Podbeľ lekársky kvet 20g

• Podbeľ liečivý kvet (Český text na obaloch)

Zloženie: Tussilago farfara flos. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rostlina/podbel-kvet-20g . Podbeľ je typickou slizovú drogou. Kvety obsahujú flavonoidy, žlté farbivo xantophyl, malé množstvo silice, sliz, glykosidické horkosti, triesloviny. V liste nájdeme predovšetkým sliz, ďalej obsahujú slizovitý faradiol, horkosti, triesloviny, kyseliny gálovú, mliečnu, jablčnú, vínnu, kávovú, ďalej polysacharid inulín, cholín, niečo silice, cukry a hojnosť minerálnych látok, tanín, bielkoviny a fytosteroly, predovšetkým zinok a draslík. Najčastejšie používanou formou je nálev pripravovaný obvyklým spôsobom a podávaný v bežných dávkach.
Užívanie: 2 čajové lyžičky na 2 dl vody, luhovať 10 minút.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Podbeľ obyčajný kvet (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Tussilago farfara flos. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Podbeľ je typickou slizovitou drogou. Kvety obsahujú flavonoidy, žlté farbivo xantofyl, malé množstvo silice, sliz, glykosidické horčiny, triesloviny. V liste nájdeme predovšetkým sliz, ďalej obsahujú slizovitý faradiol, horčiny, triesloviny, kyselinu gálovú, mliečnu, jablčnú, vínnu, kávovú, ďalej polysacharid inulín, cholín, niečo silice, cukry a hojnosť minerálnych látok, tanín, bielkoviny a fytosteroly, predovšetkým zinok a draslík. Najčastejšie používanou formou je nálev pripravovaný obvyklým spôsobom a podávaný v bežných dávkach.
Užívanie: 2 čajové lyžičky na 2 dl vody, vylúhovať 10 minút.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Podbeľ liečivý: Synonymá:
Česky: Podběl obecný

Podbeľ liečivý: Droga:
Latinsky: Folium farfarae, Flos farfarae tussilaginis, Folium tussilaginis farfarae, Anthodium farfarae, Flos farfarae, Flos tussilaginis farfarae, Radix farfarae, Rhizoma farfarae
Česky: Květ podbělu

Podbeľ liečivý: Názvy:
Ľudové: lopušice, podkova, koňské kopyto, babuľka, úbytník, podbeľok, matkina tvár, babuša, jurský koreň, koňské kopyto, tvár panny Márie, máj, májik, malý deväťsil, matkina tvár, menší deväťsil, oslia stopina, podbelie, podbeľice, podbeľ malý, podbeľ prašivý, podkovka, víťazná bylina, veľký podbeľ, žlté pierka, matkina tvár, babuša, matkina tvár, majík, podbiľ, podbile, podbili, biel, podbeľce
Slovensky: Podbeľ liečivý
Nemecky: r Gemeiner Huflattich
Rusky: Mat.-i-mačecha obyknovennaja
Anglicky: Coltsfoot
Poľsky: Podbial pospolity, Podbiał

Chemické zloženie: Úbory obsahujú trochu silice, sú bohaté na žlté karotenoidné farbivo (xantofyl a taraxantin), ale pre liečivé účely je rozhodujúci obsah slizu, flavonoidov a trieslovín. Prítomné sú aj glykosidické horkliny a faradiol. List obsahuje predovšetkým sliz (zložený z pentóz a hexóz - galaktózy), potom glykosidovú horklinu tusilagin (tussilagin), katechinové triesloviny a steroly, steríny (napr. faradiol), stopy málo prchavé silice, organické kyseliny (gálovú, jablčnú, citrónovú, vínnu), inulín, cholín, parafíny, sacharidy, polysacharidy a v popele je vysoký obsah zinku a draslíka. V kvetoch aj listoch sa nachádzajú pyrolizidínové alkaloidy (estery monokarboxylových, resp. dikarboxylových kyselín s bicyklickými aminoalkoholy), označované ako necidy. Z nich sú najvýznamnejšie senkirkin (0,015 %), senecionín (0,007 %) a tusilagin (1-karboxymetoxy-2-hydroxy-metyl-pyrolizidín), ktoré sa vyskytujú predovšetkým v listoch. Ďalej sa uvádza rutín a vápnik.

Vnútorné použitie:
Najčastejšou liekovou formou pre vnútorné užitie je nálev. Hoci je obsah škodlivých necidov skutočne minimálny, neodporúčame podbeľové drogy na dlhodobé užívanie a taktiež považujeme za nevhodné prekračovanie doporučených dávok. Podbeľ patrí k bylinám, ktoré radšej nepoužívame na vnútornú aplikáciu v čerstvom stave, pretože práve sušením sa obsah necidov výrazne znižuje. Pri aplikácii podbeľa v bylinných zmesiach, kde objem drogy nepresahuje 15 %, nie je potrebné dodržiavať špeciálne "bezpečnostné" opatrenia, pretože takúto zmes môžeme pri bežnom dávkovaní považovať za netoxickú, samozrejme ak jej toxicitu nezapríčiní iná zložka zmesi.
Pije sa zápar – úbory: 1 kávová lyžička na šálok 2x denne, list: 1 kávová lyžička na šálok 3-4x denne.
Alebo:
Na prípravu záparu z kvetovej drogy sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo najčastejšie 1 kávová lyžička na šálok vody: pije sa 2x denne.
Alebo:
Zvyčajne sa aplikuje nálev, 1 polievková lyžica na 1/4 l vody.
Alebo:
Čaj: Jednu čajovú lyžičku kvetov vrchovato naplnenú (neskôr kvetov a listov zmiešaných v rovnom pomere) len zaparíme vo 1/4 l vody a necháme krátko vyluhovať.
Alebo:
Zápar z listov sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 lyžičky na šálku vody: pije sa 3x denne. Sladí sa medom, pije sa teplé.
Alebo:
Zápar na vnútorné užitie sa pripraví: 1 lyžica drogy na šálku vody, zavaríme, necháme 10 minút prikryté odstáť, scedíme a osladíme medom.
Odvar z lyžice úborov na 2,5 dl vody sa pije 2-3x denne medzi jedlom ako expektorans alebo protektívum (variť len 3-4 minúty).
Alebo:
Decoctum Folii farfarae (1 lyžica drogy na 1 a 1/2 pohára vody) sa podáva po 1-2 lyžiciach niekoľkokrát denne.
Alebo:
Z listovej drogy sa pripravuje odvar (1-2 lyžice na 4-5 dl vody, pije sa 2-3x denne po 1,5 dl, deti max. po 1 dl).
Z listov podbeľa môžeme pripraviť sirup: do hlineného hrnca alebo do pohára od uhoriek kladieme postupne vrstvu listov a vrstvu prírodného cukru, necháme odstáť a postupne dopĺňame, až je nádoba plná. Potom dobre utiahneme dvomi alebo tromi vrstvami silného pergaminu alebo celofánu a postavíme v záhrade na chránenom mieste do jamy v zemi. Na to položíme dosku a celé zasypeme zemou. Rovnomerná teplota vyvolá kvasný proces. Po ôsmich týždňoch hrnec či sklenicu vykopeme a získame sirup, ktorý raz alebo dvakrát prevaríme. Vychladnutý sirup plníme do malých skleníc s širokým hrdlom. Tento sirup nás najlepšie chráni v zime a v čase chrípok. Užívanie je po lyžičkách.
Čerstvá šťava: Umyté čerstvé listy odstredivkou zbavíme šťavy.
Alebo:
Šťava z čerstvých listov spolu s čistým včelím medom sa podáva 3x denne proti kašľu.

Zvonkajšie použitie:
Pre vonkajšie použitie dávame prednosť odvaru.
V dermatologickej a kozmetickej praxi sa aplikujú aj obklady z Infusum Floris farfarae (30 g drogy na 1 liter vody) pri podráždenej pokožke, vyrážkach, zápaloch a pri zvýšenej tvorbe mazu.
Vonkajšie vo forme obkladov sa používa odvar z listov (10–15 g na 2 pohare vody).
Obklad: Čerstvé listy rozdrvme – rozmačkáme na kašu a priložíme.
Inhalácia: Vrchovatú polievkovú lyžicu kvetov a listov zaparíme a vdychujeme pary pod uterákom. Zopakujeme viackrát denne.
Kúpeľ nôh: Naplnenú dvojitú hrsť listov zaparených vodou necháme vylúhovať krátky čas a potom 20 minút kúpeme nohy.

Možno zameniť s: Pri zbere listov vznikajú zámeny napr. s druhmi rodu devjatzubač - Petasites Miller., hlavne s devjatzubáčom liečivým - Petasites hybridus (L.) Gaertn., ktorý má strapcovité úbory purpurových kvetov, väčšie a na rube holé listy, ale aj s devjatzubáčom bielym - Petasites albus (L.) Gaertn., ktorý má síce listy na rube plstnaté, zato však väčšie, pričom v polokulovitých súkvetiach majú byliny žltobiele úbory. Je možná aj zámena s listami niektorých druhov lopuchov (Lappa alebo Arctium).

Popis: Trvalá bylina vysoká 10–20 cm. Odenok hrubý, s plazivými podzemnými výbežkami, ktorými sa rýchlo rozrastá do okolia. Na odenkoch sú dvojité puky – z jedných jarom vyrastajú šupnaté stonky s vrcholovými žltými úborami a z druhých neskôr dlhostopkaté listy so širokou srdcovitou až okrúhlou čepeľou a zubkovaným okrajom, na rube bielo plstnaté. Majú 7–9 výrazných žil. Kvitne v marci–apríli. Úbory sa na noc sklonia k zemi a za studeného alebo daždivého počasia sa vôbec neotvárajú. Listy vyrastajú až asi za 2 mesiace po odkvete a pretrvávajú dlho do jesene, kedy sa už znova na odenkoch tvoria kvetné a listové puky. Plody sú nažky s chocholcom. Dozrievajú pomerne skoro, koncom apríla. Keď sa semienka dostanú do vlhkej pôdy, uchytia sa, vyklíčia a na jeseň z nich môže vyrásť nová mladá rastlinka.

Miesto výskytu: Druh rastie na vlhkých pôdach, holých svahoch, štrkoviskách, úhoroch a rumoviskách, ílovitých podkladoch, navážkach a iných vlhkých substrátoch, ktoré neobsahujú veľa organických látok.

Pestovanie: Podbeľ sa nepestuje. Potreba suroviny sa úplne kryje zberom divoko rastúcich rastlín. Kvetné úbory bez stoniek sa zbierajú hneď po rozkvete, v marci a apríli. Rozostrie sa do tenkých vrstiev a sušia buď prirodzeným alebo umelým teplom tak, aby zostala zachovaná farba. Listy sa zbierajú v júni a júli aj so stopkami. Sušia sa v tenkých vrstvách na slnku tak dlho, až sa lámu. Pri tom však má zostať zachovaná ich farba. Zhnednuté listy sú bezcenné. Korene sa vykopávajú buď na jeseň v septembri a októbri alebo skoro na jari, keď začínajú vyrastať prvé stonky. Očistia sa a sušia umelým teplom na kamniach.

Doba zberu + zbieraná časť: Predmetom zberu bývajú celé úbory. Trhajú sa ručne alebo sa odstrihujú s krátkou stopkou nožničkami so zásobníkom (marec-apríl) za úplne suchého počasia, najlepšie v popoludných hodinách. Je potrebné zbierať len jednotlivé čerstvé a zdravé úbory na začiatku rozkvetu, inak pri sušení dozrievajú, alebo sa odstrihujú so stopkou, ktorá však nesmie byť dlhšia ako 1 cm. Je možné ich trhať aj hrebeňom na zber kamilky. Úbory nestlačujeme, pretože sú náchylné na zaparenie. Zbiera sa aj zelený list. Trhá sa jednotlive alebo ho je možné pokosiť srpom. Listy sa zbierajú v máji, júni a júli. Neskôr sú príliš dužnaté, zle schnú a dostávajú už v čerstvom stave hrdzavé alebo fialové škvrny, vtedy sú bezcenné. List musí mať čo najkratšiu stopku, nesmie byť zvadnutý, napadnutý hrdzou, plesňou alebo škodcami. Zbiera sa za sucha. Pre účely ľudového liečiteľstva sa zbierajú aj oddenky s koreňmi, ktoré sa vykopávajú na jeseň alebo skoro na jar. Kvet sa zbiera na počiatku rozkvetu najlepšie medzi štrnástou a šestnástou hodinou, list sa zbiera v máji a júni, najlepšie do deviatej hodiny dopoludnia.

Spracovanie + uchovávanie: Úbory sušíme rýchlo v tieni v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Musia si zachovať pôvodnú žltú farbu. Pomer zoschnutia je asi 5-6:1. Výhodnejšie je sušenie umelým teplom, pretože rastlina obsahuje dostatok vody. Kvety nesmú zhnednúť. Ak niektoré úbory pri sušení zmenia farbu (zhnednú alebo sčernia), musíme ich odstrániť. Uchovávajú sa nestlačené v dobre uzavretých nádobách na suchom mieste. Úbory sú chúlivé, snadno vlhnú a hnednú. Posielajú sa v bedňach alebo papierových krabiciach najneskôr do konca mája. List sa suší v jednej vrstve, t. j. kus vedľa kusu, nikdy nad sebou. Listy kladieme lícom nadol, stopkami nahor, aby plstnatá biela strana rýchlejšie vysychala, sušíme v prievane a to tak dlho, až sa listy lámú. Najlepšie je sušiť umelým teplom do 35 °C, pretože sa veľmi ľahko zaparia. Pri sušení umelným teplom je však potrebné postupovať opatrne, pretože listy sa môžu presušiť a potom sa lámu. List podbeľa nesmie sušením stratiť zelenú farbu a zhnednúť, čepeľ má byť rovná. Preto sa listy pri sušení neukladajú na seba, ale jeden vedľa druhého so stopkami smerom nahor. Uchovávajú sa v bedňoch alebo krabiciach tak, aby sa nelámali, rovnako sa aj posielajú. Pomer zoschnutia je asi 5-6:1. Droga je mierne drobiaca a ľahko podlieha zkáze. Uchováva sa v dobre uzavretých obaloch.

Vlastnosti drogy: Drogy nemajú charakteristickú vôňu a chutia slizovato, trochu horko, v ústach stahujú.