rastú, výhonky sú tenké a veľmi slabé, často aj hynú. Rastlina sa celkovo oslabuje, zle kvitne a plodí. Pri nedostatku vody zase dochádza nielen k opadu listov, ale aj kvetov a plodov. Pôdy môžu byť chudé dusíkom, pretože ho získava zo vzduchu pomocou hľuzových baktérií uložených na koreňoch. Pred výsadbou rakytníka je potrebné vybrať pozemok, ktorý bude vyhovovať z pôdneho i klimatického hľadiska. V tomto prípade nie je expozícia pozemku podstatná, nevhodné sú iba svahy exponované na sever vo vyšších polohách a mrazové kotliny.

Výsev semien: Pri rozmnožovaní semenami musíme počítať s geneticky nevyrovnaným materiálom a u mladých semenáčikov nemožno rozlíšiť ani pohlavie. Tiež začiatok plodnosti je neskorší oproti vegetatívne množeným jedincom. Výsev sa vykonáva na jar, pred tým sa však semená stratifikujú v piesku pri nižších teplotách (zmiešajú sa s hrubozrnným vlhkým pieskom v pomere 1:3 a nechajú sa v chladnej miestnosti alebo chladničke pri teplote 0-3 ° C počas 20-25 dní.

Vegetatívne množenie: Najlepšie sa množia koreňovými odnožami, ktorých vytvára veľké množstvo. S ohľadom na potrebu uchovania hospodársky cenných vlastností kultivarov aj na dvojdomosť rastlín je najefektívnejší vegetatívny spôsob rozmnožovania, a to zelenými alebo drevitými rezňami, prípadne odkopkami, hriežením či vrúbľovaním. Vrúbľovať treba skoro na jar, ešte pred rašením rastlín. Pri zelených odrezkoch vyberáme také, ktoré nie sú príliš mladé, ale ani drevnatejúce. Položenie je najlepšie zvoliť pod korunou rodiaceho kríka, ktorý ho chráni pred priamym slnkom. Odrezky by mali byť dlhé 120-150 mm a po odstránení 3-4 spodných listov sa sadia do zmesi rašeliny s pieskom (1:1) do hĺbky 20-30 mm a nad záhonom sa vytvorí kryt z polyetylénovej fólie. Teplota by tu mala byť aspoň dva týždne 25-30°C a relatívna vlhkosť vzduchu 90%. Tento spôsob rozmnožovania sa preto spravidla praktizuje v júni alebo začiatkom júla, a to ešte s využitím stimulátorov. Drevité odrezky sa režú ako dobre vyzreté jednoročné výhonky koncom novembra alebo začiatkom decembra, prípadne aj skoro na jar, t.j. vo februári alebo marci. Uložia sa pod sneh alebo do miestnosti pri teplote 0-2°C tak, aby nevyschli. Na jar sa z nich režú odrezky dlhé 150-200 mm a nechajú sa 4-7 dní vo vode pri izbovej teplote. Vysádzajú sa zvisle tak, že 2-3 očká zostávajú pod povrchom pôdy. Rakytník vytvára tiež koreňové odnože, ktoré sa na jar oddeľujú a vysádzajú na stanovište. Rozmnožovať možno tiež vrúbľovaním, a to jednoduchým ohnutím konárov rastúcich nízko nad zemou a ich zahrnutím zeminou. Je tiež možné používať vrúbľovanie samčích rastlín do koruny rastliny samičej a naopak.

Výsadba: Výsadbu je možné vykonávať ako na jeseň, tak aj na jar. Na výsadbu sa používajú 1-2 ročné sadenice, ktoré by mali mať aspoň 4-5 koreňov dlhých 200 mm a nadzemnú časť s 2-3 výhonmi a výškou asi 0,5 m. Pripravujú sa pre ne jamy o rozmeroch 0,4-0,5 m, hlboké 0,35-0,40 m. Rastliny sa vysádzajú na vzdialenosť 2,0-2,5 x 3 m, a to tak, že na 4-5 samičích rastlín pripadá jedna samčia, ktorá sa umiestňuje ako prvá v smere prevládajúcich vetrov. Do stredu jamy sa umiestňuje kolík na priviazanie rastliny. Pri ľahších a stredných pôdach nie je potrebná pri výsadbe žiadna zvláštna úprava pôdy. Pri ťažších pôdach sa dáva na dno 100 mm vysoká drenáž, napr. zo štrku, a výsadba sa vykonáva do zmesi zeminy, riečneho piesku a kompostu v pomere 1:1:1. Koreňový kŕčok by mal byť po výsadbe 30-50 mm pod úrovňou pôdy.

Pestovanie: Okrem pravidelného prihnojovania sa v priebehu pestovania vykonáva rez a formovanie kríka a vyrezávanie zaschnutých konárov. Rez na formovanie koruny vykonávame za 2-3 roky po výsadbe s cieľom získať kompaktnú, nízko rozloženú korunou s pravidelnými základnými vetvami. Zmladzovací rez sa robí u rastlín starých 10 i viac rokov, keď prírastky sú už veľmi malé (100-150 mm), základné vetvy začínajú usychať a výnosy sa znižujú. V tomto prípade sa kríky zrezávajú na trojročné drevo. Ochranný rez sa vykonáva každým rokom, kedy sa vyrezávajú uschnuté a namrznuté vetvy. Všetky rezy vykonávame skoro na jar ešte pred rašením, iba suché vetvy odstraňujeme v priebehu celého roka. Kvitnutie začína na konci apríla alebo začiatkom mája s objavením sa prvých lístkov a voľným okom ich nemožno takmer zistiť. Trvá okolo 10-12 dní s tým, že samčie kvety rozkvitajú o 1-2 dni skôr ako kvety samičie. Na normálne opelenie stačí 2-3 priaznivé dni, najlepšie veterné. Keďže de o dvojdomú rastlinu, treba vždy na 4-5 rastlín samičích vysadiť jednu rastlinu samčiu, a to s ohľadom na dobré opelenie vždy na náveternú stranu. Inou možnosťou je do koruny samičích rastlín vrúbľovať na niekoľko vetví rastliny samčie. Obdobie od kvitnutia do plnej zrelosti plodov sa pohybuje medzi 100-120 dňami. Najrannejšie plody začínajú zrieť už v júli. Do plnej plodnosti vstupuje rakytník 3. až 4. rokom po výsadbe. V priebehu vegetácie ich treba pravidelne odstraňovať koreňové výbežky, pokiaľ ich však nechceme využiť na ďalšie množenie. Pre dobrý výnos treba rastlinám zaistiť dastatok vlahy v priebehu celej vegetácie. Týka sa to predovšetkým obdobia intenzívneho rastu výhonov a tvorby plodov, ale aj formovania generatívnych púčikov, tj v júni a júli. Pri okopávaní a pletí treba dávať pozor na korene, ktoré sú uložené plytko pod povrchom pôdy.

Hnojenie: Pozemok je potrebné zryť do hĺbky 250-300 mm a zároveň do pôdy zapraviť organické hnojivo (maštaľný hnoj alebo kompost) v množstve 10-15 kg na m2, ktoré doplníme minerálnymi hnojivami. Pri fosfore je to v čistých živinách asi 40 g na m2 a draslíku 20 g na m2. Kyslé pôdy je potrebné vápniť. Každoročne prihnojujeme minerálnymi hnojivami (okrem dusíkatých) a raz za 2-3 roky na jeseň ku každej rastline zaryjeme okolo 10-12 kg vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu.

Ochrana rastlín: V našich podmienkach sa zo škodcov stretávame predovšetkým so zelenou voškou, z chorôb s endomykózou a usychaním časti alebo celých rastlín, ktoré je spôsobené radom faktorov, hlavne menej vhodnými pôdnymi a ďalšími podmienkami. Endomykóza sa prejavuje svetlými škvrnami na plodoch, ktoré mäknú a ľahko hnijú. Je to neinfekčná choroba, kde je jednou z príčin výrazný rozdiel v teplote vzduchu cez deň a v noci. Ďaleko väčším problémom je vädnutie rakytníka, na ktorom sa podieľajú huby z rodov Fusarium a Verticillium. Tu je prakticky jedinou ochranou choré rastliny z porastu odstrániť a pôdu vydezinfikovať. Zo škodcov sa stretávame u nás predovšetkým so voškami, výnimočne aj so škodcami zavlečenými z iných rastlín, napr. so štítkami.

Výnosy: Pri optimálnych podmienkach môžeme zo vzrasteného kra zozbierať od 10 do 26 kg plodov.

Doba zberu + zbieraná časť: Plody sa zberajú na začiatku zimy. Po prvých mraziacich strácajú totiž trpkosť a horkosť a majú sladkokyslú chuť s ananásovou príchuťou. Plody sa zberajú na začiatku botanickej zrelosti, keď sú ešte tvrdé. V plnej zrelosti zmäknú a dužina navyše získava špecifický pach, ktorý sa nedá odstrániť. Prvá úroda nastáva 3.-4. rok po výsadbe, a to v čase typickej veľkosti aj farby plodov. Zberá sa väčšinou ručne alebo s pomocou rôznych nástrojov jednotlivé plody, čo je práca zdĺhavá a je možná iba u malých pestovateľov, u starších rastlín (6-7 ročných) je možné rezať aj konáre z 1/3-1/2 koruny. Z týchto konárov sa odstránia listy aj vetvičky bez plodov a takto upravené sa vložia do mrazničky. Druhý deň sa plody z konárov veľmi dobre oklepú, nečistoty odstránia ručne alebo cez sito a plody sa ihneď spracovávajú. Zvyšné plody na vetvách kríky sa zožnú ručne. Nevýhodou tejto metódy je nižšia plodnosť rastliny, poprípade striedavá plodnosť vždy za 2-3 roky. Pri veľkovýrobnom pestovaní je treba nechať plody na kríkoch až do doby mrazov a potom ich pivničiť do plachiet. Drogou je ďalej olej (Oleum hippophae), a tiež listy a vetvy (Folium et stipites hipophae).

Spracovanie + uchovávanie: Plody sa pomerne jednoducho spracovávajú za surova na širokú škálu výrobkov. Plody sa dajú nielen kompótovať, sušiť, presladzovať a mraziť, ale z dužiny zhotovovať šťavy, džúsy, marmelády, pyré, a to nielen samostatne, ale aj s ďalšími druhmi ovocia, napr. aróniou čiernou či jablkami, alebo aj zeleninou, napr. mrkvou. V prevažnej väčšine sa plody spracovávajú ako iné druhy nášho ovocia. Rozhodujúce je oddelenie dužiny od semena, na čo máme už dostatok kuchynských prístrojov (napr. adaptérov na kuchynské strojčeky, robotov, odšťavovačov a pod.). Vzhľadom na baktericídny účinok rakytníka možno z plodov pripravovať bez väčších problémov šťavy s cukrom či lepšie s medom za studena, alebo bez cukru so sterilizáciou 15-20 minút. Výborné sú rovnako džemy a marmelády. V tomto smere je novým nápadom daný široký priestor. Veď napr. v SNŠ sa rakytníková šťava mieša s rozotretým cesnakom (na 1 l šťavy 50 g cesnaku). Používa sa ako chuťovka po pridaní soli alebo cukru k mäsu, rybám alebo zelenine. Veľmi dôležitým liečivým prostriedkom je olej zo semien, ktorý je možné získať lisovaním, alebo extrakciou. Na lisovanie za tepla nie je v domácnosti väčšinou vhodné zariadenie, pri extrakcii pomocou chemických rozpúšťadiel nie je olej často použiteľný vo farmácii a v potravinárstve. V domácich podmienkach sa preto používa iný spôsob. Suché semená sa rozomelú, napr. na kávovom mlynčeku, a získaná drvina sa rozdelí na 2-3 diely. Prvý diel dáme do nádoby a zalejeme kvalitným rastlinným olejom (napr. olivovým alebo slnečnicovým) tak, aby bol asi 10 cm nad drvinou. Túto nádobu ponoríme do vodného kúpeľa vo väčšej nádobe a zahrievame na sporáku po dobu 8-10 hodín pri teplote oleja 40-45°C. Po uplynutí tejto doby olej prefiltrujeme, pridáme do neho ďalší diel drviny a celý postup opakujeme (ďalší rastlinný olej už nepridávame). Ide síce o časovo náročný postup, ktorý však zaručuje získanie kvalitného rakytníkového oleja. Zvyšky semien po extrakcii slúžia ako výborné krmivo pre hydinu, králiky aj dobytok. Zvyšuje znášku, prírastky aj dojivosť. Okrem plodov a semien možno využívať aj výhonky a listy, z ktorých sa varia čaje.