Pľuzgierka islandská stielka 50g

• Puklérka islandská stielka (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Lichen islandicus (cetraria islandica). Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/lisejnik-islandsky-50g . Droga obsahuje tzv. membránový sliz, zložený predovšetkým z polysacharidov (lichenin, isolichenin a ďalšie). Ďalej obsahuje tzv. lišajníkové kyseliny ako kyselinu fumaroprotocetrarovú, protolichesterovú, usnínovú, cetrarovú a ďalšie. Ďalej sa v nej nachádzajú pektíny, vitamín A, vitamíny radu B a jód. Želé z lišajníka: 30g drogy sa v 0,75 litra vody 1 až 2 hodiny pomaly varí, potom sa pridá šťava z 1 pomaranča, 1 pol. lyžice želírovacieho prípravku a nechá pomaly stuhnúť.
Užívanie: macerát: 1 pol. lyžicu preliať 0,5 l studenej prevarenej vody, vylúhovať 8 hodín popíjať 1x denne. Pred užitím mierne zahriať.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Pľuzgierka islandská stierka (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Lichen islandicus (cetraria islandica). Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje tzv. Membránový sliz, zložený predovšetkým z polysacharidov (lichenin, isolichenin a ďalšie). Ďalej obsahuje tzv. Lišajníkovité kyseliny ako kyselinu fumaroprotocetrarovú, protolichesterovú, usnínovú, cetrarovú a ďalšie. Ďalej sa v nej nachádzajú pektiny, vitamín A, vitamíny radu B a jód. Želé z lišajníka: 30g drogy sa v 0,75 litri vody 1 až 2 hodiny pomaly varí, potom sa pridá šťava z 1 pomeranča, 1 pol. Lyžica želírovacieho prípravku a nechá pomaly stuhnúť.
Používanie macerát: 1 pol. lžicu preliať 0,5 l studenej prevarenej vody, vylúhovať 8 hodím popíjať 1x denne. Pred užitím nierne zahtiať.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Lišajník islandský: Synonymá:
Latinsky: Lichen islandicus
Slovensky: Puklérska islandská

Lišajník islandský: Droga:
Latinsky: Lichen islandicus, Thalus lichenis islandici, Thallus Cetrare islandicae
Slovensky: Lišajník islandský

Lišajník islandský: Názvy:
Ľudové : Eskimácky chlieb, islandský mach, pľúcny lišajník, zemský pľúcnik, lesný mach, pľúcny mach, stromový merch, pľúcnik, pľúcnik lesný, pľúcnik prsný, pľúčnik, puklienka pľúcna, islandský mach
Slovensky : Pľuzgierka islandská
Nemecky : s Isländisches Moos, Isländisch Moos
Rusky: Islandský moch
Anglicky : Icelandic Lichen, Icelandic Moos
Poľsky : Plucznica islandska, Porast islandzki

Chemické zloženie: Z obsahových látok lišajníka vyniká predovšetkým membránový sliz - polysacharid lichenin (viac ako 50% licheninu), ktorý sa rozpúšťa v horúcej vode. Chemicky je to lineárny glukán podobný celulóze, zložený zo 60-200 beta-D-glukózových jednotiek (beta-glukopyranózy), ktorý nefarbí roztok jódu. Sprevádza ho izolichenín, polysacharid podobné stavby ako škrob, stavaný z alfa-celulózových jednotiek. Rozpúšťa ich už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu, dáva modrú farbu. Ďalšie obsahové látky majú prevažne horkú chuť - súborne sa nazývajú lišajníkové kyseliny s antibakteriálnou účinnosťou (napr. cetrarová, protocetrarová, 2-3% fumaroprotocetrarová, lichesterová, 0,1-1,5% kyselina protolichesterová, usnínová ai.) dohromady asi 2%. Na piesočných morských pôdach sa ukladá do stielky relatívne veľa jódu, potom sú prítomné vitamíny (A, niektoré z komplexu vitamínov B napr. B1). Lišajníkové kyseliny sú antibioticky účinné a preto sa z drogy tiež izolujú (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov. Droga obsahuje v značnom množstve pektíny a sliz.

Vnútorné užitie:
Droga je vhodná na podávanie samostatnej aj v zmesiach. Mucilaginózny účinok potencuje kombinácia s kostihojom alebo proskurníkom, či ľanovým semenom alebo slezom. Horké pôsobenie môžeme posilniť kombináciou s puškvorcom, ománom, koreňom angeliky na čubetu benediktu a pod. Droga je vhodná pre pediatrickú aj geriatrickú prax. Pokiaľ je niekomu na závadu horká chuť, väčšinou označovaná ako príjemná, môže ju korigovať napríklad medom. Macerát sa priravuje z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody. Pije sa 3-5x denne. Odporúča sa ho pridávať po lyžici do čajového nápoja, pripraveného zo zmesi ďalších drog.
Alebo:
Vhodnou liekovou formou je macerát, pred použitím mierne prihriaty.
V prevencii recidív peptického vredu a všeobecne v profylaxii pálenia záhy a tráviacich ťažkostí pri disponovaných chorobách: 10 g lišajníka islandského dať večer do 1,5 l studenej vody, nechať cez noc macerovať a ráno variť tak dlho, až ostane 1 l odvaru. Po ochladení na 40 °C vmiešať 200 g medu. Vziať ráno nalačno 2 polievkové lyžice a potom počas dňa každú hodinu 1 lyžicu. Skladovať v chladničke, pretože dávka vystačí približne na 3 dni. Preto je kúra mimoriadne vhodná na víkendové dni. Kúru je vhodné 1-2x zopakovať, teda celkovo 3 cykly, najlepšie na jar a na jeseň.
Alebo:
Ako stomachikum sa pije zvyčajne prvý odvar z drogy (obsahuje hlavne horké látky), ako mucilaginózum sa pije druhý odvar, prípadne macerát.
Alebo:
Na prípravu odvaru sa bežne používa dávka 2 g.
Alebo:
Decoctum Lichenis islandici sa užíva 2-3x denne v dávke 1-2 lyžice ako stomachikum, tonikum či protektívum. Pri príprave sa zahusťuje varením do objemu 800 ml (z 1 030 g drogy na 1 000 ml vody).
Alebo:
Odvar z 10-30 g na liter vody sa pije polyžičkami ako protektívum a stomachikum. Maceráty sa pre vyšší obsah slizov podávajú proti kašľu (antitusikum) a pri bronchitíde.
Alebo:
Pri pľucných indikáciách sa najčastejšie odporúča zahustený odvar: 2 polievkové lyžice drogy preliať 3 pohármi vody a variť, až zostane cca 400 ml odvaru. Užívať 1-4 polievkové lyžice 3-4x denne.
Alebo:
Pri žalúdočných problémoch sa pije 3x denne s mliekom šál odvaru dvoch kávových lyžičiek islandského lišajníka v 1 l vody.
Alebo:
Pre celkové posilnenie sa odporúča občas brať 3x denne lyžičku rosolu, pripraveného varením islandského lišajníka s dvojnásobným množstvom vody.
V ostatných indikáciách sa častejšie užíva nálev: 1 vrchovatá čajová lyžička drogy na pohár vriacej vody, 2-3x denne. Droga je mimoriadne vhodná do čajových zmesí.
Vhodnou liekovou formou je balzám, prípadne odvar zahusťovaný dlhým, veľmi miernym varením tak, aby z pôvodného 1 litra zostalo 750 ml.
Ideálnou liekovou formou je aj bylinársky čaj alebo homeopatický čaj podľa Kloudy v potencii U9. Macerát môžeme polyžicami pridávať aj do mierne ochladených čajov pripravených z iných bylín.

Kúra s lišajníkom islandským: Doslova proslúly je recept srbského liečiteľa Jovo Miljatoviča: vo štvrtok večer prelejeme 5-10 gramov islandského machu 1,5 litrom studenej vody a prikryjeme. V piatok po príchode z práce varíme na miernom ohni tak dlho, až zostane 1 liter. Potom odvar precedíme, vmiešame doň 100 gramov medu, ešte niekoľko sekúnd za stáleho miešania povaríme a vlejeme do termosky. Podávame spočiatku 2-3 polievkové lyžice a potom každú hodinu 1 polievkovú lyžicu až do večera. Druhý deň, v sobotu, a potom ešte v nedeľu postupujeme rovnako. Táto víkendová kúra spoľahlivo lieči žalúdočné vredy, ale môžeme ju použiť pri mnohých ďalších indikáciách pri zachovaní smeru pôsobenia lišajníka, hlavne na ochranu slizníc. Ak sa niekedy výnimčne stane, že čaj v priebehu troch dní, kedy má byť podávaný, skysne, potom ho radšej vylijeme. Kúru zpravidla opakujeme niekoľko víkendov za sebou. V medziobate podávania čaja môžeme, hoci nie je to nevyhnutné, podľa povahy prípadu a chorého aplikovať inú obdobnú liečbu. Predtým bolo veľmi obľúbené užívanie upravených prostriedkov z islandského machu, ako napríklad sirupy, želé apod.

Sirup s lišajníkom islandským: 12–15 gramov lišajníka sa v 0,25 litri vody krátko povarí a nechá 2 hodiny stáť na teplom mieste, potom sa precedí. Zvyšný mach sa ešte raz nechá v 0,25 litri vody prejsť varom, opäť nechá 2 hodiny stáť a precedí. Obe tekutiny sa zlejú dokopy, premiešajú, pridá sa do nich 500 g cukru a 500 g medu a oboje sa za tepla (do 60 °C) rozpustí. Sirup sa užíva pri všetkých ťažkostiach so sliznicami 3-krát denne 1/2 čajovej lyžičky, po jedle.

Rosol s lišajníkom islandským: Čajová lyžička machu a 23 lyžičiek vody sa prevarí a doplní kandovaným cukrom. Môže sa pridať aj koreň sladkovca a anýz a nechá sa vychladnúť. Rosol je ľahko stráviteľný, posilujúci, protisklerotický a pôsobí na všetky sliznice dýchacích ciest a striev. Pôsobí tiež pri kŕčovitom kašli, chrapote, zahlenení priedušiek, hnačkách, bolesti striev, v rekonvalescencii po ťažkých ochoreniach. Pri hnačke doň môžeme pridať na špičku noža prášku z dubovej kôry.

Želé s lišajníkom islandským: Dvadsať gramov islandského machu sa v 0,75 litri vody 1–2 hodiny pomaly varí, potom sa pridá šťava z 1 pomaranča, 1 polievková lyžica Petosy a nechá sa pomaly stuhnúť. Želé sa užíva pri ťažkostiach uvedených vyššie v 3 denných dávkach.

Kaša s lišajníkom islandským: Veľmi dobre pôsobí kaša pripravená z islandského machu a ovsa. 50 g suchého islandského machu a 3 polievkové lyžice ovsených vločiek sa dá do 1 litra studenej vody a na miernom ohni sa v otvorenej nádobe nechá "bublať", kým sa asi polovica tekutiny odparí. Potom sa precedí a užíva po dúškoch v priebehu celého dňa. Dvadsať gramov islandského machu sa v 0,75 litri vody 1–2 hodiny pomaly varí, potom sa pridá šťava z 1 pomaranča, 1 polievková lyžica Petosy a nechá sa pomaly stuhnúť. Želé sa užíva pri ťažkostiach uvedených vyššie v 3 denných dávkach.

Kaša s lišajníkom islandským: Veľmi dobre pôsobí kaša pripravená z islandského machu a ovsa. 50 g suchého islandského machu a 3 polievkové lyžice ovsených vločiek sa dá do 1 litra studenej vody a na miernom ohni sa v otvorenej nádobe nechá "bublať", kým sa asi polovica tekutiny odparí. Potom sa precedí a užíva po dúškoch v priebehu celého dňa.

Možno nahradiť: Niektoré lekopisy uvádzajú materskú rastlinu aj pľuzgierku úzkolistú - Cetraria tenuifolia (Retz) Howe. Príbuzné mucilagínové vlastnosti má droga Althaea officinalis.

Popis: Rastlina má polokeričkovitú stielku vysokú asi 10–15 cm, bohato rozvetvenú, šedozelelej až zeleno-hnedéj farby, s drobnými bielymi škvrnami spodku. Mladé exempláre sú mäkké, hubovité, staré tvrdé a lámavé. Laloky sú žľabkovito svinuté, takmer rúrkovité, na okrajoch s krátkymi brvami, viditeľnými najlepšie pod lupou. Plody sú až 1 cm v primere.

Miesto výskytu: Rastie na kamenitých neúrodných miestach vo vyšších polohách chladných severných zemí - na Islande, v tundrách Severnej Ameriky a dokonca v Antarktide. Obsahuje až 70 % škrobových látok, čo z neho už dlho robí "potravinu v núzi" na miestach rôznych katastróf. V našich podmienkach dáva prednosť suchým kremičitým pôdam, piesočným, stredne až veľmi kyslým, bez vápnika, chudobným na živiny, na vrchovinách a v horských polohách, predovšetkým v borovicových lesoch s porastom vŕsy. V našich lesoch sa miestami nachádza pomerne hojne, najviac na vŕsoviskách v horských ihličnatých lesoch.

Pestovanie: Nie je možné ho pestovať. Zbiera sa u nás v lete za suchého počasia, keď je sám suchý. Zber sa pečlivo očistí od hliny a iných nečistôt, rozprostrie sa do tenkých vrstiev a ľahko a rýchlo sa suší na slnku, pretože obsahuje málo vody. Sušením zhnedne.

Doba zberu + zbieraná časť: Predmetom zberu je celá stielka. Je možné ju zbierať prakticky celý rok – najlepšie sa zbiera v lete po daždi, pretože sa nedrobí. Snažíme sa vyberať stielky, ktoré majú rub olivovozelenej farby – poskytujú kvalitnejšiu drogu. Zbiera sa za suchého počasia. Najkvalitnejší je májový zber.

Spracovanie + uchovávanie: Nazbieranú pľuzgierku je možné hneď na mieste presušiť ako seno, potom dosušiť v tieni a prievane. Sušenie netrvá dlho, pretože droga neobsahuje veľa vody (sesychá v pomere 1,5:1). Usušená stielka je pevná a tuhá, ale pri zlom skladovaní pohlcuje vzdušnú vlhkosť. Je potrebné ju dať do dobre uzavretých obalov.

Vlastnosti drogy: Čerstvá droga príjemne vonia po huboch, chuť má horkú a slizovitú. Vôňa suchej drogy je slabá. Nevýhodou – najmä v pediatrii – je len jej horká chuť, ktorá sa však eliminuje napr. medom.