Lopúch koreň 40g(20x2g)

• Lopúch koreň 40g (20x2g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/lopúch-koreň-100g .
Zloženie: Arctium lapa (bardanae) radix plv. Koreň obsahuje predovšetkým polysacharid inulín, ďalej polyacetylénové zložky ako tridekadientetrain a tridecenpentain so silne fytoncídnym a fungicídnym pôsobením, ďalej sliz, triesloviny, silice, minerálne látky, horčiny, glykozidne viazané látky a minerálne soli. Drogu kombinujeme s vňaťou zemedymu a podzemkom pýru, s čakankou alebo púpavou.
Užívanie: 1 pol. lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min popíjať 2x denne. Ruská masť: 4 pol. lyžice koreňa lopúcha varíme 2 hod v 0,4 l vody. Potom precedíme, vlejeme do roztaveného masla v pomere 1 diel odvaru na 4 diely masla a necháme zatuhnúť.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Lopúch kořen 40g(20x2g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári.
Složenie: Arctium lapa (bardanae) radix plv. Koreň obsahuje predovšetkým polysacharid inulín, naďalej polyacetylénové zložky ako tridekadientetrain a tridecenpentaín so silno fytoncídnym a fungicidným pôsobením, ďalej sliz, triesloviny, silice, minerálne látky, horčiny, glykosidnú viazané látky a minerálne soli. Drogu kombinujeme s naťou zemedymu a oddenkom pýru, s čakankou alebo púpavou.
Užívanie: 1 pol. lžicu preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min popíjať 2x denne. Ruská masť: 4 pol. Lyžica koreňa lopúcha varíme 2 hod. vo 0,4 l vody. Potom precedíme, vlejeme do roztaveného másla v pomere 1 diel odvaru na 4 diely másla a necháme zatuhnúť.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Lopúch väčší: Synonymá:
Latinsky: Lappa major, Lappa maior, Arctium majus, Lappa officinalis

Lopúch väčší: Droga:
Latinsky: Radix bardanae, Radix lappae, Fructus bardanae, Fructus lappae, Folium bardanae, Folium lappae, Semien bardanae
Slovensky: Koreň lopúcha

Lopúch väčší: Názvy:
Ľudové : Horký lupeň, gombíky, babí koreň, lapáčky, lapún, horký stopka, väčší stopka, veľký lupeň, vysoký lupeň, lopucha, čenubrk, horký list, kudlačka, lopúcha
Slovensky : Lopuch väčší
Nemecky : e Grossa Klette
Rusky : Lopušnik bol´šoj
Anglicky : Great Burdock
Poľsky : Lopian wiekczy

Chemické zloženie: Z obsahových látok (nie úplne prebádaných) nutné uviesť predovšetkým polysacharid fruktozan - rezervnú látku inulín (40-50%) a polyacetylénové zložky (predovšetkým tridekadientetrain a tridecenpentain s výraznými bakteriostatickými a mykostatickými účinkami). Z ďalších látok obsahuje sliz, sacharidy, triesloviny, silicu (asi 0,2%), minerálne látky, horčiny, beta-sitosterín, stigmasterín a trochu oleja. Ďalej sú prítomné flavonoidy, polyacetylény, živice, alakoidy. V semenách lopúcha sa nachádza olej, ktorý má u jednotlivých druhov odlišné zloženie. Lopúch väčší obsahuje glykozid arkciín (lignanový glykozid horčinového charakteru), lopúch menšiu látku s bakteriostatickými účinkami proti stafylokokom. Niektoré druhy obsahujú pravdepodobne narkoticky pôsobiace látky, ktoré sa kedysi používali na chytanie vtákov. Uvádza sa aj lappín. Semená obsahujú mastné kyseliny, vitamín A, B2. Koreň obsahuje 30% mastného lopúchového oleja.

Vnútorné užitie:
Najčastejšie sa používa koreň, menej často listy alebo semeno. Lopúchové drogy môžeme podávať v rôznych kombináciách aj samostatne. V dermatológii lopúch kombinujeme s vňaťou zemedymu a podzemkom pýru, s čakankou alebo púpavou. Ľudovo sa niekedy uplatňuje aj list a plod, resp. semená. Dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody, za studena macerovať 8-10 hodín.
Alebo:
Macerát zo semien (1 lyžica drogy na pohár studenej vody sa nechá 8-10 hodín vylúhovať) sa užíva ako pomocný liek pri zníženej činnosti obličkového parenchýmu.

Ľudovo sa za obvyklú dávku pokladajú 2-3 lyžičky drogy na šálku záparu, pripúšťa sa aj krátky var. Čaj sa pije 2-3x denne.
Alebo:
Infusum Radicis bardanae (10-25 g drogy na 500 ml vody) sa užíva po 1/2 pohára 2-3x denne. Inak sa môže pripraviť z 2-3 g drogy na šálku vody (pije sa 2-3yx denne).
Alebo:
V ostatných indikáciách (okrem kožnej choroby a cukrovku) sa často dáva prednosť nálevu: 2 čajové lyžičky drogy preliať 400 ml vriacej vody, nechať cez noc vylúhovať a užiť 4x denne po 100 ml. Rovnako ako lopúcha väčšieho sa využíva aj ostatné druhy lopúcha, u nás rastúce.

Zvyčajná dávka je 1 kávová lyžička na pohár odvaru (pije sa 2-3x denne.
Alebo:
Obvyklé dávky koreňovej drogy sú pol polievkové lyžice na odvar, 2-3x denne piť po dúškoch.
Alebo:
Odvar sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky drogy na pohár vody a užíva sa 2-3x denne (jednotlivá dávka na odvar je asi 2,5 g).
Alebo:
Lopúchové listy sa užívajú vnútorne pri zažívacích poruchách. Odporúča sa 10 g listov variť 2 minúty v 1/4 l vody a užívať potom 3x denne lyžicu.
Alebo:
Odvar z lopúchového koreňa sa používa tam, kde chceme dosiahnuť diuretický účinok. Užíva sa hlavne pri močovom piesku a močových kameňoch. Pripraví sa tak, že sa 20 g koreňa varí v 400 g vody 10 minút. Užíva sa 5x denne lyžice.
Alebo:
V kožnom lekárstve av liečbe cukrovky sa aplikuje silnejší odvar: 20 g koreňovej drogy na 250 ml vody, pozvoľna vypiť 3x denne alebo v prípade potreby aplikovať zvonka formou obkladov, masážou vlasových korienkov a pod.
Prášok z koreňa sa užíva v dávke 6-12 g denne.
Alebo:
Prášok z koreňa podávame priamo v množstve 1/2 čajovej lyžičky 2-3krát denne.
Semená podávame priamo, obvykle 4krát denne na špičku okrúhleho noža.
Tinktúru na vnútorné použitie podávame v dávke 30-40 kvapiek raz alebo aj viackrát denne.

Vonkajšie použitie:
1 polievková lyžica na 0,5 l odvaru.
Alebo:
Na masáže pokožky s cieľom podporiť rast vlasov sa 3-5x týždenne používa 2-5% odvar z koreňov.
Alebo:
Na oplachovanie a obklady, prípadne na masáž pokožky (napr. pri alopetia diffusa), sa používa 2-5% odvar z koreňa, alebo odvar z 1 polievkovej lyžice drogy na 0,5 l vody, ktorý sa aplikuje 3-5x týždenne.
Alebo:
Lopúchové listy, ktorých 30 g sa varilo 5 minút v pol litri vody, sa používa ako kloktadlo pri krčných zápaloch.
Alebo:
Odvar z listov, pripravený rovnakým spôsobom, sa prikladá ako obklad na nežity.
Šťava vytlačená z čerstvého lístia a zmiešaná so masťou do hustoty masti sa dáva na rany, ktoré sa predtým vymyjú odvarom z prasličky.
Na podporu rastu vlasov sa odporúča olejový výťažok lopúchového koreňa. Pripraví sa tak, že sa 25 g na drobno pokrájaného koreň poleje 100 g olivového oleja a nechá 7 dní stáť. Ráno a večer sa týmto výťažkom potiera hlava.
Alebo:
Oleum bardanae - olejový výťažok z drogy - sa používa v dermatologických indikáciách, predovšetkým pri seboroickom ekzéme.
Alebo:
Olej z lopúchového koreňa sa pripravuje z jemne nakrájaných, čerstvých dvojročných koreňov tak, že ich v oleji naložené necháme 6 týždňov na slnečnom mieste a potom vo vodnom kúpeli nahrejeme a vylisujeme. Príprava viď. F3 – 2.
Tinktúru na vonkajšie použitie môžeme robiť z denaturovaného lekárenského liehu.
Účinnosť čerstvých listových obkladov zvýšime buď naklepaním alebo krátkym „vyprážaním“ na oleji.

Možno nahradiť: Terapeuticky rovnocenná je surovina zo všetkých troch druhov.(?). Podľa prameňa 124. je lopúch plstnatý neliečivý.

Možno zameniť s: Podzemné časti sa nesmú zameniť s koreňmi rulíka zlomocného, ktoré sú priečne brázdené a drevo väčšinou nemajú trieskovité (jednoduchá chemická skúška: prierez koreňa rulíka sa roztokom jódu sfarbí na modro, pretože korene obsahujú škrob, lopuchy obsahujú rezervnú látku. Niekedy sa korene mýlia s deväťsilom, ktorý má oveľa väčšie listy a rastie na zamokrených miestach. Pozn.: Obrovské listy pozdĺž vodných tokov, ľudovo zvané "lopúch", patria deväťsilu lekárskemu - Petasites hybridus (L.) Gaertn.

Popis: Lopuchy sú dvojročné byliny s veľkými stopkatými listami s okrúhlou čepeľou a okrúhlymi úbormi s háčkovitými zákrovnými listeňmi. Lopúch väčší nemá pavučinovité zákrovy a všetky listene zákrovu majú odstávajúce háčiky. Dosahuje výšku 1-2m.

Miesto výskytu: Rastie na rumoviskách, pasekách av krovinách od nížin po horský stupeň.

Pestovanie:
Všeobecne: Lopúch je dvojročná rastlina, ktorá dorastá do výšky asi 80 cm a po odkvitnutí zasychá vrátane koreňov. Preto z voľne rastúcich rastlín nebolo docieľované vždy prijateľné kvality drogy. Preto bol zavedený do kultúry.

Odrody: U nás bola vyšľachtená odroda řHerkulesř.

Poloha, podnebie, pôda: Rastie dobre od nížin do podhorských oblastí. Na pestovanie lopúcha sa hodia pôdy hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, s obsahom humusu a dostatkom vápna v oblasti ako zemiakovej, tak aj repárskej. Znáša skôr reakciu neutrálnu a alkalickú ako kyslú (kyslé pôdy sú pre pestovanie úplne nevhodné), nemá rád vysychané stanovištia.

Výsev semien: Po príprave pôdy jesennou orbou sa snažíme na jar pripraviť pole čo najskôr, ako len je naň možné vstúpiť. Spracuje sa bránami a šmykom. Potom sa pôda nahrobkuje hrobkovačom. Hrobky majú mať výšku 25-30 cm a vzdialenosť medzi 60-62,5 cm podľa kultivačného náradia. Potom sa povrch hrobkov privaľká a osivo sa seje do hĺbky 1-1,5 cm. Seje sa na plochu 1 aru 120-150 g semena na vrcholky "utiahnutých" hrobčekov do hĺbky 1-1,5 cm. V malom vysievame jednoriadkovým sejacím strojčekom, vo veľkom vysievame sejacím strojom Saxonia, a to do hĺbky 1-1,5 cm.

Pestovanie: Počas vegetácie sa lopúch 2-4x preoráva.

Hnojenie: Na jeseň zapravíme pri hlbokej orbe 50 t dobre preležaného kompostu. Na jar pozemok urovnáme vláčením a šmykovaním. Pred touto konečnou úpravou pozemku pred siatím sa prehnojí NPK hnojivom v dávke okolo 50 kg na plochu 1 hektára (5 kg na ar).

Ochrana rastlín: Najčastejšou chorobou hubového pôvodu je múčnatka čakanková (Erysiphe cichoracearum DC), ktorá na listoch vytvára biele povlaky. Väčšinou je to u lopúcha plstnatého a lopúcha menšieho, lopúch väčší týmto ochorením netrpí (odroda 'Herkules'). Rovnako sa môžeme stretnúť s vírusovou mozaikou, ktorú prenášajú vošky. Ďalej sa stretneme so hrdzou, parazitujúcou na lopúchu (Puccinia bardanae Corda), výskyt iba miestami. Na mladých listoch alebo pod kvetenstvom je najčastejšie voška maková, a to za nepriaznivých klimatických podmienok. Proti múčnatke postrekujeme 0,06% až 0,1% Fundazolom. Proti voškám postrekujeme 0,02% Phosdrinom 24 EC alebo 0,3% Nogosom EC 50 - ochranná lehota je 7 dní. Postrek proti voškám tiež znižuje podiel na vzniku viróznych rastlín.

Akostná norma drogy: STN 86 7021.

Semenárstvo: Pestovanie, hnojenie a ochrana viď. pestovanie. Do zimy nám vyrastie prízemná ružica lopúcha. Táto rastlina v zime (jej nadzemnú časť) zmrzne. Na jar treba ihneď porast vyhrabať a pohnojiť 400 kg minerálneho hnojiva na hektár, ďalej sa plečkuje, okopáva, aby porast bol bez buriny. Lopúch vytvára semenicu, ktorá je až 220 cm vysoká, kvety sú červenofialové, 2-2,5 cm veľké. V auguste až septembri semeno dozrieva, semenníky sú hnedé, pri väčších teplotách sa otvárajú a pri veternom počasí vypadáva semeno. Semenníky otrhávame ručne do papierových vriec, ktoré odvážame najlepšie do skleníka, kde ich rozložíme v 10 cm vrstve na papiere. Zberáme skoro ráno za vlhka, akonáhle sa zvýši teplota, semeno vypadáva a chĺpky dráždia pokožku. Ako ochranný prostriedok sa musia používať gumové rukavice, ochranný oblek. Usušené semeno mlátime počas 14 dní na kombajne alebo na parcelnom kombajne. Keď je osivo suché, dáme ho do papierových vriec. V prípade, že by nebolo suché, ich dáme na sýpku na papiere doschnúť. Po týždni osivo vyfúkame a čistíme na čistiacich strojoch, osivo treba dočistiť ručne. Úroda sa pohybuje okolo 10-15 kg osiva z aru.

Výnosy: Výnosy sa pohybujú medzi 15-22 kg suchých koreňov z aru, ale aj viac podľa pôdnych a klimatických podmienok.

Doba zberu + zbieraná časť: Koreňovú drogu tvoria všetky uvedené (3) druhy lopúchov. Korene sa vykopávajú z nekvitnúcich rastlín na jeseň (september-október) alebo na jar (marec-apríl, ev. máj), ale až v druhom roku (môžu byť aj zo starších rastlín, ale príliš staré majú zdrevnatelé korene, ktoré sú neprípustné). Koreň sa žne na konci prvého vegetačného roka v septembri alebo októbri za príhodného počasia, teda v čase, keď pôda nie je ani príliš preschnutá ani príliš mokrá a kedy sa dá koreň ľahko zbaviť nečistôt i zvyškov hliny. Ak nie je nebezpečenstvo zmrznutia koreňov, možno žať aj v príhodnej zimnej dobe, najneskôr na jar (marec-apríl) pred pučením. Pôda nesmie byť príliš stvrdnutá ani mokrá, aby korene neboli príliš znečistené hlihou. Pred zberom odstránime všetku vňať, ktorú odvážame na kompost. Korene v malom vyrývame a vo veľkom používame vyorávač zemiakov TEK. Najvýhodnejší je výsev kultúry na jar, korene sa zbierajú už v septembri alebo októbri toho istého roku, alebo môžeme žať veľmi skoro na jar budúceho roka. Staršie korene sú drevnaté, vo vnútri strúchnivelé a teda nevhodné. Listy sa zbierajú v čase kvetu, hlavne v júli a auguste. Semená sa zbierajú tesne pred dozretím.

Spracovanie + uchovávanie: Korene sa zbavia zvyškov nadzemnej časti a hliny rýchlym opraním, nechajú sa dobre odkvapkať, silnejšie sa po dĺžke rozrežú, duté alebo drevnaté sa vyradia. Materiál sa suší na dobre vetranom mieste v tieni, najlepšie však umelým teplom pri teplote 30-35 ° C (50-60 ° C). Sušenie je ukončené vtedy, keď sa koreň pri ohnutí zlomí. Pomerný úbytok pri sušení je asi 5:1. Sčernelé korene sa z drogy zriedia. Usušená droga sa nechá dva dni vydýchať a potom sa ukladá do papierových vriec. V malom korene sušíme na silónových sitách, vrstva 10 cm, v miestnostiach s teplotou 30 °C. Sušením koreň zvráskovatí. Drogu ľahko napádajú živočíšni škodcovia. Jaroslav Korbelář odporúča koreň pred sušením vložiť na 3 minúty do vriacej vody. Korene sa po pozdĺžnom rozrezaní a pred vlastným sušením ponoria do vriacej vody. Pri tomto postupe si lepšie uchovajú svoje účinné látky. Listy sa sušia na slnku v tenkých vrstvách. Semená sa nechajú na vzduchu uschnúť a potom sa uchovávajú v dobre uzavretých fľašiach.

Vlastnosti drogy: Droga má slabý nepríjemný pach, chutí odporne, slane, horko, slizovito a príkre. Sušením sa pach stráca.