Marocká Mäta - Nana 40g

• Marocká mäta (Nana) 30g(Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/marocka-mata-nana-30g .
Zloženie: Marocká mäta vňať (Mentha spicata cv. Moroccan). Divoko rastúci druh mäty. Má veľmi osviežujúci účinok, najmä v horúcom letnom počasí. Hlavnou účinnou látkou je mentolová silica (s mentolom a jeho estermi), ďalej tu nachádzame mentón, sabinén, mentofuran, piperitón a konečne triesloviny, horčiny a flavónové glykozidy. Silne aromatické mäty dobre chutia v múčnikoch a nápojoch. Skvele poslúži na ozdobenie pokrmov. Medzi najznámejšie koktaily patrí Mojito.
Príprava: 2 čaj. lyžičky preliať 0,5l horúcej, vriacej vody, vylúhovať 10 min.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Marocká máta (Nana) 30g(Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári.
Složenie: Marocká máta nať (Mentha spicata cv. Moroccan). Divoko rastúci druh mäty. Má veľmi osviežujúci účinok, najmä v horúcom letnom počasí. Hlavnou účinnou látkou je mentolová silica (s mentolom a jeho estermi), ďalej tu nachádzame mentón, sabinén, mentofuran, piperitón a najmä triesloviny, horčiny a flavónové glykozidy. Silne aromatické mäty dobre chutia v múčnikoch a nápojoch. Skvele poslúži na ozdobenie pokrmov. Medzi najznámejšie koktejly patria Mojito.
Príprava: 2 čaj. lžičky preliať 0,5 l horúcej vody, vylúhovať 10 min.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Mäta kučeravá: Synonymá:
Latinsky: Mentha lacerata, Mentha crispa auct. non.

Mäta kučeravá: Droga:
Latinsky: Folium menthae crispae, Herba menthae crispae
Český názov: List mäty kučeravej

Mäta kučeravá: Názvy:
Ľudové : Balzamín, balšan kučeravý, balšan kučeravý, balšan záhradný, balzamín, kučeračka, balzamín
Slovensky : Mäta kučeravá
Nemecky : Krause Minze
Rusky : Mjata kurčavaja
Anglicky : Spearmint

Chemické zloženie: Hlavnou obsahovou látkou drogy je silica (1-2%), ktorá obsahuje predovšetkým karvón (42-67%), acetáty dihydrokarveolu, dihydrokuminalkoholu (nositeľa vône), potom terpény (pineny, limonén, felandren), na rozdiel od máty. Droga obsahuje aj triesloviny, horčiny, flavonoidy (diosmín, apigenín, luteolín, hesperidín), pričom všetky zložky drogy sú v premenlivom pomere podľa jej pôvodu.

Vnútorné užitie:
V porovnaní s podobne pôsobiacou mätou piepornou pôsobí mäta kučeravá miernejšie, môžeme povedať vyrovnanejšie, a pri bežnom dávkovaní sa neprejavujú vedľajšie účinky, ktoré často sprevádzajú liečbu mätou piepornou.
Droga je mimoriadne vhodná na podávanie samostatnej aj v zmesiach. Pokiaľ nepotrebujeme využívať terapeutické účinky mentolu, dávame liečebne prednosť mäte kučeravej pred mätou piepornou. Je to jednak pre razantné pôsobenie mäty piepornej a jednak preto, že mentol je pre dlhodobé podávanie nevhodný.
Zápar z listov (podobne aj z vňate) sa pripravuje z jednotlivej dávky 1,5 g, alebo z 1 kávovej lyžičky na šálku vody: pije sa 3x denne po 1 šálke.
Alebo:
Čaj sa pripravuje z lyžice drogy na 2,5 dl vody (pije sa po 2 dl 2-4x denne).
Oleum menthae crispae sa dávkuje po 0,1 g na dosi, tj po 4 kvapkách. Ako korigens sa používa jeho 0,1% roztok.
Alebo:
Skôr výnimočne sa užíva čistý siliciový olej, zvyčajne v dávke 3-5 kvapiek na jednotlivú dávku.
Tinctura menthae crispae má maximálnu dávku pre jednorazové použitie 5 g.
Vhodnou liekovou formou je aj bylinný balzam a homeopatický čaj podľa Kloudy vo vyšších potenciách U9 až U12.

Možno nahradiť: Rovníkové drogy majú aj druhy: Mentha aquatica L. var. crispa (L.) Benth. - mäta vodná a Mentha longifolia (L.) Huds. subsp. undulata (Willd.) Briq. - mäta dlholistá.

Možno zameniť s: Zámeny medzi mätami sú pre množstvo krížencov celkom bežné. Všetky druhy mäty okrem mäty kučeravej však majú ploché listové čepele a pri identifikácii pomáha aj pach rastliny, príp. drogy. Mäta kučeravá voní ako rasca.

Popis: Trvalá bylina vysoká 50-100 cm. Podzemok plazivý, stonky priame, rozkonárené, drsne chlpaté. Listy striedavé, takmer prisadnuté, vajcovito srdcovité, zašpicatené, s vyčnievajúcou žilnatinou na rube a so zvlneným ostro zastrihnutým okrajom so zúbkami, na líci tmavozelené, na rube šedozelené. Nemá mentolovú vôňu (voní ako rasca, korenisto) a nepôsobí chladivo. Kvety sú pyskaté, červenofialové, usporiadané do klasov z praslenov. Jej kalich je bez ryhovania. Kvete v júli–septembri. Plody sú tvrdky.

Miesto výskytu: Rastlina je náročná na vlhko. Kučeravá varieta rastie iba v kultúrach. Je charakteristická kučeravými listami a bielofialovými kvetmi. Je vyšľachtená z rôznych druhov, ich variet i hybridov a prípadne aj ďalších druhov.

Pestovanie:
Všeobecne: Je to rastlina vytrvalá, dorastajúca do výšky asi 40 cm. Pozor! Nezamieňajte mätu s tzv. balzamom. Mäta má listy neopatrené chlpmi, svetlejšie zelené a má svoju charakteristickú vôňu podobnú zmesi vône mentolu a karvónu. Mäta kučeravá je odolnejšia proti mrazom než mäta pieporná a dáva aj lepšie výnosy. Nie je tiež taká chúlostivá pri sušení a uchovávaní. Pre pestovanie mäty kučeravej platia rovnaké zásady, ako sú uvedené pri mäte piepornej, rovnaké je aj hnojenie a starostlivosť o porast. Pestovanie je na jednu stranu pohodlnejšie preto, že toľko netrpí zaburinením. Jej byle nie sú plazivé, ale priame, vyššie a na jar burina rýchlo prerastie a udusí. Celá kultúra zostáva čistejšia. Jediný rozdiel je v tom, že mäta kučeravá sa rozmnožuje iba podzemnými šlahúňmi, takže po poslednej pozimnej zberke je pole úplne holé a nemusí sa na zimu zakrývať. Ďalšou výhodou je jej zvýšená odolnosť proti hrdzi mätovej. Tiež je výhodné kultúry kučeravej mäty každý rok na jeseň presádzať na iné pole. Podľa zdroja 83. sa odporúča presádzať každé tri roky, inak sa kultúra zaplevelí, prerastie odnožami a ošetrovanie sa stáva veľmi obtiažne. Prejaví sa to nižším výnosom drogy.

Poloha, klíma, pôda: Darí sa na hlinito-piesočnatých humóznych pôdach.

Výsev semien: Rozmnožuje sa iba vegetatívne.

Vegetatívne rozmnožovanie: Na udržanie správneho druhu a jeho kvality aj kvality silice sa rozmnožuje len vegetatívne zo sadeníc získaných delením starších trsov odnoží na jar alebo na jeseň, ihneď, keď je zem prehriata a mäta začína rašiť. Na 1 ar sa potrebuje asi 800 sadeníc. Ihneď po prihnojení pôdu uhladíme a pripravíme ju na jemno, naznačíme riadky značkovacím kolíkom 45-50 cm od seba. Potom ihneď urobíme brázdy hlboké "na špičku veľkej motyky". Do takto pripravených riadkov vkladáme odnože jednu vedľa druhej. Prikryjeme jemnou zeminou tak, že odnože sú prikryté asi 4 cm nad zemou. Dobré je zaválenie. Na jeseň odnože väčšinou dobre zakorenia a na jar potom pekne rastú v riadkoch. Na jar sa vysádza rovnako v mesiaci marec-apríl, podľa počasia. Mätu kučeravú môžeme množiť aj rezne, a to v máji-júni, keď mäta dosiahla výšku asi 12-15 cm, orežeme vršky, aby sme mali rezne dlhé 8-12 cm, zrežeme za kolienkom a spodné lístky odrežeme. Upravené rezne sadíme buď do hrantíkov naplnených riečnym pieskom, alebo do pareniska, ktoré založíme hnojom, na ktorý dáme vrstvu pareništnej zeme (20 cm). Na túto vrstvu dáme 5 cm riečneho piesku, ktorý sa nezlieva. Pripravené rezne napichneme na vzdialenosť 5x5 cm, parenisko prikryjeme oknami a podľa potreby tienime a vzduchujeme. Je možné zakoreňovať aj v sklenníku pri teplote 18-20 °C. Treba rezne zahmlievať, aby sa rastlinky lepšie ujali. Počas 14-18 dní máme rastlinky zakorenené. Zakorenené rezne prenášame do poloteplých parenísk, kde ich zalievame, vzduchujeme a tieňujeme podľa potreby.

Výsadba: Zakorenené šľahúne prípadne rezne vysadíme na vopred pripravený pozemok, kde máme naznačené riadky 45 cm od seba. Rastlinky sadíme sádzacím kolíkom 25 cm od seba. V tomto prípade v niektorých rokoch treba rastlinky dvakrát aj viackrát zaliať podľa počasia, aby sa ujali. V riadkoch plečkujeme a okopávame tak, aby porast bol po celý čas vegetácie čistý. Treba mať na zreteli, že ide o liečivú rastlinu a prímes burín nám znehodnocuje dorgu.

Pestovanie: Ošetrovanie kultúry v čistom stave je podobné ako u mäty piepornej, aj keď mäta kučeravá má vzrásť mohutnejšia a toľko neodnožuje a netvorí tak kobercovitý porast. Dá sa preto ľahšie plečkovať a okopávať. Ošetrujeme vo všetkých prípadoch na začiatku plečkovaním, kým porast spojí riadky. Dvakrát prevedieme okopávku, aby kultúra bola čistá. Musí sa presádzať každé tri roky, inak sa kultúra zaburiní, scelí odnožami a ošetrovanie sa veľmi sťaží, čo sa negatívne prejaví na výnose.

Hnojenie: Na jeseň pred výsadbou sadeníc zaoráme na hlboko 500-600 q dobre preležaného kompostu. Toto urobíme do prvej polovice septembra.

Ochrana rastlín: Je dosť chúlostivá na napadnutie hrdzou a napadnutá droga je na farmaceutické i potravinárske účely nevhodná. Preto treba kultúru sledovať a pri napadnutí ihneď zožať. Po určitej dobe narastie nová vňať, nenapadnutá hrdzou. Škodcom rastliny je hrdza mätová (Pucinia menthae Pers.), oproti mäte piepornej je však mäta kučeravá napádaná oveľa menej. Iba ojedinele sa v suchých rokoch vyskytla voška maková. Bolo proti nej striekané Pirimorom DP a DG v koncentrácii 0,5-0,7% - ochranná lehota je 7 dní.

Akostná norma drogy: Čs. norma zatiaľ nie je vypracovaná, akostné znaky sú normalizované (ide o list mäty kučeravé). Pre vňať mäty kučeravé platí ČSN 86 6732.

Výnosy: Dáva dosť vysoký árový výnos okolo 20-40 kg suchej vňate (druhým a ďalším rokom). Mäta kučeravá je odolnejšia proti mrazom ako mäta pieporná a dáva stabilné výnosy.

Doba zberu + zbieraná časť: Zber listov (ev. vňate) sa vykonáva z kvitnúcich rastlín niekoľkokrát do roka (júl-september), pričom materiál nesmie ležať dlhšiu dobu na kopách - ľahko sa zaparí. Zberá sa celá nadzemná olistená vňať na začiatku kvitnutia alebo v čase, keď dosahuje asi 30-40 cm dĺžky. Drogu majú tvoriť hojne olistené lodyhy. Zber je najlepšie vykonávať okolo desiatej hodiny dopoludnia. V malom sa zberá kosákom, vo väčšom do 1 ha TERROU prispôsobenou tak, aby vňať bola dávaná do riadkov. Vňať zberáme vždy za sucha, za vlhka hnedne. Vňať po zbere ihneď privážame na sušenie (navrstvenú tak, aby sa nezaparila).

Spracovanie + uchovávanie: List sa suší rýchlo prirodzeným teplom v tieni za dobrého vetrania, v tenkých našuchorených vrstvách (5-10 cm). Dosúšať sa smie aj umelým teplom - teplotou medzi 20-30°C, nie vyššou ako 35" na roštovej sušiarni. Pri sušení sa smie aj obracať, ale opatrne, pretože sa drobí. Pri sušení stratí listy asi 83-88% hmotnosti, vňať 75-80% (pomer oschnutia vňate 1:5). Dobre usušená vňať si zachová sýto zelenú farbu drogy. Vňať v malom sušíme vo vrstve 20-50 cm našuchorené vňate, najlepšie v prievane. Vo veľkom sušíme na sušiarni teplotou do 30 °C. Mäta prpná nie je taká chúlostivá pri sušení a uchovávaní ako mäta pieporná.

Vlastnosti drogy: Droga chutí korenisto, podobne ako rasca (aj pach má podobný). Nevyvoláva chladivý pocit pri ochutnávaní, má trochu zvieravú chuť.