Maral vňať (Parcha liečivá-leuzea) 40g

• Leuzea šuštivá (maral) vňať Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Phaponticum carthamoides (maral leuzea) herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rostlina/maral-nat-leuzea-40g . Droga obsahuje flavonoidy, triterpenové glykozidy, deriváty chlorofénu, nie úplne presne stanovené alkaloidy, saponíny, triesloviny, silicu, keratén. Z minerálnych látok je to predovšetkým fosfor. Prítomné sú aj vitamíny, predovšetkým kyselina L-askorbová. Parcha liečivá je pôvodom z južnej Sibíri. V domovine tejto byliny sa jej hovorí maralí koreň preto, že ju v čase ruje vyhľadávajú jelene maral a jej pomocou zvyšujú svoju aktivitu.
Užívanie: 2 čaj. lyžičky preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 15 min. popíjať 1x denne najlepšie ráno.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Leuzea šuštivá vňať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Phaponticum carthamoides (leuzea) herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje flavonoidy, triterpenové glykozidy, deriváty chlorofénu, nie úplne presne stanovené alkaloidy, saponíny, triesloviny, silicu, keratén. Z minerálnych látok je to predovšetkým fosfor. Prítomné sú aj vitamíny, predovšetkým kyselina L-askorbová. Parcha liečivá je pôvodom z južnej Sibíri. V domovine tejto byliny sa jej hovorí maralí koreň preto, že ju v čase ruje vyhľadávajú jelene maral a jej pomocou zvyšujú svoju aktivitu.
Užívanie: 2 čaj. lyžičky preliať 0,5 l vriacej vody, variť 5–8 min, vyluhovať 15 min, popíjať 1x denne najlepšie ráno.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Levzeja saflorovitá: Synonymá:
Latinsky: Leuzea carthamoides L., Rhaponticum scariosum, Leuzea prthamoides, Leuzea rhaponticum
Slovensky: Parcha saflorová, parcha svetlicová, leuzea saflorová, parcha liečivá, leuzea svetlicová

Levzeja saflorovitá: Droga:
Latinsky: Rhizoma leuzeae (cum radicibus)
Slovensky: Koreň levzeje

Levzeja saflorovitá: Názvy:
Ľudové: Rapontikum, maralí koreň, maralov koreň, maralový koreň, marolový koreň, leuzea
Slovensky: Leuzea šustivá, levzeja saflorovitá

Chemické zloženie: Zloženie účinných látok nie je doteraz dostatočne známe. Uvádza sa obsah určitého množstva alkaloidov, silice, asi 0,1 % kyseliny askorbovej, saponínov, karoténov, asi 5 % trieslovín aj. Z minerálnych látok je obsiahnutý predovšetkým fosfor. Aktívne látky obsahujú aj listy, a to predovšetkým fytoekdisterón, ktorý zvyšuje bielkovinnú výmenu organizmu a má psychostimulačný a adaptogénny účinok. K hlavnej skupine obsahových látok – ekdysteroidov – patria steroidné látky (deriváty cholest-7-en-6-ónu). U parchy saflorovej boli v 70. rokoch izolované ekdysteron a inokosteron. Tieto látky a niektoré ďalšie boli krátko nato nájdené aj v ďalších druhoch rodu. Ďalšie steroidy boli preukázané len skupinovo LTC. Tieto látky určujú v podstate charakter biologického účinku drogy. Ďalej boli identifikované flavonoidy a triterpenoidné glykozidy. Obe tieto skupiny majú z všeobecného hľadiska biologickú aktivitu a môžu účinok extraktu do istej miery modifikovať, rovnako ako štvrtá skupina, tzv. polyacetylény, ktoré sa v rastlinách nevyskytujú príliš často. Tiež vykazujú biologickú aktivitu. Bola zistená ich antifungálna aktivita voči radu rastlinných patogénov. Na vyššie živočíchy pôsobili niektoré neurotoxicky, iné analgeticky, sedatívne či antibakteriálne. Napriek tomu, že polyacetylény z parchate saflorovej sú štrukturálne odlišné od látok z čeľade Araliaceae, nie je vylúčený ich biologický účinok a tým podiel na komplexnom účinku drogy. Z ďalších látok bolo nájdených niekoľko seskviterpénových laktónov horkej chuti (celkom 0,16% v suchých listoch), okolo 0,08% kyseliny askorbovej v sušine nadzemnej časti, rad lipidov a voľných mastných kyselín v semenách a koreňoch. Podrobne výskyt a stanovenie ekdysteroidov vrátane chem. vzorcov viď. prameň 51 str. Uvádza sa, že korene obsahujú predovšetkým ekdysteron a inosteron, určité množstvo alkaloidov, 0,2-0,9% silíc, 5-10% trieslovín, 12-13 inulínu, živice, kumaríny a flavonoidy. Z minerálnych látok je významné zastúpenie fosforu. Usušené korene majú okolo 16% bielkovín, 2,45% tuku, 16% vlákniny a 10,88% minerálnych látok. Aktívny účinok majú aj listy a kvetné lôžka, a to predovšetkým ekdysteron, ktorý zvyšuje bielkovinovú výmenu organizmu a má psychostimulačný a adaptogénny účinok. Suchá nadzemná časť obsahuje 11,5-24,5 bielkovín, 3-9% sacharidov, 12,6-26% vlákniny, 8,2-17,4% minerálnych látok, 35-45mg% provitamínu A a 25-40 mg% vitamínu C.

Vnútorné užitie:
Droga je vynikajúca pri samostatnom podávaní. Je vhodná aj do rôznych zmesí. V ľudovom liečiteľstve sa používa vodný výluh, ktorý sa pripravuje tak, že na tri lyžice sušených krájaných koreňov sa naleje 1 liter vriacej vody a vylúhuje sa tri hodiny. Užíva sa 1 lyžica 3x denne pred jedlom (minimálne 3 hodiny lúhovať) - alebo 50 g čerstvého koreňa do 500 ml vodky 3x denne lyžičku. Účinok sa dostaví za týždeň užívania.
Alebo:
Oddenok sa dá užiť ako odvar. Najvýhodnejší je náročný postup lúhovania za studena po dobu niekoľkých hodín a príprava druhého nápoja varením po dobu 10 minút. Oba nápoje môžeme zmieshať alebo užívať oddelene. Osvedčená dávka je polievková lyžica suchého koreňa (alebo lyžica čerstvého) na 3 dl vody. Pri lúhovaní za studena sa po scezení k varu užíva ten istý koreň.
Alebo:
Pripravuje sa odvar z koreňov, a to jednominútovým varom a polhodinovým lúhovaním. Podáva sa spravidla 3-krát denne po 2-3 polievkových lyžicách. Prvú dávku troch polievkových lyžíc vezmeme ráno nalačno, druhú dávku 2-3 polievkových lyžíc pred obedom a tretiu dávku 2 polievkových lyžíc medzi 15. a 16. hodinou.
Alebo:
Bežnou liekovou formou je nálev z listov, ktorý sa zvyčajne podáva ráno a v poludnie po jednom šálku.
Ďalším spôsobom je liehový extrakt, kedy sa na 50 g suchých narezaných koreňov naleje 0,5 l 40% vodky. Po 14 dňoch je možné extrakt užívať 2x denne 20-30 kvapiek pred jedlom po dobu 3-4 týždňov.
Alebo:
V SSSR sa vyrába Extractum Leuzeae Fluidum v 70% etanole.
Alebo:
V súčasnosti sú v humánnej terapii používané len prípravky z podzemnej časti rastliny. Za najúčinnejší možno považovať tekutý extrakt získaný perkoláciou drogy 70% etanolom. Jeho biologická aktivita vydrží bez zmien približne 1 rok. Hoci boli vyskúšané niektoré ďalšie formy extraktov, ako napr. 20% tinktúra, levzeín (20% etanolický extrakt čistený octanom olovnatým, filtrovaný cez katex KU-2 a anex EDE-10P) a suchý extrakt (pripravený odparením 70% etanolického), praktický význam nepodržali.
Alebo:
3x denne 20-40 kvapiek pol hodiny pred jedlom počas 4-6 týždňov.
Alebo:
V SSSR sa v lekárňach predáva Extractum Leuzeae fluidum v 70% etanole. Výťah z koreňov sa pridáva aj do nealkoholických tonizujúcich nápojov.
Alebo:
Používanou časťou rastliny je koreň, ale môže sa použiť aj list. Najviac látok z rastliny vyluhujeme formou tinktúry, kedy koreň dávame do 50-60% alkoholu a potom tinktúru užívame po kvapkách, a to asi 20 kvapiek za deň ráno alebo najneskôr v poludnie, aby stimulačný účinok bol načasovaný na deň a prípadný útlum na večer alebo na noc.
Nie je dokázaná škodlivosť prípravku a ani nie je návykový. Naopak je po užití kvapiek spánok pokojný a hlboký.
Alebo:
Liehový výluh bol podávaný po 30 kvapiek 2-3x denne 20 minút pred jedlom počas 3 týždňov. Po liečbe sa u chorých zlepšil celkový stav, zlepšila sa nálada, zmizli depresívne stavy a zvýšila sa pohlavná funkcia.
Alebo:
Najúčinnejšou liekovou formou je tinktúra, ktorú podávame ráno a v poludnie, v ťažších prípadoch aj popoludní do 16. hodiny. Dávkujeme nasledovne: deti berú toľko kvapiek, koľko majú rokov, ženy 20 až 25 kvapiek, muži 25 až 30 kvapiek, ak neuračí lekár inak. Večer liek väčšinou neužívanme, aby nevznikla tzv. falošná nespavosť, kedy kvôli prílišnej čilosti nemôžeme spať. Obvyklá doba liečby sa pohybuje medzi 4 a 6 týždňami.

Popis: Rapontikum je viacletná bylina. Má krátke, horizontálne rozvetvené, zdrevnatejúce a tmavohnedé korene so špecifickou vôňou. Lodyhy nevetvené, vzpriamené, 0,5-1,8 m vysoké, lysé alebo krátko chlpaté. Na báze tvoria lístky veľkú ružicu, na stonke sú striedavé, spodné stopkaté, hlboko perovito delené, horné prisadnuté a perovito laločnaté. Zložené súkvetie (úbor) sa skladá z lôžka a husto nahromadených rúrkovitých, jemne svetlofialových kvetov, ktoré sú obojpohlavné, s piatimi tyčinkami a dvojklannou čnelkou. Plod elipsoidný, hnedá, rebrovaná nažka 6-8 mm široká s dvojradovým chrpkom. Viacročná rastlina s prezimujúcim trsom koreňov. Mohutná listová ružica širokých a početných listov a purpurový kvet pôsobia na jar aj okrasne.(leták Záhradníctvo Veľký Osek). Je to vytrvalá bylina 0,5-1,8 m vysoká s drevnatejúcim, zhrubnutým, horizontálne rozkonáreným podzemkom tmavohnedej až tmavosivej farby, hrubým 0,6-2,6 cm, z ktorého vyrastá väčší počet dlhých, tvrdých, pri ohybe nelámavých koreňov 0,5-1 cm hrubých. Podzemok s koreňmi má charakteristickú vôňu. Stonky bývajú viaceré, sú nerozkonárené, plytko ryhované, pavučinovito chlpaté, predovšetkým pod súkvetím. Listy sú striedavé, v obryse eliptické alebo podlhovasto vajcovité, k vrcholu stonky sa postupne zmenšujúce, hlboko perovito delené s pevnejšími bazálnymi dielmi a 5-8 pármi zaostrených, po okraji zubatých bočných častí, nerovnomerne pavučinovito chlpatých, riedko holých. Bazálne listy sú 12-40 cm dlhé, na krátkych stopkách, terminálne sú celistvé s veľkými zubami, prisadnuté. Súkvetie je 3-6 cm veľké, tvorené takmer guľovitým úborom, sediacim jednotlivo na vrchole stonky. Obal úboru je z taškovito zložených okvetných lístkov, ktoré v hornej časti prechádzajú v blanovitý, sivý, z oboch strán mäkko chlpatý, vajcovitý, na konci zaostrený výrastok, ktorého vrchná časť je zvonka vyhnutá. Češula je husto pokrytá dlhými, pomerne drobnými tvrdými chlpmi. Kvety sú ružovofialové, obojsexuálne s trubkovitou, v hornej časti rozšírenou, hlboko päťdielne nazrezanou korunou. Plody sú sivé, eliptické, mierne klinovité, poddlhšie žebrované nažky, 5-7 mm dlhé, s chmýrom zo zperených tvrdochlupov, zrastlých na bázi v kompaktné koliesko. V súčasnosti je druh diferencovaný na dva poddruhy: subsp. orientale (Serg.) Soskov tvoria prevahu porastov vo východnej oblasti areálu a subsp. eucarthamoides (Willd.) Iljin sa vyskytuje v ostatných oblastiach. Niekedy je diagnostikovaná forma alpinum Soskov, ktorá tvorí podľa habitu údajne prechod medzi oboma poddruhmi. Dospelá leuzea dosahuje výšku od polmetra až – výnimčne – dvoch metrov. To závisí od stanovišťa aj živnej kvality pôdy. Pestiteľsky sú u nás známe v podstate dva druhy parchy. Rhaponticum carthamoindes má slabšie korene, sú aj tenšie a kvet je v šírke väčší, než je jeho výška. Rhaponticum scariosum má koreň masívnejší, kvet je do výšky protiahlejší a podobá sa viac bodliaku. Vzhľadom aj tvarom listov leuzea pripomína bodliak, ale nemá tvrdé ani pichlavé listy. Kvet má nádhernú ružovofialovú farbu a je na stonku osamotený. Skupina rastlín má dekoratívnu pôsobnosť, môžu byť ozdobou rôznych zákutí. V odbornej literatúre sa uvádzajú dva poddruhy, a to subsp. orientale, ktorý tvorí prevládajúce porosty vo východnej oblasti rozšírenia, a subsp. eucarthamoides, vyskytujúci sa v ostatných oblastiach.

Miesto výskytu: Endemit hôr južnej Sibíre (Altaje, západného a východného Sajanu), východného Kazachstanu a severného Mongolska, ale dosahuje až k Bajkalu. Stretneme sa s ním v subalpskom páse a v horných častiach lesa vo výškach 1 200-1 300 metrov nad morom. Rastie predovšetkým na lúkach, kde je dominantný, alebo na lesných pasekách. V miestach prirodzeného výskytu rastie na drenážovaných pôdach, zasobenených humusom. Pre tieto lokality sú charakteristické krátke bezmrazné obdobia, nepríliš vysoká letná teplota a relatívne veľké množstvo zrážok. Kvete v júli a začiatkom augusta, plody dozrievajú v septembri. Leuzea pochádza z Dalekého východa a zo Sibíre, ale rozšírila sa do ďalších častí Ázie a v poslednom čase aj do Európy.

Pestovanie:
Všeobecne: Plantáže sa zakladajú v oblasti Moskvy a Novosibirska. Tiež u nás v záhradníctve JZD Ovčáry a vo Velkom Oseku sa tento druh pestuje už veľkovýrobným spôsobom. Rostliny sú plne mrazuvzdorné. Zrajúce semenníky sú lahôdkou pre stehlíky a semená je potrebné včas zbierať. Rostliny z horských oblastí pôvodného regionu rastú v pomerne špecifických podmienkach, preto majú spravidla vyšší obsah ekdysteroidov než rastliny pestované inde. Napriek tomu sa javí produkcia pestovanej drogy ekonomickejšou a preto prevádza nad zberom z prirodzených lokalít. Leuzeu môžeme množiť koreňovými rezmi s pukmi a semenami. Na stanovišti s priaznivými podmienkami rastu vydrží leuzea až desať rokov a je mrazuvzdorná, čo je výhodou práve pri pestovaní na krmivo.

Poloha, podnebie, pôda: Rapontikum nie je pestiteľsky náročná rastlina a v našich klimatických podmienkach rastie bez väčších problémov, len pri dlhodobom pestovaní po dobu niekoľkých rokov potrebuje doplniť živiny. Hoci ide o horskú bylinu, je natolko plastická, že ju je možné s úspechom pestovať aj v stredoeurópskych nížinách na slnku v hlinatých, strukturných, nezamokrených pôdách, zásobovaných stredne humúsom. Vyžaduje ľahšiu, dobre drenážovanú pôdu, ktorá je bohatá na živiny. V piesčitých pôdách sa korene ľahšie čistia. Pozemok musí byť na jeseň zrytý alebo oraný do hĺbky 0,25-0,30 cm, na jeseň prihnojený chlevským hnojom, na jar potom odležaným kompostom, prekyprený a uvľačený.

Výsev semien: Semená sú už druhým rokom (rastliny kvetú v priebehu júna až júla a semená dozrievajú v septembri). Vysievajú sa po dozretí (na jeseň alebo na jar) buď priamo na stanovište, a to do rozstupov 60x60 (35-50) cm (ide o mohutné rastliny), alebo sa predpestujú sadenice. Osivo sa vysieva do hnízd po 3-4 semená do hĺbky 1,5-2 cm v marci-apríli podľa počasia. Pri dostatočnej teplote a vlhkosti klíčia za 2-4 týždne (podľa prameňa 75. semená kliaču už pri teplote 5-6 °C, optimum je 12-20 °C, kedy rastliny vzchádzajú za 4-6 dní). V štádiu dvoch pravých listov sa vykoná protrhanie – v hniezde sa nechá jedna najsilnejšia rastlina. V počiatočných štádiách vývoja je potrebné kypriť a hlavne udržiavať pozemok v bezplevelnom stave. Každoročne na jeseň pred príchodom mrazov je vhodné odstrániť nadzemnú časť, aby počas zimy nedošlo k zahnívaniu a výskytu hubačích chorôb. Semená je možné pred výsevom stratifikovať v priebehu 20-30 dní pri teplote 1 °C. Pestovanie je pomerne jednoduché (už druhý rok dá rastlina 200-300 g semien).

Predpestovanie: Množenie výsevom je najjednoduchšie pri pestovaní na malých plochách. Semená vysiejeme do skleníka alebo párenistka a pikýrované, silné rastliny potom vysadíme na záhony. Vo veľkovýrobe sa výsev vykonáva skoro na jar priamo do pôdy. Semená je možné stratifikovať, ale nie je to nutné. Klíčia pomerne dobre a rýchlo, približne dva týždne po výseve. Samozrejme je rozdiel v čase klíčenia v skleníku a na poli.

Vegetatívne množenie: Na rozmnožovanie je možné využiť aj koreňové oddelky.

Pestovanie: Kultúru musíme udržiavať bez plevelu, pôdu v priebehu vegetácie kypríme, prihnojujeme a zabezpečujeme ochranu proti chorobám a škodcom. V prvom roku vytvára leuzea iba prízemnú ružicu listov, druhým začína kvitnúť a v treťom je už možné začať so zberom koreňov.

Hnojenie: V priebehu vegetácie môžeme prihnojovať minerálnymi hnojivami NPK 1:2:1.

Ochrana rastlín: Zatiaľ neboli zistené choroby ani škodcovia, ktorí by celú kultúru zničili. Hoci u jednotlivých rastlín v záhradke dochádzalo k okusovaniu listov píďalkami a rastliny potom nekvitli. V priebehu vegetácie (zvlášť v priebehu vlhkého leta) bývajú napadané listy a púpčasy pliesňami, predovšetkým Botritis cinerea a niektorými zástupcami rodu Erysiphe, ďalej listohlodom keryovým (Phyllobius maculicornis), ktorého larvy parazitujú na koreňoch a dospelí chrobáky na listoch, boli pozorované nálety mšíc (Aphis fabae) a výskyt niektorých slimákov (Agriolimax reticulatus, Agriolimax agrestis. Likvidácia spomenutých škodlivých činitelov je zvládnuteľná radom súčasne používaných pesticídov. Z tohto popisu ontogenezy a agrotechniky vyplýva, že rastlinu možno s úspechom pestovať v širokom geografickom regióne Európy.

Semenárstvo: Leuzea kvitne druhým rokom. Pri zbere semen musíme dbať na to, aby zrelý kvet bol ešte po odrezaní aj so stvolom nejaký čas sušený a až približne po mesiaci môžeme semená vylupať.

Výnosy: Výnos suchých koreňov sa pohybuje okolo 2 ton, zelenej nadzemnej hmoty je 40–50 ton a semen 0,2–0,3 tona z hektára.

Doba zberu + zbieraná časť: Rhizoma cum radicibus leuzeae – oddenky s koreňmi sú zbierané na jeseň v období dozrevania plodov (priemerná hmotnosť čerstvých podzemných orgánov z jednej rastliny sa v kuznetskom Ala-Tau pohybuje okolo 100 g. Používanou drogou je koreň. Zberá sa najskôr po troch rokoch. Potom sú baly koreňov narastlé a na jeseň, keď koreň zbierame, musíme opatrne rastlinu vyryť, aby sme zbytočne korene nepoškodili. Korene sa vyrývajú po dozretí semen až do zimy. Veľmi dôležitou operáciou je odstránenie zeminy, čo je vzhľadom na veľké množstvo drobných a hustých koreňov značne náročné. Pri dlhotrvajúcom preplachovaní vodou sa totiž stráca časť účinných látok, ktoré sú uložené pod povrchovou kôrou koreňov. Korene sa vyrývajú alebo vyorávajú zo zeme za suchého počasia, namočia sa na 5–10 minút do vody, rýchlo sa pod tečúcou vodou preperú a ak je to potrebné, potom sa oddenok rozseká na 3–4 časti (max. dĺžka 120 mm). Podľa prameňa 98. sa listy zbierajú na začiatku kvetenia. Môže sa užívať aj vňať, ktorá sa zbiera počas kvetu rastliny, zvyčajne už v máji alebo júni, najlepšie okolo siedmej hodiny ráno. Z vňate sa napríklad vyrába čajová zmesina Maralan.

Spracovanie + uchovávanie: Korene sú po umytí a odkvapkaní na sitách pozdĺžne rozrezané a sušené voľne na slnku alebo v sušárňach (maximálne v 10­15 cm vrstve) pri teplote nepresahujúcej 40 °C na obsah vody do 13 %. Pomery vyschnutia približne 5-6:1. Výsledky analytických štúdií, ako u rastlín z prírody, tak u pestovaných, ukázali, že najvyšší obsah ekdysteronu sa v rastlinách nachádza na začiatku vegetácie. K tomuto faktu sa v poslednom období začalo prihliadať a oddenky sú zbierané na začiatku vegetácie. Oprané korene rozkrájame a sušíme pri teplote do 45 °C. Jeden trs môže mať aj niekoľko kilogramov koreňov. Listy sa sušia v tenkej vrstve v prievzduchu, prípadne umelým teplom do 60 stupňov C. Pomery vysušania 4-5:1. Dobre vysušené drogy sa uchovávajú chránené pred svetlom a vlhkosťou.