Oman pravý koreň 50g

• Oman pravý koreň (Slovenský text na obálkach)

Zloženie: Inulae helenium radix. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rostlina/oman-koren-50g . Droga obsahuje predovšetkým silicu so sekviterpénmi alantolom, alantolaktonom a isoalantolaktonom, veľké množstvo inulínu, horko, stopy azulénu a ďalšie účinné látky. Ako komplex sa droga správa fytoncídne. Prášok na trávenie: 50 g koreňa omanu, 30 g rasce a 20 g feniklu. Všetko pomelieme na prášok, ktorý skladujeme v hermeticky uzavretom, najlepšie tmavom obale. Podávame po jedle, vždy na špičku guľatého noža, môžeme zapiť vodou.
Užívanie: 1 čajovú lyžičku preliať 2,5 dcl vriacej vody, vyluhovať 15 min. popíjať 3x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Oman pravý koreň (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Inulae helenium radix. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje predovšetkým silicu so sekviterpénmi alantolom, alantolaktonom a isoalantolaktonom, veľké množstvo inulínu, horkutiny, stopy azulénov a ďalšie účinné látky. Ako komplex sa droga chová fytoncidne. Prášok na trávenie: 50 g koreňa omanu, 30 g rasce a 20 g feniklu. Všetko pomelieme na prášok, ktorý skladujeme v hermeticky uzavretom, najlepšie tmavom obale. Podávame po jedle, vždy na špičku guľatého noža, môžeme zapiť vodou.
Užívanie: 1 čajovú lyžičku preliať 2,5 dcl vriacej vody, vyluhovať 15 min., popíjať 3x denne.

Oman pravý: Synonymá:
Latinsky: Helenium grandiflorum

Oman pravý: Droga:
Latinsky: Radix inulae, Radix helenii, Radix enulae, Rhizoma helenii, Rhizoma inulae, Radix inulae helenii
Slovensky: Koreň omanu

Oman pravý: Názvy:
Ľudový : Alant, omanček, voman
Slovensky : Oman pravý
Nemecký : r Echter Alant
Rusky : Devjasil vysokij
Anglicky : Elecampane
Poľský : Oman wielki

Zloženie: Omanový oddenok aj korene obsahujú predovšetkým silicu (1-3%), v ktorej hlavnú zložku tvoria alantolaktóny (seskviterpény) - alantol, alantolaktón, azulén a izoalantolaktón (chemicky podobné santonínu: v minulosti sa nazývali helenín). Obsah azulénov je problematický. V oddenku je veľké množstvo inulínu (až 45%), potom sacharidy a horkasté látky. Ďalej je tu horká substancia alantopikrín.

Vnútorné použitie:
Koreň omanu sa zvyčajne podáva vo forme bežne pripraveného nálevu, 2-3x denne po 150 ml. Alkoholické výluhy, napr. tinktura, sú podstatne účinnejšie a majú niektoré špecifické účinky. Drogu môžeme podávať ako samostatne, tak aj v bylinných zmesiach. Najznámejšie sú zmesi omanu s šalvijou, podbeľom, proskurníkom, feniklom, rascom, semenom črnuchy a kostivalom, no rovnako účinné môžu byť aj iné, samozrejme účelne zvolené zmesi. Užíva sa 2% zápar 2-4x denne. Vyššie dávky vyvolávajú zvracanie.
Alebo:
Zápar sa zvyčajne pripravuje z jednotlivého dávkovania 0,5 g, alebo 1/2 kávovej lyžičky drogy na šálok vody: pije sa 2-3x denne po lyžicách.
Alebo:
Iný predpis má Infusum Radicis inulae (25 g na 150 ml vody), ktorý sa ako expektorans užíva v dávke 1-2 lyžice viackrát denne pred jedlom, ako stomachikum 1/3-1/2 pohára 3x denne pred jedlom a ako karminatívum v rovnakých dávkach, ale po jedle.
Alebo:
Najčastejšie sa pripravuje zápar z 25 g drogy na 1,5 dl vody (1 lyžica na 2,5-3,5 dl vody). Ako expektorans sa pijú 1-2 lyžice viackrát denne medzi jedlami, ako stomachikum 2-3 lyžice 30 minút pred jedlom, ako karminatívum rovnaké množstvo po jedle.
Alebo:
K príprave výluhu použijeme jednu polievkovú lyžicu suchého koreňa a zaparíme ho pol litrom vriacej vody. Po 20-30 minútach sa zápar precedí a užíva sa 2-3x denne po troch lyžiciach, najlepšie pred jedlom.
Alebo:
Užíva sa vnútorne v náleve (2 čajové lyžičky na 500 ml vriacej vody).
Užíva sa 2% odvar 2-4x denne. Vyššie dávky vyvolávajú zvracanie.
Alebo: Droga sa však môže podávať aj vo forme odvaru (varí sa 10 minút), ktorý sa pripravuje z jednotlivých dávok 0,5-2 g na šálok vody: užíva sa 3x denne.
Alebo:
Odvar z oddenku sa užíva proti kašliu. Pripraví sa tak, že 20 g koreňa varíme 5 minút v 200 g vody a užívame 4x denne lyžicu.
Medicinálne víno Vinum inulae (80-100 g rozdrveného koreňa sa maceruje 8 dní v 1 000 ml bieleho vína, potom sa precedí) sa užíva po 1 čajovej lyžičke viackrát denne.
Alebo:
Zvyčajne sa maceráciou pripravuje aj víno (80-100 g nasekaného koreňa na liter bieleho vína, maceruje sa 8 dní, precedí sa a po lyžičkách sa berie niekoľkokrát denne).
Alebo:
Z omanu sa dá vyrobiť výluh v bielom víne. K tomu sa oman rozomelie a nechá sa vo víne vylúhovať 6 až 8 dní. Po precedení sa výluh užíva 3x za deň po 2-3 malých lyžičkách. Z vína a omanu je možné pripraviť
aj odvar.
Alebo:
Užíva sa aj ako bylinné víno (25 g koreňa zalejte 500 ml suchého bieleho vína, nechajte 14 dní lúhovať, potom sceďte). 3x denne 2 dl tesne pred jedlom, 3 týždne.
Alebo:
Veľmi účinnou liekovou formou je víno svätého Pavla: Sedemdesiat gramov drveného (mletého) koreňa sa maceruje v 1 litri suchého bieleho vína, napríklad odrody niektorého ryzlinku. Po 10 dňoch preceďme a podávame 3-krát denne 1 polievkovú lyžicu. Prekročenie dávky vo väčšine prípadov vyvolá dávenie.
Pri žalúdočných ťažkostiach sa užíva omanová tinktúra, pripravená nasledovne: 15 g koreňa sa 3 dni močí v 1/8 lihu, sceďuje sa a užíva 3x denne 10 kvapiek.
Alebo:
Ako z väčšiny koreňov, tak aj z omanu sa pripravuje 30%ný alkoholový extrakt. Užíva sa po čajových lyžičkách.
Pri bolestiach na prsiach sa odporúča omanový sirup pripravený podľa nasledujúceho návodu: 0,5 kg omanového koreňa sa očistí, pokrája na tenké plátky a cez noc sa namočí vo vode. Druhý deň sa v litri vody 10 minút varí. Vodu zlejte, koreň nechajte na plátne osušiť a varte potom so 1/4 kg cukru, kým nezhustne. Uloží sa potom ako každý iný lekvár.
Užíva sa aj v prášku 3x denne na špičku noža - zapiť vodou.

Zvonkajšie použitie:
Odvar z omanového koreňa, pripravený podľa vyššie uvedeného návodu, sa používa zvonkajšie proti svrabu.

Možno nahradiť: V Číne sa používa Inula japonica.

Možno zameniť s: U nás rastie 8 druhov omanov. Oman britský - Inula britanica L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku horskú, je hojný druh nížinného a podhorského stupňa, je nižší než oman pravý a listy má na rube pavučinovito ochlupené a oman hedvábný - Inula oculus-Christi L. má podobné ochlupené listy a je pomerne zriedkavý teplomilný druh. Keďže u nás sa zbiera oddenok omanu pravého len z pestovaných rastlín, je zámena nepravdepodobná.

Popis: Trvalá bylina vysoká až 150 cm, so silným, hnedým, na lome bielym oddenkom a koreňmi, so silnou, priamou, ryhovanou, chlpatou, navyhore rozvetvenou natou. Prízemné listy sú vajcovité, na bázi srdcovité, stonkové široko kopinaté, sediace, na rube plstnaté. Úbory sú koncové, veľké, žlté, vnútorné zákrovné lístky suché, čárkovité a kožovité. Okrajové kvety sú jazykovité, jednořadové, husté. Kvete v červenci – auguste. Plody sú nažky s dlhým chocholcom.

Miesto výskytu: Rastlina k nám bola importovaná zo strednej Ázie. Tradične sa pestuje v záhradách, miestami splaňuje. Má obľubu hlboké ťažké pôdy s dostatkom vlhkosti.

Pestovanie:
Všeobecne: Pôvodnou oblastou výskytu omanu je juhovýchod Európy a subtropická časť strednej a západnej Ázie aj Ameriky. Bol pestovaný najprv ako zelenina, neskôr ako liečivá rastlina. Miestami zplanel, a to najmä okolo väčších sídelných centier. Dnes divoko rastie na vlhkých miestach okolo lesov v polotieni, ale nemá rád trvalé zamokrenie. Pre liečivé účely sa oman pravý pestuje v kultúre prakticky po celom svete. Oman je rastlina dorastajúca do výšky približne 150–200 cm. Pestuje sa pre jeho liečivý koreň. Z mnohých druhov, ktoré u nás rastú, sa pestuje jedine tento druh s najmohutnejším rastom. Oman sa pestuje tiež ako trvalka v solitérach na okrasu. Oman sa pestuje dvomi spôsobmi: buď predpestovaním sadeníc zo semien, alebo lepšie každoročným vysadzovaním koreňových pukov. Výsadba predpestovaných sadeníc sa používa pri zakladaní maternej kultúry. Druhý spôsob je podstatne rýchlejší a umožňuje mechanizovať väčšinu prác, čo je ekonomicky výhodnejšie.

Odrody: U nás je povolená odroda Goliáš.

Poloha, podnebie, pôda: Oman nie je náročný na podnebie ani na pôdu, darí sa mu na celom území republiky. Napriek tomu je pre jeho pestovanie výhodné zvoliť hlboko prepracovanú, vzdušnú, hlinitú až hlinitopiesčitú, humóznu, vápennatú pôdu s dostatkom vlhkosti, dobre pohnojenú uloženým hnojom alebo kompostom. Je to rastlina teplomilná, vysádzame ju preto na slnečné miesto. Je vápnomilný, preto nesnáša kyslé pôdy. Rovnako pôdy zamokrené a pôdy s vysokou hladinou spodnej vody mu nesviedčia. Na pôdách piesčitých dáva menšie výnosy. Na ťažkých ílovitých pôdach stúpajú náklady na ošetrovanie a pozberovú úpravu.

Výsev semien: Čerstvé osivo vysievame buď neskoro na jeseň (v chladnejších oblastiach) tak, aby vykličilo až na jar, alebo sa sejí skoro na jar, zvlášť v teplejších oblastiach. Pozemok medzi riadkami sa kyprí a udržiava bez plea, aby sa mladé rastliny neudusili.

Predpestovanie: Pre založenie kultúry sa predpestujeme sadenice výsevom do pařenia pred jesenným zamrznutím, aby vykličili na jar (zpravidla v marci). V teplejších oblastiach sa vysieva priamo do pôdy v marci až apríli, a to husto do riadkov vzdialených 20 cm. Klíčia na svetle a môžeme ich len slabo zasypať. Jarný výsev kliači približne 15–30 dní. Výsevy sa udržiavajú stále vlhké. Na predpestovanie sadeníc pre plochu 1 ára postačí 20–80 g semien. HTS je 1,50–1,80 g. V 1 g je asi 700 semien. Semená sú klíčivé 2 roky. V pôde kliačia až 4 týždne, klíčivosť je 60–70 %. Rovnako ako pri priamom výseve sa semená sejú buď neskoro na jeseň, aby vykličili na jar, alebo ich vysievame na jar, čo je vhodné v teplých polohách. Seje sa dost husto a nejednotí.

Vegetatívne množenie: Pri ďalšom množení omanu sa už využívajú oddenkové puky s očkami, ktoré tvoria pri zbere koreňov vlastne odpad. Tento spôsob je lepší a výnosnejší, už budúci rok na jeseň môžeme zbierať. Pestovanie omanu z pukov je o rok kratšie a vhodnejšie pre menšie kultúry v záhradkách. K tomu však musíme mať nejaké oddenky z predchádzajúceho zberu. Po ich vyťahovaní z pôdy si odrežeme puky a hneď ich zasadíme do truhlíka, bedýnky a podobne, ktorú umiestnime na bezmrazovom a suchšom mieste, napríklad v suchom sklepe, a občas zalievame. Vo vlhkom sklepe by sa do pôdy dostala pleseň a puky by zničila. Už skoro na jar je možné dať puky do skleníka alebo páreniska. Hneď ako majú dva alebo tri listy, vysadzujú sa na záhon. Ak je sucho, je potrebné sadenice zalievať.

Výsadba: Keď predpestované rastlinky vyjdú a zosilnejú tak, že znášajú presadenie, presadzujú sa (na jeseň) na záhon alebo na pole (vysadzujú sa rastliny vysoké okolo 10 cm). Predpestované sadenice pred sádením triedime, silnejšie sušíme už na drogu a na sádenie použijeme korene slabšie, ktoré majú menej koreníkov. Silnejšie totiž vybiehajú skoro do kvetu a majú potom nižšiu úrodu koreňov. So sadenicami je nutné zachádzať veľmi opatrne, ľahko sa lámu a poškodené sa potom zle chytajú. Ako "tužkové" sadenice, tak aj puky sa vysadzujú na jeseň v septembri alebo v októbri do rozstupov 45x45-60 cm (alebo do riadkov asi 50 cm od seba, v riadku sú sadenice 20-35 cm vzdialené) podľa miestnych pôdnych a teplotných podmienok. V teplejších oblastiach a kvalitnejších pôdach počítame s širším sponom. Na ár je potrebných asi 600 rastlín. Pri vegetatívnom spôsobe množenia vyberieme zo zberu oddenkov tenšie oddenky s očkom a nasadíme ich priamo na záhon alebo pole so rovnakými rozmiestňovacími vzdialenosťami ako sadenice zo semien, buď na jeseň, alebo na jar. Nesnášajú presádzanie, pretože majú krehké koreníky, ktoré sa ľahko lámu, čo negatívne ovplyvňuje ďalší vývoj a schopnosť rastu mladých rastlín.

Pestovanie: Kultúru v priebehu vegetácie kypríme, plevieme a okopávame podľa potreby. V prvom roku pestovania väčšinou vyrastajú len veľké prízemné listy. U omanu sú listy svetlozelené, na rube plstnaté. Stonka aj listy sú drsné. Serezávame vyrastajúce kvetné lodyhy u rastlín, ktoré vyrazia do kvetu (robíme to preto, aby rastlina vytvorila čo najväčší koreň). Ostrým hrotom noža odstraňujeme celý kvetný vrchol (lodyhu). Keď režeme vyššie, rastlina vyháňa z bočných očiek nové kvetenstvá. Tretím vegetačným rokom ide oman prevažne do kvetu. Aj keď pri zbere koreňov lodyhy urezávame, predsa len kvetenie nepríznive ovplyvňuje výnos koreňov. Okrem toho dutou lodyhou zateká do rastliny voda a tá potom snadno zahníva. Korene sádzame na jeseň, na jari sú takmer bez silice. Tretím rokom už kultúru pre pestovanie na koreň nenecháme. Kultúra vykveta a korene už nie sú akostné.

Hnojenie: Veľmi vhodná je luskovinová zmes zaoraná na zelené hnojenie. Nevyhovuje mu čerstvé hnojenie. Osvedčilo sa hnojenie 600 kg NPK na hektár.

Ochrana rastlín: Častou chorobou je padlí čakanková (Erysiphe cichoracearum DC). Houba prerastá belavým plstovitým povlakom, väčšinou ku koncu vegetácie. Postrekujeme 0,06-0,1 % Fundazolom alebo prípravkom Karathane FN 57 v rovnakej koncentrácii. Sáním na omane škodia mšice slivová (Brachycaudus helichrysi Kalt.) a mšice bodľaková (Brachycaudus cardui L.). Rovnako sáním poškodzuje listy pidikrísek poľný (Eupteryx atropunctata Goeze). Larvy štítonoša zeleného (Cassida viridis L.) sú na rastlinách omanu nápadné, obalujú sa "zvlečenými kožkami" a trusom, larvy vykusujú na listoch otvory. Proti týmto škodcom postrekujeme 0,2 % Metationom, ochranná lehota je 14 dní. Mozaika omanu - na listoch sú veľké žlté škvrny. Z porastu rastliny odstránime. Pôvodcom je pravdepodobne vírus mozaiky vojtiešky.

Kvalitatívna norma drogy: ČSN 86 7013.

Semenárstvo: Pred výsadbou hnojíme 500–600 kg NPK na hektár. Do debničiek vysievame v marci, prepichujeme rastlinky buď do debničiek alebo do pareniska na 5x5 cm. Pozemok na jar starostlivo pripravíme, značkovačom krížom naznačíme rozostup 60x60 cm. Vysadzujeme do priesečníkov, v prípade, že sadba nie je balíčkovaná, , musíme ju ihneď zalieť. Balíčkovaná sadba vydrží bez zálivky 5 až 6 dní, potom pri suchom počasí musíme taktiež zalieť. Do jesene vyraste prízemná ružica. Porast podľa potreby okopávame. Na jar budúceho roka porast vyhrabeme, prihnojíme 300 kg NPK, ktorý zapravíme do zeme. Oman veľmi rýchlo raší, takže svojimi veľkými listami zakryje zem a udusí plevele. Druhým rokom vyháňa kvetné výhony, niekedy aj viac ako 3 m vysoké. Kvitne žlto, spravidla koncom augusta. Keď semenice začnú tvoriť chlupy, môžeme ich začať probierkou zbierať. Keď semeno prezrie, ihnež ho vyfúka vietor. Semeníky srpom odrežeme so stopkou 30-40 cm dlhou a dáme ich do veľkých papierových pytľov. Takto zbierané semenice dávame na sýpku na papiere, vrstva 30-40 cm. Semenice každý deň obraciame, aby doschli. Výmlat provádzame na mlátičke alebo na parcelnom kombajne Osevan. Vymlácené semno dávame na sýpku na papiere vo vrstve 2-4 cm. Každý deň osivo obraciame (po 6 dní). Osivo potom vyfúkame a odstránime nečistoty. Osivo čistíme na čistiacich strojoch a potom ručne na sitách dočisťujeme. Z áru sa zbiera 2 až 4 kg osiva. Každý semenný porast musí byť prihlásený k uznaniu ÚKZÚZ, musí byť v období vegetácie prehliadaný a na uznaný porast je vydané osvedčenie o prehliadke. Iba uznané osivo sa môže množiť.

Výnosy: Výnos koreňov sa pohybuje v druhom vegetačnom roku v rozmedzí 30-50 kg z 1 áru v priamej závislosti od celkovej teplotnej sumy.

Doba zberu + zbieraná časť: Oddenky omanu aj s koreňmi sa vykopávajú z 2 ročných rastlín (október-november), koreňové puky sa môžu použiť na výsadbu ďalšej kultúry. Na vykopávanie podzemných častí sa najlepšie dajú použiť úzke a dlhé rýče, vo veľkom sa provádza hlboká orba. Korene sa nesmú poškodiť, malé koreníky nechávame a hneď na jeseň vysadíme. Omanový koreň sa nesmie zbierať na jare, kedy je prakticky bez silice. V kultúre zbierame oman na jeseň v prvom roku v druhej polovici októbra, ak sme vysadili puky, inak oman pestovaný zo semena až druhým rokom na jeseň. Korene z pukov sú viac rozložené a sú uložené plytkejšie. Korene zo semena sú uložené hlbšie. Ponecháme-li oman v zemi viac rokov, vytvorí mohutné korene, hlboko a pevne tkviace v zemi. Korene sú krehké a snadno sa pri vyryvaní lámu. Korene starších rastlín sa nám nikdy nepodarí všetky vyrývať. Tretím rokom ide oman do kvetu. Ak chceme mať silné korene, kvety ostrihujeme alebo ich olámeme. Staršie oddenky zdrevnatejú. Podľa prameňa 98. zber v 3. roku vegetácie je už nevhodný, pretože korene v tomto čase už nie sú kvalitné. Ako drogu môžeme použiť aj listy. Tie zbierame pred kvetením rastliny. Pred zberom sa úplne odrežú listy a nať odvezieme na kompost. Korene sa vo veľkom vyorávajú vyorávačom zemiakov TEK. Zobraný koreň sa očistí, umyje a pozdĺžne rozrežne na 2-4 kusy.

Spracovanie + uchovávanie: Materiál (korene) sa rýchlo umyje a dá sušiť na dobre vetrané miesta (najlepšie sa suší umelým teplom). Pre urýchlenie sušenia sa silnejšie časti koreňov pozdĺžne rozrežú. V malom množstve sušíme korene na sitách vo vrstve 5-10 cm. Ve veľkom sušíme v sušiarniach pri teplote do 35 °C. Usušená droga sa pri ohnutí láme a má bielú farbu. Drogu po usušení necháme 2-3 dni vydýchať a ihneď ju odosielame odberateľovi. Keďže droga na voľnom vzduchu ľahko vlhne a následne ju napadá hmyz, je potrebné ju skladovať v dobre uzavretých obaloch (nie z umelých hmôt). Droga tak v suchu a tme vydrží až 3 roky a zachová si svoj liečivý účinok. Pomér vysušenia je približne 3-5:1. Pred sušením oddelíme oddenkovú hlavičku, ktorú potom rozdelíme podľa počtu pukov ako sadbový materiál. Pri tom dbáme na to, aby okrajové puky zostali nedotknuté a stredný rozrežeme, aby z neho vysadená rastlina nevyhnala do kvetu. Pozn.: Niektorí pracovníci neznášajú čerstvý koreň omanu, dotyk s ním u nich vyvoláva podráždenie slizníc a opuchy. Hneď ako sa s koreňom prestane pracovať, tieto príznaky miznú a nie sú nebezpečné.

Vlastnosti drogy: Koreň je voňavý a má horkú chuť.