Lyžičník lekársky vňať 50g

Pôvodná cena 2,39 EUR. Ušetríte 21 % (0,49 EUR).
1,90 EUR
Skladem (106 ks)
Výrobca: MILOTA s.r.o. Kód produktu: 96121 Doprava a platba
  • Lyžičník lekársky vňať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Cochlearia officinalis herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/lzicnik-nat-50g . Droga obsahuje silicu a glykozid glykocochlearín, ďalej minerálne soli, triesloviny, horčiny, živicu, gumy, bielkoviny, malé množstvo limonénu, raphanolu a raphanolidu atď., mimoriadne vysoký obsah vitamínu C, kvôli ktorému bola rastlina vlastne pestovaná ako antis. Lyžičníkové víno sa pripravuje z 30g kvitnúcej vňate, ktorá sa vloží do 1 litra dobrého červeného vína a nechá sa 8 dní macerovať. Denne sa užívajú 2 odlievky po 0,15 litra.
Užívanie: 1,5 čajovú lyžičku preliať 3 dcl vriacej vody, vylúhovať 15 min. popíjať 2x denne pred jedlom.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

  • Lyžičník lekársky nať (Slovenský text na obaloch)

Složenie: Cochlearia officinalis herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje silicu a glykozid glykocochlearín, ďalej minerálne soli, triesloviny, horčiny, živicu, gumy, bielkoviny, malé množstvo limonénu, raphanolu a raphanolidu atď., Mimoriadne vysoký obsah vitamínu C, kvôli ktorému bola rastlina vlastne pestovaná ako antiskor. Lyžičníkové víno sa pripravuje z 30g kvetujúcej nate, ktorá sa vloží do 1 litra dobrého červeného vína a nechá sa 8 dní macerovať. Denne sa užívajú 2 poháre po 0,15 litra.
Užívanie: 1,5 čajovú lžičku preliať 3 dcl vriacej vody, vylúhovať 15 min. popíjať 2x denne pred jedlom.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny
TU:

Lyžičník lekársky: Droga:
Latinsky:
Herba cochleariae
Slovensky: Vňať lyžičníka

Lyžičník lekársky: Názvy:
Ľudové :
Lyžičná bylina
Slovensky : Lyžičník lekársky
Nemecky : Echtes Loffelkraut
Rusky : Ložečnica aptečnaja
Anglicky : Scurvy-Grass

Chemické zloženie: Z účinných obsahových látok je možné uviesť prchavý izotiokyanát, butylhorčičnú zlúčeninu, pôvodne glykozidicky viazanú ako glukozinolát - glukokochlearín. Uvoľňuje sa poranením pletiva enzýmovou činnosťou, podobne ako v iných kapustovitých rastlinách (viď horčica biela a kapusta). Prchavý izotiokyanát je podobný zlúčenine nachádzajúcej sa v "kapucinke". Lyžičník lekársky obsahuje aj enzýmy, triesloviny, minerálne látky a veľa kyseliny askorbovej (vitamín C).

Vnútorné užitie:
Hlavné uplatnenie rastliny je v čerstvom stave. Drogu môžeme užívať samostatne aj v zmesiach.
Pije sa zvyčajne šťava (50-200 ml v aromatickom nápoji 3x denne). Možno ju kombinovať so šťavou z potočnice lekárskej, príp. s citrónovou šťavou. Je možné brať z každého druhu 3x denne po lyžici.
Alebo:
Čerstvá šťava sa užíva 3-4krát denne po 20-30 ml. Šťava sa zvyčajne vmieša do mrkvovej alebo iných ovocných a zeleninových štiav.
Môžeme používať aj nálev, pripravený podľa zvyčajných postupov, alebo bylinný balzam.
Tinktúru na vnútorné použitie odporúčame riediť.
Čaj zo sušenej drogy sa používal na podporu činnosti pečene a žlčníka, pri ťažkostiach s vylučovaním odpadových látok obličkami atď. Pripravoval sa bežným spôsobom ako nálev z 2 čajových lyžičiek na 0,25 litra vody a pil sa 3krát denne, po jedle.
Lyžičníkový nápoj sa pripravoval z 8 čajových lyžičiek čerstvej, kvitnúcej lyžičníkovej vňate, ktorá sa rozmliaždila a preliala 3 lyžičkami 80% alkoholu a 3 lyžičkami vody. Potom sa destilovala, kým neprešli 4 čajové lyžičky destilátu. Ten sa užíval na kloktanie a ako dobrá ústna voda pri zápaloch ďasien, uvoľňovaní zubov, opuchoch v ústach a pri krvácaní z nosa a ďasien. Na kloktanie a na výplachy sa používala 1 plná čajová lyžička, ktorá sa dávala do pol litra vody.

Vonkajšie použitie:
V kloktadle používanom pri paradentóze sa odporúča kombinovať rovnaký diel lyžičníkovej vňate s listom či vňaťou šalvie. Večer naložiť 1 lyžičku čajoviny do šálky vody, ráno po scedení použiť na kloktanie, ešte raz preliať vodou a večer znovu kloktať.

Možno zameniť s: Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska - Nasturtium officinale R. Brown. Rastie roztrúsene aj voľne pri potokoch a prameňoch a miestami sa pestuje ako šalátová zelenina. Má ostrú chuť a štipľavý pach. Z čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok, mäsových polievok, ozdobou studených mís a pod. Bylina je vitamíniferum (A a C), diuretikum a metabolikum. Zvlášť sa neuvádza, pretože je vlastne analógiou lyžičníka. Ľudovo sa užíva hlavne ako cholagogum (pri chorobách žlčníka, pečene, sleziny) a metabolikum - predovšetkým pri cukrovke. Pri zbere jarných listov je potrebné dávať pozor, aby sa lístky nezamenili s listami „blyskáča jarného“ – Ficaria verna Huds., ktoré sú viac vykrajované, zúbkované, bez pachu a chutia príkro, prípadne za listy fialky voňavej (pokiaľ sa pripravuje jarný šalát, listy týchto bylín nie sú na závadu).

Popis: Dvojročná až trváca bylina vysoká 20-30 cm. Stonky má hranaté, rozvetvené nízko pri zemi, listy jednoduché, srdcovité, dolné stopkaté, celistvookrajové, horné sediace až objímavé, pílkovité. Biele až fialové kvety tvoria husté strapce a dozrievajú v okrúhlych dlhostopkatých, na oboch koncoch zúžených šešuľkách. Lyžičník je malá jednoročná rastlina s hrubými, dužinatými vajcovitými listami. Pochádza z močaristých oblastí európskych pobrežných krajín.

Miesto výskytu: Rastie na severských európskych pobrežiach, slaných lúkach a močaristých miestach. U nás sa pestuje v záhradkách. Prechodne splanieva.

Pestovanie: U nás sa kedysi hojne pestoval ako zdravá šalátová rastlina. Je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu. Rastline sa darí v každej pôde, pokiaľ nie je príliš suchá. Je potrebné pamätať na to, že je to rastlina dvojdomá. Kde sa pestuje vo veľkom na poli, vysieva sa semeno na jeseň riedko do ozimín a tým sa ušetrí jeden rok plochy aj práce. Vňať sa poseká tesne pred úplným rozkvetom a suší sa v tieni. Pestovanie je veľmi jednoduché. Semeno sa vysieva na jeseň do nejakej krycej rastliny, najčastejšie do ozimnej obilniny. Ďalšiu starostlivosť kultúra už nevyžaduje. Listy sa zbierajú v čase kvitnutia, teda v júni až júli. Sušiť sa musí rýchlo buď na slnku alebo pri umelom, miernom teple. Pomalým sušením droga totiž hnedne.

Doba zberu + zbieraná časť: Liečebne sa užívala čerstvá vňať, sušená sa pokladá za menejcennú. Zber vňate, resp. listov sa vykonáva počas kvitnutia rastliny, t.j. asi v máji-júni, niekedy aj v júli. Vňať sa zbiera počas celého roka, najlepšie však na jar okolo desiatej hodiny dopoludnia. Bežnejší je jarný zber mladých lístkov, resp. vňate. Lisuje sa z nich šťava. Okrem vňate boli oficinálne semená. Tie sa získavajú neskôr - v septembri-októbri.

Spracovanie + uchovávanie: Aby vňaťová droga nezhnedla, musí sa sušiť rýchlo, na slnku alebo aj umelým teplom.

Vlastnosti drogy: Čerstvé listy chutia ako žerucha a ostro páchnu. Sušená droga však tento svoj ostrý zápach stráca).

%s ...
%s
%image %title %code %s
%s