Žihľavový čaj 30g(20x1,5g)

• Žihľavový čaj 30g (20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch čaja nájdete v našom herbári. POZERAJTE TU: http://herbar.milota.com/rostlina/koprivovy-caj-30g-20x1-5g .
Zloženie: Urtica dioica herba. V droge nachádzame karotenoidy, flavonoidy, organické kyseliny, amíny ako napríklad serotonín, histamín, cholín, acetylcholín, sacharidy ako napríklad arabinózu, galaktózu, glukózu, manózu, aminokyseliny, glukokiníny, triesloviny, fytoncídy a rad ďalších látok.
Užívanie: 1 sáčok na 2dl vriacej vody, vylúhovať 10 minút. Popíjať 2x denne. Nevhodné pre tehotné ženy a deti do 3 rokov. Skladovať v suchu pri teplote do 25 °C. Výrobok nenahrádza pestrú stravu.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Žihľavový čaj 30g(20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch čaju nájdete v našom herbári.
Zloženie: Urtica dioica herba. V droge nachádzame karotenoidy, flavonoidy, organické kyseliny, amíny ako napríklad serotonín, histamín, cholín, acetylcholín, sacharidy ako napríklad arabinózu, galaktózu, glukózu, manózu, aminokyseliny, glukokiníny, triesloviny, fytoncídy a rad ďalších látok.
Používanie: 1 kapsa na 2dl vriacej vody, vylúhovať 10 minút. Piť 2x denne. Nie je vhodná pre tehotné ženy a deti do 3 rokov. Skladujte v suchu, pri teplote do 25 °C. Výrobok nenahrádza pestrú stravu.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Žihľava dvojdomá: Synonymá:
Latinsky: Urtica gracilis, Urtica maior
Slovensky: Žihľava obyčajná

Žihľava dvojdomá: Droga:
Latinsky: Folium urticae, Folium urticae dioicae, Herba urticae dioicae, Herba urticarum, Herba urticae urentis, Folium urticarum, Folium urticae urentis, Radix urticae diotica, Semen urticae, Fruc urtica urens.)
Slovensky: Vňať žihľavy

Žihľava dvojdomá: Názvy:
Ľudové : Žihľava, žahavka, žíhavka, prhlinka, veľká žihľava, žihľava veľká, pálivka, pokriva, pečaca, prdľava, prhlica, prhľava, záhavka, stolička, žihavka, kopřiva pálčivá, žihľava, žihľava žihľava kropivá
Slovensky : Pŕhľava dvojdomá, kopřiva dvojdomá
Nemecky : e Grosse Brennessel, Brennesselkraut, Brennesselsaft
Rusky : Krapiva dvudomnaja
Anglicky : Stinging Nettle
Poľsky : Pokrzywa pospolita

Podľa povesti ju priniesli do Británie Caesarovi vojaci, pretože si mysleli, že ju budú potrebovať, aby sa s ňou mohli šľahať a tak sa zahrievať. Až do nedávnej doby sa šibanie žihľavami udržalo ako ľudový prostriedok proti artritíde a reumatizmu. Dnes sa z žihľavy pripravuje prečisťujúce jarné tonikum a z mladých listov aj výživný zeleninový pokrm. Rastlina obsahuje: histamín, mravčiu kyselinu, acetylcholín, serotonín, početné minerály vrátane oxidu kremíka, vitamíny A, B, C a taníny.

Mladé žihľavy sú bohaté na vitamíny a minerály. Má vysoký obsah vitamínu C, ktorý pomáha zabezpečiť, aby telo železo nachádzajúce sa v žihľave riadne absorbovalo. Pre každý druh vlasov je vynikajúca tinktúra z oddenku žihľavy, ktorý vykopeme na jar alebo na jeseň

Chemické zloženie: List žihľavy je predovšetkým bohatý na chlorofyl (zelené listové farbivo – ide vlastne o chlorofyly – 0,8 %) a vitamín C (hlavne mladé listy). Ďalej obsahuje triesloviny, glukokiníny (látky vyvolávajúce pokles krvného cukru), organické kyseliny (octovú, mravčiu, jablkovú, jantárovú, citrónovú, fumárovú, glycerolovú, izocitrónovú, listovú aj.), sacharidy (arabinóza, ramnóza, fruktóza, xylóza, manóza, galaktóza a glukóza), aminokyseliny predovšetkým hydroxyprolín, asparagín, treonín, serín, glycín, alanín, valín, metionín, lyzín, arginín, tyrozín, glutamín, leucín, fenylalanín, prolín a izoleucín, amíny (acetylcholín, histamín, serotonín, cholín), mnohé vitamíny (B1, B2, C, laktoflavín, kyselina pantoténová, K1, provitamín A), fytoncidné látky, v pálivých chĺpkoch aj neprchavý živicovitý sekret s mravčou a kremičitou kyselinou, tiež istú toxickú látku, nie úplne preskúmanú – ničí sa varom. Táto látka už v množstve desatimilióntiny gramu vyvoláva typické puzíre (preto sa novšie presadzuje názor, že žihľava škodí zdraviu). Ďalej je tu 12,5-18,5 % minerálnych látok (hlavne soli vápnika, fosforu, magnézia a železa), karotenoidy beta-karotén, violaxantín, xantofyl, xantofyl-epoxid alebo eloxantín a lykopín, flavonoidy, metylheptenón (súčasť esenciálneho oleja), acetofenón a beta-sitosterín. Koreň obsahuje viac trieslovín než listy, veľké množstvo minerálnych solí (hlavne vápnika). Nevyskytuje sa v nich však chlorofyl ani ďalšie substancie, ktoré majú listy. Experimentálne sa však v koreňoch zistili látky, ktoré zabránia adenomatóznej zväčalosti prostaty.

Vnútorné použitie:
Drogy sa len zriedka užívajú samostatne. Zvyčajne sa miešajú s inými, podobne pôsobiacimi drogami. List je vhodnou zložkou väčšiny čajových zmesí. V takom prípade volíme takú prípravu čaja, aká zodpovedá hlavnej droge v zmesi. V praxi uprednostňujeme tzv. bylinársky čaj. Pri všetkých indikáciách je vhodné vnútorné aj зовнішné užívanie, obklady, kúpele, masáže apod. Čím čerstvejšiu žihľavu používame, tým väčší je jej liečivý účinok. Najlepšie je zbierať žihľavu v máji. Pri samostatnom podávaní môžeme voliť jemnejšie pôsobiaci nálev alebo razantnejšie pôsobiaci odvar. Žihľavu je možné miešať prakticky ľubovoľne.
Pokiaľ nejde o maximálne vyťaženie trieslovín, pripravuje sa zápar z 1 lyžičky drogy na pohár vody (piť 3x denne), alebo z 3 lyžičiek na 2 poháre vody (10 minút nechať prikryté stáť a piť po dúškoch počas dňa).
Alebo:
Z vyšších dávok sa pripravuje aj Infusum Folii urticae (15-25 g drogy na 2 poháre vody), ktorý sa užíva po 1/2-2/3 pohára 2-3x denne.
Alebo:
Okrem toho sa ordinuje aj zápar z 1 lyžice drogy na 1 pohár vody: pije sa 3x denne.
Alebo:
Zápar (nálev): Vrchovatú čajovú lyžičku na 1/4 l vody len zaparíme a krátko luhujeme.
Alebo:
Pri ťažkých ochoreniach sa pije 2-2,5 l žihľavového čaja denne.
Alebo:
Užíva sa v náleve (1 čajová lyžička sušenej drogy na šálok vriacej vody (3x denne).

Na prípravu odvaru z listu aj natie sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo častejšie 1 kávová lyžička na šálok vody: pije sa 3x denne.
Alebo:
Dávkuje sa 1 čajová lyžička drogy na šálok odvaru. Pije sa 3x denne.
Alebo:
Často sú potrebné vyššie dávky, napríklad Decoctum Folii urticae (20 g drogy na 500 ml vody), ktorý sa užíva po 1/2 pohára 3x denne.
Alebo:
Z koreňa sa pripravuje odvar (1/2 polievkovej lyžice drogy na 1 pohár vody), ktorý sa užíva po 1-2 lyžiciach – 3x denne ako adstringens, prípadne sa používa na vyplachovanie úst alebo na kloktanie.
Alebo:
Užíva sa odvar z 1/2 lyžice listov na 2,5 dl vody (pije sa po 0,5 dl niekoľkokrát denne) alebo odvar z lyžice koreňovej drogy na 3 dl vody (mierny 10-minútový var).
Alebo:
Užíva sa sólo aj v zmesách, 3x denne 200-250 ml odvaru.
Alebo:
Koreň pŕhľavy sa užíva ako močopudný prostriedok proti vodnatelnosti. 15 g sušeného koreňa sa pokrája, povarí 10 minút vo 1/4 l vody a počas dňa vypije.
Alebo:
Príprava pŕhľavového čaju: 2 čajové lyžičky pŕhľavových listov sa preleje 1 šálkom vriacej vody, 5 minút varíme, ocedíme a pomerne teplý po hĺtoch pijeme. Ráno a večer po 1 šálku čaja po dobu 4 až 8 týždňov, to je správne dávkovanie.
Alebo:
Pri ťažkých ochoreniach sa pije 2-2,5 l žihľavového čaja denne.
Ako stavajúci prostriedok sa užíva pri hnačkách 3x denne 1/2 kávovej lyžičky žihľavových semien, rozdrvených na jemný prášok.
Výborný je sirup: 250 g žihľavy + 1,5 l vody, krátko povariť, vyluhovať do rána, scediť, pridať dvojnásobné množstvo cukru a variť do hustoty medu. Berať 3x denne 2 polievkové lyžice i viac. Rovnako možno využiť aj menšiu žihľavu ročnú - Urtica urens L.
Tinktúra: Na jar alebo na jeseň vykopaný oddenok vyčistíme vo vode kartáčom, na priečnik pokrájame a naplníme do fľaše až po hrdlo. Zalejeme 30-40% žitnou pálenkou a necháme stáť 14 dní na teplom mieste.
Alebo:
Užíva sa aj vo forme tinktúry (jemne nakrájaným koreňom naplníme litrovú fľašu, doplníme žitnou pálenkou a necháme lúhovať 14 dní, potom scedíme), 2x denne po jedle 15-20 kvapiek do pohára minerálnej vody.

Zvonkajšie použitie:
Zo sušenej aj čerstvej natě sa ľudovo pripravuje odvar používaný proti vypadávaniu vlasov (100 g jemne rezaných listov na pol litra vody a pol litra slabého octu, 30 minút mierne variť a pred spaním umývať hlavu). Účinok je pochybný, závisí od mnohých faktorov a od vytrvalosti v kure.
Alebo:
Koreň sa dávkuje pol polievkovej lyžice na odvar na pohár vody (piť po lyžicách počas dňa).
Alebo:
Externe sa aplikuje asi 5% odvar z listovej alebo naťovej drogy.
Alebo:
Aj pri iných druhoch alopécií než tých spôsobených seboroickými prejavmi v kapilíciu – hlavne ak sú zapríčinené lokálnou poruchou – sa už tradične aplikuje odvar (100 g listov na 1/2 litra vody a 1/2 litra slabého octu: pol hodiny sa mierne varí) na každodenné umývanie hlavy.

Pri seboroických prejavoch v kapilíciu spojených s vypadávaniom vlasov sa používa alkoholový extrakt z listov (v pomere 1:5), ktorý sa vtiera na postihnuté miesta.
Na kloktanie sa používa zriedený odvar (1:3).
Kúpeľ nôh: Dve hrste dobre umytého oddenku a čerstvej žihľavy (stonky a listy) dáme na noc do piatich litrov vody a druhý deň všetko ohrejeme až k varu. Vo vode tak teplej, ako znesieme, kúpeme nohy 20 minút. Počas procedúry zostáva žihľava vo vode. Kúpeľ môžeme dvakrát i trikrát opakovať, keď rovnaký obsah opäť ohrejeme.
Umyvanie hlavy: Štyri až päť vrchovatých dvoch hrstí čerstvej alebo sušenej žihľavy dáme do piatich litrov studenej vody a pomaly zahrejeme k varu. Necháme ešte päť minút vyluhovať. Keď použijeme oddenok žihľavy, dáme jednu hrsť na noc do studenej vody, druhý deň zahrejeme do varu a necháme ešte 10 minút vyluhovať. V tomto prípade by sme si mali hlavu umývať jadrovým mydlom.

Možno nahradiť: Dnes sa listy pŕhľavy dvojdomej odporúčajú ako náhrada za drogu Folium orthosiphonis staminei, ale praktické skúsenosti z našich pomierok chýbajú.

Možno zameniť s: Zameny nie sú vďaka všeobecnej znalosti pŕhľavy v úvaze.(?). Príbuzná, ovšem podstatne viac pálivá pŕhľava ročná (Urtica urens L.) je jednoročná, nižšia rastlinka, jednodomá, s hrubo pilovitými menšími listami.

Popis: Je to trvalá dvojdomá, zriedka jednodomá bylina vysoká až 120 cm, pokrytá štetinatými chlpmi s žahavými trichómami. Nať priama, štvorhranná, listy stopkaté, vajcovité, špičaté, na okraji silno pilovité. Samčie súkvetie priame, metlinovité, s krátkymi vetvičkami, v čase kvetenia visiace. Kvety so zeleným okvetím. Kvitne v máji-októbri. Plody sú vajcovité nažky.

Miesto výskytu: Je to najznámejšia burina s miernym nárokom na pôdnu vlhkosť, ale vysokým na obsah dusíka v pôde. Preto prednostne osídľuje bohaté močůvkované lúky, ďalej záhrady, príkopy, okolie plotoch, ulehlé navážky a rumoviská.

Pestovanie: Pŕhľava vyžaduje dostatok, ale nie nadbytok vlhkosti. Je mylné presvedčenie, že pŕhľava rastie všade a že sa uspokojí aj s najhoršou pôdou. Pri jej pestovaní sa ukázalo, že je veľmi náročná a v kultúre vyžaduje pôdu aspoň ako cukrovka. Pestovanie pŕhľavy sa neodporúča. Len tam, kde je po nej veľký dopyt, ju možno vysiať do jej prirodzeného stanovišťa. List sa zbiera v červenci a auguste, teda v čase, keď rastlina kvitne. Možno zbierať aj celú nať, tu sa však musia odstrániť silnejšie stonky. Zber sa rozprostrie do tenkých vrstiev a opatrne sa suší. Hlavný dôraz sa pritom kladie na to, aby bola zachovaná prírodná farba pŕhľavy, pekná tmavozelená. Zhnedlá droga je menejcenná. Korene sa zbierajú neskoro na jeseň. Vyrýpnu sa rýčom, umyjú a pomaly usušia na kamenoch alebo v peci. Semená sa získajú tak, že sa vydrolia z zrelých rastlín.

Doba zberu + zbieraná časť: Najčastejšie používaná je žihľavová nať. Zbiera sa prakticky zo všetkých druhov pálivých žihľav. Tvoria ju mladé, zdravé nadzemné výhonky a listnaté vršky rastlín bez spodných zdrevnatených častí stonkov. Zbierajú sa pred rozkvetom (máj-september). Predmetom zberu býva aj list. Strháva sa čerstvý zo stonkov plne vyvinutých jedincov v rukaviciach. Zber sa urýchli tak, že sa rastliny pokosia a odnesú do tieňa, kde sa listy môžu v sede otrhávať. Je však potrebné vyradiť olistené vrcholky rastlín aj s krátkou stopkou (sú súčasťou nate). Obdobie zberu je takisto máj-september. Ve veľmi zriedky sa na jar (marec) alebo na jeseň (október) vykope koreň (vlastne oddenok s koreňmi).V septembri – októbri sa ojednene zbierajú aj semená. Akosťný požiadavok je taký, aby to boli čo najmladšie, bohato olistené vrcholky natě do 40 cm dĺžky, bez spodných zdrevnateľých častí. Dá sa tomu vyhovieť aj tak, že počkáme, kým rastliny dosiahnu asi 40 cm výšky (niečo nad) a pokosíme ich kosou alebo srpom. Ďalší zber nasleduje, keď kopriva dorastie znovu do tejto výšky. Je možné to vykonávať 3-4x do roka. Ide o drogu síce lacnejšiu než list, ale so značne menšou potrebou živej práce a s väčšou produktivitou, takže finančný výnos je vyšší. Ihneď po zbere sa z materiálu odstráni tráva. Pozn.: Pozor, pŕhľavy patria k rastlinám, ktoré rady akumulujú dusičnany. Preto sa vyhýbame zberu pŕhľav tam, kde sa im veľmi dobre darí, čo je práve v pôdach bohatých na dusík (napr. priestory bývalých salašov). Ďalej je potrebné dať prednosť pŕhľavám rastúcim na slnečnom stanovišti. Zber vykonávame prednostne poobede alebo večer, po celodennom osvietení slnkom. Najkvalitnejšiu drogu získame zberom do 20. mája. Pri "vlasových" indikáciách sa používa predovšetkým koreň zbieraný na jar alebo na jeseň.

Spracovanie + uchovávanie: Nať je potrebné sušiť čo najrýchlejšie. Je možné použiť aj umelé teplo (do 60 °C). Droga si musí zachovať pôvodnú zelenú farbu. Pomer vyschnutia je asi 5:1. Nať sa rozloží ihneď po zbere na sušiace plochu v tenkej vrstve, aby materiál mal dostatok vzduchu. Obracanie alebo prehrabovanie materiálu škodí, pretože sa snadno drví a listy opadávajú. Sušenie končí, keď sa listy dajú drviť v ruke. Úplne zlomiť stonku sa zriedka podarí, pretože cez ňu prechádzajú tuhé sklerenchymatické vlákna, pružné a pevné. Základná chyba, ktorej sa obvykle dopúšťajú začiatočníci, je, že sa zbierajú vysoko vyrostlé pŕhľavy (aj nad 1 m vysoké), ktoré nemajú dole na stonku vôbec listy. Materiál zaberá potom príliš veľa miesta pri sušení a pri doprave a aj pri najlepšom zachúdzaní z neho opadajú listy. List sa suší v tenkých vrstvách v tieni, aby sa nemusel obracať. Schne veľmi rýchlo a za priznivých podmienok (teplo a sucho) je za 3-4 dni úplne suchý. Je možné kopřivové listy vystaviť na jeden deň (nie však viac!) priamemu slnku, ale bezpodmienečne v tenkej vrstve – zbavia sa tak naraz značného množstva vody a sušenie prebieha ešte rýchlejšie. Dlhšie sušenie na slnku by však zmenilo farbu a rozložilo účinné obsahové látky. Pomier vyschnutia 5:1. Pri sušení list obvykle stmavne, ale nesmie zhnednúť alebo sčernať. Koreň sesychá v pomere asi 3:1. Semená sa dosušujú na vzdušnom mieste. Pomer vyschnutia je asi 3:1. Listová droga je úplne suchá vtedy, keď sa pri rozdrvení v prstoch rozpadne na prach a nervatúra, ktorá zostane celá sa stočí do klbka. Do vriec na transport a skladovanie nesmie prísť ani hrsť zle usušenej drogy, pretože toto miesto sa stane stredom plesnenia a znehodnotí zakrátko celú zásielku. Do vriec sa droga napcháva tak, aby sa listy nedrtili. Droga prvej kvality má o niečo tmavšiu zelenú farbu ako čerstvá, ale nie inú. Naťová droga je mierne tmavšie zelená ako pôvodná rastlina (ale nie inej farby !), nemá pach a chutí mierne horko. Nebezpečenstvo plesnivania je síce o niečo menšie ako u listov, ale táto možnosť poškodenia sa nesmie opomenúť.

Vlastnosti drogy: Drogy nemajú pach (majú zvláštny pach) a chutia trochu nahorko a trpko.