Maralí koreň s vňaťou 40g(20x2g)

• Maralí koreň s vňaťou 40g(20x2g)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/maral-koren-leuzea-50g .
Zloženie: Rhaponticum carthamoides (maral leuzea) radix cum herba. Droga obsahuje flavonoidy, triterpénové glykozidy, deriváty chlorofénu, nie úplne presne stanovené alkaloidy, saponíny, triesloviny, silicu, karotén. Z minerálnych látok je to predovšetkým fosfor. Prítomné sú aj vitamíny, predovšetkým kyselina L-askorbová. Maralská tinktúra: pripravíme si 0,5 l destilátu 50 %, pridáme 100 g koreňa a lúhujeme 14 dní, prefiltrujeme, užívame 3x denne 1 čajovú lyžičku.
Užívanie: 2 čajové lyžičky zaliať 0,5 l vriacej vody, variť 5–8 min, vyluhovať 15 min, popíjať 1x denne najlepšie ráno.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Leuzea (maral) koreň s vňaťou 40 g (20x2 g)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári.
Zloženie: Rhaponticum carthamoides (leuzea) radix cum herba. Droga obsahuje flavonoidy, triterpénové glykozidy, deriváty chlorofénu, nie úplne presne stanovené alkaloidy, saponíny, triesloviny, silicu, karotén. Z minerálnych látok je to predovšetkým fosfor. Prítomné sú aj vitamíny, predovšetkým kyselina L-askorbová. Leuzeová tinktúra: pripravíme si 0,5 l destilátu 50 %, pridáme 100 g koreňa a lúhujeme 14 dní, prefiltrujeme, užívame 3x denne 1 čajovú lyžičku.
Užívanie: 2 čajové lyžičky zaliať 0,5 l vriacej vody, variť 5–8 min, vyluhovať 15 min, popíjať 1x denne najlepšie ráno.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Leuzea saflorovitá: Synonymá:
Latinsky: Leuzea carthamoides L., Rhaponticum scariosum, Leuzea prthamoides, Leuzea rhaponticum
Slovensky: Parcha saflorová, parcha svetlicová, leuzea saflorová, parcha liečivá, leuzea svetlicová

Leuzea saflorovitá: Droga:
Latinsky: Rhizoma leuzeae (cum radicibus)
Slovensky: Koreň leuzey

Leuzea saflorovitá: Názvy:
Ľudové: Rapontikum, maralský koreň, maralov koreň, maralový koreň, marolový koreň, leuzea
Slovensky: Leuzea šustivá, leuzea saflorovitá

Chemické zloženie: Zloženie účinných látok nie je doteraz dostatočne známe. Uvádza sa obsah určitého množstva alkaloidov, silice, asi 0,1 % kyseliny askorbovej, saponínov, karoténov, asi 5 % trieslovín aj. Z minerálnych látok je obsiahnutý predovšetkým fosfor. Aktívne látky obsahujú aj listy, a to predovšetkým fytoekdisterón, ktorý zvyšuje bielkovinovú výmenu organizmu a má psychostimulačný a adaptogénny účinok. Ku hlavnej skupine obsahových látok – ekdysteroidov – patria steroidné látky (deriváty cholest-7-én-6-ónu). U leuzey saflorovitej boli v 70. rokoch izolované ekdysteron a inokosterón. Tieto látky a niektoré ďalšie boli krátko nato nájdené aj v ďalších druhoch rodu. Ďalšie steroidy boli preukázané len skupinovo LTC. Tieto látky určujú v podstate charakter biologického účinku drogy. Ďalej boli identifikované flavonoidy a triterpenoidné glykozidy. Obe tieto skupiny majú z všeobecného hľadiska biologickú aktivitu a môžu účinok extraktu do istej miery modifikovať, rovnako ako štvrtá skupina, tzv. polyacetylény, ktoré sa v rastlinách nevyskytujú príliš často. Tie taktiež vykazujú biologickú aktivitu. Bola zistená ich antifungálna aktivita voči radu rastlinných patogénov. Na vyšších živočích pôsobily niektoré neurotoxicky, iné analgeticky, sedatívne či antibakteriálne. Hoci sú polyacetylény z leuzey saflorovitej štrukturálne odlišné od látok z čeľade Araliaceae, nie je vylúčený ich biologický účinok a tým podiel na komplexnom účinku drogy. Z ďalších látok bolo nájdených niekoľko seskviterpenových laktónov horkej chute (celkovo 0,16 % v suchých listoch), okolo 0,08 % kyseliny askorbovej v sušine nadzemnej časti, rad lipidov a voľných mastných kyselín v semenách a koreňoch. Podrobnosti o výskyte a stanovení ekdysteroidov vrátane chem. vzorcov pozri prameň 51 str. Uvádza sa, že korene obsahujú predovšetkým ekdysteron a inosterón, určité množstvo alkaloidov, 0,2-0,9 % silice, 5-10 % trieslovín, 12-13 % inulínu, pryskalicu, kumaríny a flavonoidy. Z minerálnych látok je významné zastúpenie fosforu. Usušené korene majú okolo 16 % bielkovín, 2,45 % tuku, 16 % vlákniny a 10,88 % minerálnych látok. Aktívny účinok majú aj listy a kvetné ložiská, a to predovšetkým ekdysteron, ktorý zvyšuje bielkovinnú výmenu organizmu a má psychostimulačný a adaptogénny účinok. Suchá nadzemná časť obsahuje 11,5-24,5 % bielkovín, 3-9 % sacharidov, 12,6-26 % vlákniny, 8,2-17,4 % minerálnych látok, 35-45 mg % provitamínu A a 25-40 mg % vitamínu C.

Vnútorné užitie:
Droga je vynikajúca pri samostatnom podávaní. Je vhodná aj do rôznych bylinných zmesí. V ľudovom liečiteľstve sa používa vodný výluh, ktorý sa pripravuje tak, že na tri lyžice suchých krájaných koreňov sa zaleje 1 liter vriacej vody a lúhuje sa tri hodiny. Užíva sa 1 lyžica 3x denne pred jedlom (lúhovať minimálne 3 hodiny) – alebo 50 g čerstvého koreňa do 500 ml vodky, užívať 3x denne jednu lyžičku. Účinok sa dostaví po týždni užívania.
Alebo:
Oddenok sa dá užiť ako odvar. Najvýhodnejší je pracný postup lúhovania za studena po dobu niekoľkých hodín a príprava druhého nápoja varom po dobu 10 minút. Oba nápoje môžeme zmieshať alebo užívať oddelené. Osvedčená dávka je polievková lyžica sušeného koreňa (alebo lyžica čerstvého) na 3 dl vody. Pri lúhovaní za studena sa po scezení k varu používa ten istý koreň.
Alebo:
Pripravuje sa odvar z koreňov, a to jednominútovým varom a polhodinovým lúhovaním. Podáva sa zvyčajne 3-krát denne po 2-3 polievkových lyžicach. Prvú dávku troch polievkových lyžíc užijeme ráno nalačúcko, druhú dávku 2-3 polievkových lyžíc pred obedom a tretiu dávku 2 polievkových lyžíc medzi 15. a 16. hodinou.
Alebo:
Bežnou liekovou formou je nálev z listov, ktorý sa zvyčajne podáva ráno a v dopoludnie po jednej šálke.
Iným spôsobom je liehový extrakt, pri ktorom sa na 50 g sušených narezaných koreňov naleje 0,5 l 40 % vodky. Po 14 dňoch je možné extrakt užívať 2x denne 20-30 kvapiek pred jedlom po dobu 3-4 týždňov.
Alebo:
V SSSR sa vyrába Extractum Leuzeae Fluidum v 70 % etanolu.
Alebo:
V súčasnosti sa v humánnej terapii používajú iba prípravky z podzemnej časti rastliny. Za najúčinnejší možno považovať tekutý extrakt získaný perkoláciou drogy 70 % etanolom. Jeho biologická aktivita vydrží bez zmien približne 1 rok. Hoci boli vyskúšané niektoré ďalšie formy extraktov, ako napr. 20 % tinktúra, levzeín (20 % etanolický extrakt čistený octanom olovnatým, filtrovaný cez katex KU-2 a anex EDE-10P) a suchý extrakt (pripravený odparením 70 % etanolického), praktický význam nepodržali.
Alebo:
3x denne 20-40 kvapiek pol hodiny pred jedlom po dobu 4-6 týždňov.
Alebo:
V SSSR sa v lekárňach predáva Extractum Leuzeae fluidum v 70 % etanolu. Výťažok z koreňov sa pridáva aj do nealkoholických tonizujúcich nápojov.
Alebo:
Používanou časťou rastliny je koreň, ale môže sa užiť aj list. Najviac látok z rastliny vyluhujeme formou tinktúry, pri ktorej koreň dávame do 50-60 % alkoholu a potom tinktúru užívame po kvapkách, približne 20 kvapiek za deň ráno alebo najneskôr v dopoludnie, aby stimulačný účinok bol načasovaný na deň a prípadné utlmenie na večer alebo na noc.
Škodlivosť prípravku nie je preukázaná a ani nie je návykový. Naopak, po užití kvapiek je spánok pokojný a hlboký.
Alebo:
Liehový výluh bol podávaný po 30 kvapkách 2-3x denne 20 minút pred jedlom po dobu 3 týždňov. Po liečbe sa u pacientov zlepšil celkový stav, zlepšila sa nálada, zmizli depresívne stavy a zvýšili sa pohlavné funkcie.
Alebo:
Najúčinnejšou liekovou formou je tinktúra, ktorú podávame ráno a v poludnie, v ťažších prípadoch aj poobedne do 16. hodiny. Dávkujeme nasledovne: deti užívajú toľko kvapiek, koľko majú rokov, ženy 20 až 25 kvapiek, muži 25 až 30 kvapiek, ak neuračí lekár inak. Večer liek zväčša neužívať, aby nevznikla tzv. falošná nespavosť, kedy kvôli prílišnej čilosti nemôžeme spať. Obvyklá doba liečby sa pohybuje medzi 4 a 6 týždňami.

Popis: Rapontikum je viacletá bylina. Má krátke, horizontálne rozvetvené, drevnatiejúce a tmavohnedé korene so špecifickou vôňou. Lodyhy sú nerozvetvené, vzpriamené, 0,5-1,8 m vysoké, lysé alebo krátko chlpaté. Na bázi tvoria lístky veľkú ružicu, na lodyhe sú striedavé, spodné stopkované, hlboko pierovito delené, horné prisedlé a pierovito-lalčnaté. Zložené kvetenstvo (úbor) sa skladá z ložiska a husto zhlukovaných trubkovitých, jemne svetlofialových kvetov, ktoré sú obojsexuálne, s piatimi tyčinkami a dvojklannou čnielkou. Plod elipsoidný, hnedá, rebrovaná nažka 6-8 mm široká s dvojradovým chmýrom. Viacletá rastlina s prezimujúcim trsom koreňov. Mohutná listová ružica širokých a početných listov a purpurový kvet pôsobia na jar aj okrasne (leták Zahradnictví Velký osek). Je to vytrvalá bylina 0,5-1,8 m vysoká s drevnatiejúcim, zhrubneným, horizontálne rozvetveným oddenkom tmavohnedej až tmavosivej farby, hrubým 0,6-2,6 cm, z ktorého vyrastá väčší počet dlhých, tvrdých, pri ohýbaní nelámavých koreňov 0,5-1 cm hrubých. Oddenok s koreňmi má charakteristickú vôňu. Lodyhy bývajú niekoľko, sú nerozvetvené, jemne ryhované, pavučinaté chlpaté, predovšetkým pod kvetenstvom. Listy sú striedavé, v obryse eliptické alebo podlhovaste vajčité, k vrcholu lodyhy sa postupne zmenšujúce, hlboko pierovité s pevnejšími bazálnymi časťmi a 5-8 pármi zaostrených, po okraji zubatých bočných častí, nerovnomierne pavučinaté chlpaté, zriedka holé. Bazálne listy sú 12-40 cm dlhé, na krátkych stopkách, terminálne sú celistvé s veľkými zubmi, prisedlé. Kvetenstvo má veľkosť 3-6 cm, tvorí ho takmer guľovitý úbor, ktorý sedí jednotlivo na vrchole stonky. Obal úboru je tvorený škrupinovito usporiadanými listami, ktoré v hornej časti prechádzajú do blanistého, sivého, z oboch strán jemne chlpatého, vajcovitého, na konci zašpicateného výrastku, ktorého horná časť je zvonka zahnutá. Kôš je husto pokrytý dlhými, pomerne drobnými tvrdými chlpmi. Kvety sú ružovofialové, obojpohlavné s trubkovitou, v hornej časti rozšírenou, hlboko päťdielne rozštiepenou korunou. Plody sú sivasté, eliptické, ľahko klinovité, pozdĺžne rebrované nažky, dlhé 5-7 mm, s chocholcom zloženým z perovitých tvrdých chlpov, zrastených na báze do kompaktného kolieska. V súčasnosti je druh diferencovaný na dva poddruhy: subsp. orientale (Serg.) Soskov pokrýva prevažnú časť porastov vo východnej oblasti areálu a subsp. eucarthamoides (Willd.) Iljin sa vyskytuje vo zvyšných oblastiach. Niekedy je diagnostikovaná forma alpinum Soskov, ktorá podľa habitu tvorí prechod medzi oboma poddruhmi. Dospelá leuzea dosahuje výšku od pol metra do – výnimočne – dvoch metrov. To závisí od stanovišťa aj kvality pôdy. V pestovateľstve sú u nás známe v podstate dva druhy parchy. Rhaponticum carthamoides má slabšie korene, sú aj tenšie a kvet je v šírke väčší ako jeho výška. Rhaponticum scariosum má koreň masívnejší, kvet je do výšky pretiahnutejší a podobá sa viac bodliaku. Vzhľadom aj tvarom listov leuzea pripomína bodliak, ale nemá tvrdé ani pichľavé listy. Kvet má nádherne ružovofialovú farbu a je na stonke osamotený. Skupina rastlín má dekoratívny účinok, môžu byť okrasou rôznych zákutí. V odbornej literatúre sa uvádzajú dva poddruhy, a to subsp. orientale, ktorý tvorí prevažujúce porasty vo východnej oblasti rozšírenia, a subsp. eucarthamoides, vyskytujúci sa vo zvyšných oblastiach.

Miesto výskytu: Endemit pohorí južnej Sibíri (Altaj, západného a východného Sajanu), východného Kazachstanu a severného Mongolska, ale siaha až k Bajkalu. Stretneme sa s ním v subalpínskom pásme a v horných častiach lesa vo výškach 1 200 – 1 300 metrov nad morom. Rastie predovšetkým na lúkach, kde je dominantný, alebo na lesných čistinkách. V miestach prirodzeného výskytu rastie na drenážovaných pôdach, zásobených humusom. Pre tieto lokality sú charakteristické krátke obdobia bez mrazov, nie príliš vysoká letná teplota a relatívne veľké množstvo zrážok. Kvitne v júli a začiatkom augusta, plody dozrievajú v septembri. Leuzea je domovom na Ďalekom východe, na Sibíri, ale rozšírila sa do ďalších častí Ázie a v poslednej dobe aj do Európy.

Pestovanie:
Všeobecne: Plantáže sa zakladajú v oblasti Moskvy a Novosibirska. Tiež u nás v záhradníctve JZD Ovčáry a vo Veľkom Oseku sa tento druh pestuje už vo veľkovýrobnom spôsobe. Rostliny sú plne mrazuvzdorné. Zrajúce semenníky sú lahôdkou pre stehlíky a semená je potrebné včas zbierať. Rostliny z horských oblastí pôvodného regiónu rastú v pomerne špecifických podmienkach, preto majú zpravidla vyšší obsah ekdysteroidov ako rastliny pestované inde. Napriek tomu sa javí produkcia pestovanej drogy ekonomickejšia a preto prevažuje nad zberom z prirodzených lokalít. Leuzeu môžeme množiť koreňovými rezkami s puky a semenami. Na stanovišti s priznivými podmienkami rastu vydrží leuzea až desať rokov a je mrazuvzdorná, čo je výhodou práve pri pestovaní na krmivo.

Poloha, podnebie, pôda: Rapontikum nie je pestiteľsky náročná rastlina a v našich klimatických podmienkach rastie bez väčších problémov, len pri dlhom pestovaní po dobu niekoľkých rokov potrebuje doplniť živiny. Hoci ide o horskú bylinu, je natoliko plastická, že ju je možné s úspechom pestovať aj v stredoeurópskych nížinách na slnku v hlinitých, štruktúrovaných, nezamokrených pôdach, zásobovaných stredne humusom. Vyžaduje ľahšiu, dobre drenážovanú, živinami bohatú pôdu. V piesčitých pôdach sa korene ľahšie čistia. Pozemok musí byť na jeseň zrytý alebo oraný do hĺbky 0,25-0,30 cm, na jeseň prihnojený chlevským hnojivom, na jar potom ulehaným kompostom, prekyprený a uvlácený.

Výsev semien: Semená sú už druhým rokom (rastliny kvetú v priebehu júna až júla a semená dozrievajú v septembri). Vysievajú sa po dozretí (na jeseň alebo na jar) buď priamo na stanovište, a to do rozstupov 60x60 (35-50) cm (ide o mohutné rastliny), alebo sa predpestujú sadenice. Osivo sa vysieva do hniezd po 3-4 semená do hĺbky 1,5-2 cm v marci-apríli podľa počasia. Pri dostatočnej teplote a vlhkosti klíčia za 2-4 týždne (podľa prameňa 75. semená klíčia už pri teplote 5-6 °C, optimum je 12-20 °C, kedy rastliny vzchádzajú za 4-6 dní). V štádiu dvoch pravých listov sa vykoná protrhanie – v hniezde sa nechá jedna najsilnejšia rastlina. V počiatočných štádiách vývoja je potrebné kypriť a hlavne udržiavať pozemok v bezplevelnom stave. Každoročne na jeseň pred príchodom mrazov je vhodné odstrániť nadzemnú časť, aby počas zimy nedošlo k zhnitiu a výskytu hubových chorôb. Semená je možné pred výsevom stratifikovať v priebehu 20-30 dní pri teplote 1 °C. Pestovanie je pomerne jednoduché (už druhý rok dá rastlina 200-300 g semien).

Predpestovanie: Množenie výsevom je najjednoduchšie pri pestovaní na malých plochách. Semená vysejeme do skleníka alebo parenišťa a pikýrované, silné rastliny potom vysadíme na záhony. Vo veľkovýrobe sa výsev vykonáva skoro na jar do pôdy. Semená je možné stratifikovať, ale nie je to nutné. Klíčia pomerne dobre a skoro, asi dva týždne po výseve. Samozrejme, že existuje rozdiel v čase klíčenia v skleníku a na poli.

Vegetatívne rozmnožovanie: Na rozmnožovanie je možné využiť aj koreňové odrezky.

Pestovanie: Kultúru musíme udržiavať bez buriny, pôdu počas vegetácie kypriť, prihnojovať a zabezpečovať ochranu proti chorobám a škodcom. V prvom roku vytvára leuzea iba prízemnú ružicu listov, v druhom začína kvitnúť a v treťom je už možné začať so zberom koreňov.

Hnojenie: Počas vegetácie môžeme prihnojovať minerálnymi hnojivami NPK 1:2:1.

Ochrana rastlín: Zatiaľ neboli zistené choroby ani škodcovia, ktorí by celú kultúru zničili. Aj keď u jednotlivých rastlín na záhradke dochádzalo k okusu listov obaľovačmi a rastliny potom nekvitli. Počas vegetácie (najmä počas vlhkého leta) bývajú napadnuté listy a púčiky plesňami, predovšetkým Botrytis cinerea a niektorými zástupcami rodu Erysiphe, ďalej nosatcom kríčkovým (Phyllobius maculicornis), ktorého larvy parazitujú na koreňoch a dospelé chrobáky na listoch, boli pozorované nálety vošiek (Aphis fabae) a výskyt niektorých slimákov (Agriolimax reticulatus, Agriolimax agrestis). Likvidácia uvedených škodlivých činiteľov je zvládnuteľná radou súčasne používaných pesticídov. Z tohto opisu ontogenézy a agrotechniky vyplýva, že rastlinu je možné s úspechom pestovať v širokom geografickom regióne Európy.

Sečkárenstvo: Leuzea kvitne druhým rokom. Pri zbere semien musíme dbať na to, aby zrelý kvet bol ešte po odrezaní aj so steblom nejaký čas sušený a až asi po mesiaci môžeme semená vylúpať.

Výnosy: Výnos suchých koreňov sa pohybuje okolo 2 ton, zelenej nadzemnej hmoty je 40-50 ton a semien 0,2-0,3 tony z hektára.

Doba zberu + zberaná časť: Rhizoma cum radicibus leuzeae - podzemky s koreňmi sa zbierajú na jeseň v období dozrievania plodov (priemerná hmotnosť čerstvých podzemných orgánov z jednej rastliny sa v Kuzneckom Ala-Tau pohybuje okolo 100 g. Užívanou drogou je koreň. Zberá sa najskôr po troch rokoch. Potom sú zväzky koreňov narastené a na jeseň, keď koreň zberáme, musíme opatrne rastlinu obryť, aby sme zbytočne korene neporušili. Korene sa vyrývajú po dozretí semien až do zimy. Veľmi dôležitou operáciou je odstránenie zeminy, čo je vzhľadom na veľké množstvo drobných a hustých koreňov značne obtiažne. Pri dlhodobom premývaní vodou sa totiž stráca časť účinných látok, ktoré sú uložené pod povrchovou kôrou koreňov. Korene sa vyrývajú alebo vyorávajú zo zeme za suchého počasia, namočia sa na 5-10 minút do vody, rýchlo sa pod tečúcou vodou preperú a ak je to potrebné, potom sa podzemok rozsekne na 3-4 časti (max. dĺžka 120 mm). Podľa prameňa 98. sa listy zbierajú na začiatku kvitnutia. Môže sa užívať aj vňať, ktorá sa zbiera počas kvetu rastliny, zvyčajne už v máji alebo júni, najlepšie okolo siedmej hodiny rannej. Z natí sa napríklad vyrába čajovina Maralan.

Spracovanie + uchovávanie: Korene sú po umytí a odkvapkaní na sitách pozdĺžne rozrezané a sušené voľne na slnku alebo v sušiarňach (maximálne v 10-15 cm vrstve) pri teplote neprevyšujúcej 40°C na obsah vody do 13%. Pomer usušenia je približne 5-6:1. Výsledky analytických štúdií, ako u rastlín z prírody, tak u tých pestovaných, ukázali, že najvyšší obsah ekdysteronu sa v rastlinách nachádza na začiatku vegetácie. Na tento fakt sa v poslednom čase začalo prihliadať a oddenky sa zbierajú na začiatku vegetácie. Oprané korene rozkrájame a sušíme pri teplote do 45 °C. Jeden trs môže mať aj niekoľko kilogramov koreňov. Listy sa sušia v tenkej vrstve v prievzduchu, prípadne úmerným teplom do 60 stupňov C. Pomer usušenia 4-5:1. Dobre usušené drogy sa uchovávajú chránené pred svetlom a vlhkosťou.