Mate green lemon 40g(20x2g)

• Mate green lemon 40g (20x2g)(Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch čaju nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/smes/mate-green-lemon-30g-20x2g .
Zloženie: Yerba Mate zelená list (cesmína paraguajská list) Ilex paraguajriensis folium, citrónová tráva, aróma. Mate green je národný juhoamerický nápoj. Pochádza z Brazílie, Argentíny. Obsah kofeínu je 6,5%, čo je asi o 1,5% viac ako v káve alebo čaji. Mate obsahuje množstvo vitamínov, bielkoviny, magnézium, železo, sodík, fluór a ďalšie pre ľudský organizmus dôležité látky.
Príprava: 1 sáčok preliať 0,2 l vriacej vody, lúhovať 2-3 minúty. Nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy a deti. Skladovať v suchu pri teplote do 25 °C. Výrobok nenahrádza pestrú stravu.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Mate green lemon 40g (20x2g)(Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch čaju nájdete v našom herbári.
Složenie: Yerba Mate zelená list (cesmína paraguajská list) Ilex paraguajriensis folium, citrónová tráva, aróma. Mate green je národný juhoamerický nápoj. Pochádza z Brazílie, Argentína. Obsah kofeínu je 6,5%, čo je asi o 1,5% viac ako v káve alebo v čaji. Mate obsahuje veľa vitamínov, bielkovín, magnézium, železo, sodík, fluór a ďalšie pre ľudský organizmus dôležité látky.
Príprava: 1 sáček zaliať 0,2l horúcou vodou, lúhujeme 2-3 min. Nevhodné pre tehotné a kojace matky a pre deti. Skladujte v suchu, pri teplote do 25 °C. Výrobok nenahrádza pestrú stravu.

Komplexné informácie o byline Mate Yerba bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny Mate Yerba TU:

Cezmína paraguajská: Synonymá:
Latinsky: Ilex paraguiensis St. Hill., Ilex paraguariensis, Ilex paraguayensis

Cezmína paraguajská: Droga:
Latinsky: Fólium maté, Yerba maté, Herba ilexis
Slovensky: List cezmíny paraguajskej

Cezmína paraguajská: Názvy:
Slovensky: Cezmína paraguajská

Chemické zloženie: Listy obsahujú prevažne kofeín (1-2%), málo iných purínových derivátov (napr. teobromínu do 0,45%). Z ostatných obsahových látok je tu ešte kyselina chlorogenová a jej estery, kyselina kávová, rutín a silica (0,35%). Puríny sa väčšinou viažu na pyrokatechínové triesloviny. Na prípravu čaju sa používajú mladšie, ale už zdrevnatelé vetvičky, dobre olistené, ktoré obsahujú 0,5-2,1% kofeínu, 7-11% trieslovín, teofylín a stopy provitamínu A, vitamínov B1 a C. Prítomné sú tiež sacharidy a malé mnžstvo silice.

Vnútorné užitie: S ohľadom na špecifické pôsobenie drogy sa maté podáva zpravidla samostatne. Vhodnou formou užitia je krátkodobo vyluhovaný nálev, ktorý sa pije nesladený.

Popis: Ilex paraguayriensis, cezmína paraguajská, je ned veľký krík alebo stromček (vysoký 4–12 m) z čeľade Aquifoliaceae, cezmínovitých. Listy má vstriedne, eliptické alebo obvejčité, zubaté, kožovité, 80–100 mm dlhé. Kvety sú v úžlabných hroznoch, prevažne jednopohlavné, korunné plátky belavé. Plod je jasne červená peckovica 5–6 mm veľká, so 4–8 drobnými semenami. Miestne sa pripravuje čaj aj z listov iných druhov, napr. Ilex dumosa (severná Argentína) a Ilex amara (Matto Grosso). Droga sa do Slovenskej republiky v súčasnosti dováža.

Miesto výskytu: Materské rastliny sú dreviny domáce hlavne v Južnej Amerike, kde sa aj pestujú. Vyskytuje sa plano rastúca v Južnej Amerike medzi 18–30 stupňami južnej šírky, v nadmorskej výške 500–900 m, a to hlavne v povodí riek Paraná a Paraguay, ako podrast v subtropických vlhkých lesoch juhobrazilijskej vysočiny, kde v stromovom patre dominuje araukária brazílska. Cezmína sa pestuje na plantážach hlavne v Argentíne, Brazílii, Paraguayi aj v niektorých ďalších krajinách Južnej Ameriky. Je to totiž výrazný ekotyp, ktorý sa len veľmi ťažko prispôsobuje odlišným podmienkam. Väčšina vyprodukovaného čaju maté sa tiež spotrebuje v krajinách Južnej Ameriky a len nevelké množstvo sa expeduje do Európy, do niektorých štátov Severnej Ameriky aj jinam.

Pestovanie:
Výsev semien: Cezmína paraguajská sa množí prevažne semenami. Semená sú drobné a pomerne rýchlo strácajú klíčivosť. Vysievajú sa teda čo najskôr po vyjmutí z zrelých plodov. Vysievať sa môžu do truhlíkov alebo na výsevné záhony, odkiaľ sa mladé rastlinky prepichujú do škôlky alebo do fóliových vrecúšok, kde sa predpestovávajú po dobu asi dvoch rokov.

Vegetatívne množenie: V dôsledku množenia semenami bývajú plantáže značne heterogénne. Vyskytujú sa formy s rôznymi tvarmi listov, ktoré sú niekedy uvádzané ako samopstatné variety, ako napr. var. latifolia, var. longifolia, var. parviflora a var. gemina. Tiež obsah kofeínu v listoch môže kolísať. Preto dôsledná selekcia alebo uplatňovanie vegetatívnych spôsobov množenia sú žiaduce a potrebné.

Výsadba: Dvojročné predpestované sadenice, vysoké asi 0,75–1 m, sa vysadzujú do plantáží na vzdialenosť väčšinou 3,5x3,5 m alebo 4,5x4,5 m, teda asi 1 000 rastlín na hektár. Ošetrovanie spočíva v udržiavaní medziriad v bezplevelnom stave, alebo sa používa aj výsev tzv. krycích plodín.

Doba zberu + zbieraná časť: Predmetom zberu je predovšetkým list, ale aj drobné vetvičky.

Spracovanie + skladovanie: Čerstvo nazbierané listy sa rýchlo zbavujú enzýmov, inaktivujú sa jednoduchým potahovaním vetvičiek nad ohňom (dnes už továrnisky na špeciálnych sušiacich strojoch) a rýchlo sa sušia umelým teplom. Údená chuť maté je daná úpravou listov: Pri zbere sa odlamujú celé vetvy a potahujú sa ohňom z dreva, aby sa leskli. Pri teplote 240 až 360 °C sa inaktivujú enzýmy a neprebieha fermentácia listov, ktoré zostávajú zelené. Stabilizované listy sa otrhnú, uložia na špeciálne podložky a sušia malými ohňami po dobu 24 až 36 hodín. Nakoniec sa listy spracujú na hrubý drv a naplnia do vreciek a kartónových krabíc, v ktorých zostávajú uskladnené rok aj viac. Listy sa získavali v minulosti z divoko rastúcich rastlín v pralesoch, ale teraz sa stále častejšie pestujú na plantážach. Z kríkov sa odsekávajú celé vetvy, zvyčajne mačetami. Starým spôsobom sa tieto vetvy krátko potahujú nad otvoreným ohňom, alebo novšie sa sušia nad sálavým, nepriamym teplom. Týmto opatrením strácajú listy až 25 % vody a sacharidy v bunkovej šťave sa čiastočne karamelizujú. Tomuto procesu sa hovorí "sapeko". Po tomto čiastočnom zaschnutí sa odlamujú malé vetvičky nazývané quebramente a tie sa znovu dosušujú, buď nad otvoreným ohňom v dyme a horúcom vzduchu, čím získavajú typickú "údenú" vôň a príchuť, alebo na špeciálnych peciach. Po 24 hodinách takého sušenia listy strácajú až 50 % vody. Zo 100 kg čerstvých listov cezmíny sa po usušení získa asi 40 kg hrubého produktu. Ten sa potom ešte drví a plní do jutových pytľov, kde po dobu asi 6 mesiacov dozrieva. Tým sa tiež dosť podstatne zvyšuje jeho kvalita. Po dozretí sa táto Herba maté jemne drví a balíčkuje. Hotový produkt sa triedi do troch skupín, a to maté grosso, maté entrefine a maté fine. Zber vetvičiek u pestovaných rastlín môže začať asi v 3. až 4. roku po výsadbe, ale v plnej plodnosti sa kríky ocitnú až vo veku 8 – 10 rokov. V tom čase sa z jednej rastliny môže zbierať asi 4 kg suchých listov ročne, teda asi 4 000 kg z hektára.Plantáže sa udržiavajú v plodnosti 20, ale aj 30 a viac rokov. Keďže sa každoročne odsekáva veľká časť listovej plochy, odporúča sa zbierať až každý druhý rok.