Rasca lúčna plod celý 100g

• Rasca koreňový plod celý 100g (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Carum carvi fructus. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/kmin-plod-cely-100g . Rasca je jedným z najstarších korení sveta, chuťovo výnimočné, nenahraditeľné a zdravotne prospešné korenie. Rasca obsahuje aj tieto dôležité látky: vodu, bielkoviny, sacharidy, vlákninu, tuk, železo, vápnik, horčík, fosfor, draslík, meď, selén, mangán, zinok, sodík, omega 3, Omega6 kyseliny, vitamíny A, B, C, E, K, cholín a kyselinu listovú.
Užívanie: 2 čajové lyžičky preliať 3 dcl vriacej vody, variť 2 min. vylúhovať 15 min. popíjať 2x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Rasca lúčna plod celá 100g (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Carum carvi fructus. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Rasca je jedným z najstarších korenín sveta, chuťovo výnimočné, nenahraditeľné a zdravotne prospešné korenia. Rasca obsahuje aj tieto dôležité látky: vodu, bielkoviny, sacharidy, vlákninu, tuk, železo, vápnik, horčík, fosfor, draslík, meď, selén, mangán, zinok, sodík, omega 3, Omega6 kyseliny, vitamíny A, B, C, E, K, cholín a kyselín.
Užívanie: 2 čajové lžičky preliať 3 dcl vriacej vody, variť 2 min. vylúhovať 15 min. popíjať 2x denne.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Rasca korenistá: Synonymá:
Latinsky: Apium carvi, Seseli carvi, Lingusticum carvi, Bunium carvi, Foeniculum carvi, Pimpinella carvi, Selinum carvi, Sium carvi, Karos carvi, Seseli carum, Sium carum, Carum decussatum, Carum aromaticum, Carum officinale, Carvi officinale, Carvi cuminoides, Carum sativum
Slovensky: Rasca lúčna, rasca poľná

Rasca korenistá: Droga:
Latinsky: Fructus carvi, Fructus cari carvi
Slovensky: Plod rasce

Rasca korenistá: Názvy:
Ľudové : Raška
Slovensky : Rasca lúčna
Nemecky : Wiesen-Kümmel
Rusky : Tmin obyknovennyj
Anglicky : Carway

Rasca koreňová je známe korenie často používané na ochutenie chleba, zemiakov alebo rýb.

Podľa záznamov bola rasca používaná už v dobe kamennej. Aj v antickom Grécku a Ríme si ho vysoko cenili. Hojne sa používa nielen pre svoju chuť a vôňu, ale aj pre svoje liečebné účinky, najviac potom na upokojenie tráviaceho ústrojenstva a nadúvanie.

Chemické zloženie: Hlavnou zložkou obsahových látok je silica (3-7%), obsahujúca hlavne karvón (50-60%) a limonén (35%), karveol ai. Od pomeru týchto zložiek v silici závisí ich kvalita aj pach. Ďalej sú v droge bielkoviny (20%), olej (20%), kumaríny, flavonoidy (kvercetín a kemferol), živicové látky, sacharidy atď.

Vnútorné užitie:
Dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku záparu (pije sa až 4x denne).
Alebo:
Na karminatívne účely sa pripravuje zápar z 1/2 lyžičky plodov na 2,5 dl vody (deťom sa dáva po lyžičke, dospelým až 2 lyžičky 2-3x denne, vždy po jedle). Inak sa pripravuje asi 3% zápar (pije sa 1,5 dl 2-3x denne).
Alebo:
Vnútorne vo výluhu (2 lyžičky na šálku vriacej vody).

Odvar sa pripravuje krátkym prevarením 1 kávovej lyžičky rasce na šálku vody. Dávkovanie môže byť aj vyššie: 1-5 g pro dosi, 3-10 g pro die.
Alebo:
Lyžica rasce sa dobre prevarí s trochou vody a potom sa nasype do riedkej chlebovej polievky, ktorá sa je horúca. Potom sa urobí horúci kúpeľ nôh a ihneď sa uľahne.

Práškovaná droga (0,5-1 g) sa užíva 2-4x denne.
Alebo:
Proti nadúvaniu možno použiť aj prášok rasce, a to 3x denne 1/2 g.
Alebo:
Užíva sa prášok 3x denne na špičku noža.
Silica - Oleum carvi - je oficinálna v ČsL 4 a dávkujú sa 2-3 kvapky 2-3x denne na kocku cukru.
Môžu sa tiež žuť celé plody (2-3 g denne).

Zbieranou časťou je plod. Obsahuje silicu (3 až 7%), najmä karvón a limonén. Plody sa zbierajú, keď zhnednú a začínajú dozrievať, teda v júni až auguste. Po zbere sa nechajú vyschnúť. Droga povzbudzuje činnosť žalúdočných a črevných štiav, zmierňuje nadmernú plynatosť a znižuje kŕče hladkých svalov. Karvón má ďalej bakteriostatický účinok a vnútorne pôsobí proti parazitom. Nadmerné užívanie silíc obsiahnutých v droge však môže viesť k poruche pečene a obličiek. Užíva sa buď vo forme výluhu (2 lyžičky rozdrvených plodov na šálku, pije sa 2x až 3x denne) alebo priamo žuvaním celých plodov (asi 3 g denne) alebo ako prášok na špičku noža proti nadúvaniu, žalúdočným kŕčom, nechutenstvu a iným poruchám trávenia. Rasca taktiež zvyšuje vylučovanie mlieka a podporuje vykašliavanie pri chorobách dýchacích ciest.

Možno nahradiť: Jednou z ďalších rascí je rasca hľuznatá - Bunium bulbocastenum L. z čeľade mrkvovitých (Daucaceae), bulvuška hľuznatá, syn. Carum bulbocastenum Koch. Je to trváca rastlina veľmi podobná rasci lúčnej, od ktorej sa ľahko rozozná hľuzovitým podzemkom. Vyskytuje sa zriedka na poliach na ílovitých a vápenatých pôdach. U tohto druhu sa predovšetkým používali hľuzy, tzv. zemné gaštany. Hľuzy sú hranato guľovité, na povrchu tmavohnedé, na reze belavé. V dávnejších dobách, pred zavedením zemiakov, sa bulvuška pestovala pre tieto hľuzy. Hľuzy sa vyberajú z pôdy v júli (t.j. v čase zrelosti plodov) buď vykopávaním alebo zberom pri orbe. Pojedajú sa väčšinou pečené ako gaštany alebo dusené, prípadne vo forme šalátu s olejom a octom. Rasca hľuznatá sa pestuje vo Francúzsku, kde sa špecifická chuť hľuzy značne cení. Listy slúžia ako náhrada petržlenu a plody sa používajú rovnako ako rasca lúčna. Obsahové látky plodov sú podobné ako u rasce lúčnej. V liečiteľstve sa predovšetkým používali hľuzy, ktoré sa vyznačovali sťahujúcim účinkom. Okrem rasce lúčnej sa hojne používa aj rímska rasca alebo kumín - Cuminum cyminum L., syn. Cuminum odoratum Salisb. - šabrej. Rastlina pochádza z východného Stredomoria a rozšírila sa aj do Európy. Pre silne korenený plod sa hojne pestovala a dodnes je súčasťou korenia kari. Plody majú ostro korenistú chuť a obsahujú silicu, mastný olej, cymol, myricín a cukry. Používajú sa ako karminatívum (proti nadúvaniu). Ďalej sa používajú na výrobu cymolu, v Holandsku sa ním korení syry, plody sa používajú na výrobu likérov.

Možno zameniť s: Plody zelerovitých rastlín (dvojnažky) sa veľmi ľahko zamieňajú. Preto je potrebné dávať pozor na ich opis a na opis materskej rastliny. Plody rasce sú rozpadavé dvojnažky s výrazným pachom, ktorý je najlepším identifikačným znakom. Zmieňujú sa hlavne s nažkami bršlice kozonohy (kozonohy hostcovej) - Aegopodium podagraria L., ktorá má širšie listy, tmavšie nažky bez silicových kanálikov (dobre sú viditeľné na priečnom priereze pod mikroskopom). Podobná "trebuľa lesná" - Anthriscus sylvestris (L).Hoffm., má veľké listy a ryhovanú stonku, plody dlhé 4-6 mm, čiernohnedé, lesklé, s brázdeným zobákom, tvoriacim asi 1/4 nažky.

Popis: Dvojročná, 30 až 100 cm vysoká bylina. V prvom roku vytvára ružicu prízemných, pošvatých stopkatých listov, s čiarkovitými lístkami, 2x až 3x perenosečnými. V druhom roku vyrastá riedko rozvetvená, hladká až jemne ryhovaná stonka. Prízemné a dolné stonkové listy sú stopkaté, s lístkami v 8 až 12 pároch postavených kolmo k vretenu listu. Horné stonkové listy sú menšie a sú prisedlé na širokých pošvách. Okolíky sú zložené z 8 až 11 okolíčkov, každý s 15 až 18 kvetmi, obaly aj obalíčky chýbajú. Drobné kvety sú biele, výnimočne ružové. Plodom je dvojnažka 3 až 5 mm dlhá. Kvitne v V až VII.

Miesto výskytu: Rastie divoko na lúkach, pasienkoch, medziach a úhoroch. U nás sa šľachtí ako korenina. Dáva prednosť trochu vlhkým pôdam bohatým na dusík a živiny. V Česku takmer po celom území s rôznou hustotou výskytu, najviac v oblasti pahorkatín a podhorí, menej zrejme v nížinách a v horských oblastiach. Celkovo rastie takmer v celej Európe okrem Stredozemia, ďalej na severozápade Afriky, na Kaukaze, v strednej Ázii, na Sibíri, na Ďalekom východe, v severnom Iráne, v Afganistane, v Mongolsku, v severozápadnej Číne, v Himalájach, druhotne zavlečený do Severnej aj Južnej Ameriky a na Nový Zéland.

Pestovanie:
Všeobecne: Metodika pestovania je dobre prepracovaná. Rasca je dvojročná rastlina.

Poloha, podnebie, pôda: Rasci sa darí vo všetkých pôdach strednej akosti, teda nie príliš suchých ani nie príliš mokrých. Najlepšie sa jej darí v hlinitých pôdach. Aj na podnebie je nenáročná. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom, zato jej veľmi prospieva hnojenie umelými hnojivami, hlavne fosfátmi a čilským liadkom.

Výsev semien: Rasca sa vysieva priamo na pole. Seje sa skoro na jar, v marci a apríli.

Predpestovanie: Môže sa tiež predpestovať na špeciálnom záhone alebo v parenisku.

Výsadba: Vyrastené sadenice sa presádzajú v máji na spracované pole v spone 30x30 cm.

Pestovanie: Pôda, určená na pestovanie rasce, sa na jeseň zorie, na jar potom obrobí a povláči. Dobre sa mu darí po okopaninách. Často sa rasca seje ako medzikultúra spoločne s inými jednoročnými plodinami, napr. s hrachom, ľanom, kukuricou, horčicou, ovsom alebo ďatelinou. V tomto prípade vedieme riadky rasce kolmo na riadky vysiatej krycej plodiny. Prvý rok sa zberajú tieto kultúry (rasca má prvý rok len prízemné listy), druhý rok sa zberá rasca. Možno ho pestovať aj s makom. Keď sa krycia plodina zozbiera, rasca sa okopáva, prípadne aj pretrháva. Na jeseň prvého roka sa rasca pokosí ako zelené krmivo. Na budúci rok na jar kultúru okopávame, prípadne prihnojíme liadkom a vyhynuté medzery vylepšíme novými sadenicami. V druhom roku sa rasca rýchlo vyvíja, takže sa už v máji alebo júni zberá.
Pestované odrody rasce majú oproti divej forme väčšie plody s menšou opadavosťou. Najlepšie sa mu darí na čerstvo vlhkých a hlbokých pôdach s vyšším obsahom vápnika.
Rasca v Českom herbári z roku 1899: Rasca lúčna (Carum carvi) má vretenovitý, dvojročný koreň a stonky priame, 1—2 st. vysoké, rozvetvené, lysé. Listy podlhovasté, dvakrát perovito zložené; kvietky drobné stoja v okolíkoch bez obalov. Podlhovasté dvojnažky sú lysé a korenisté. Rastie na lúkach, kvitne v máji a v júni. Dáva sa ako korenie do syra, chleba, kapusty, polievky, pálenky; olej z tohto semena podporuje trávenie a potláča vetry. Starí Rimania už poznali túto vlastnosť a dávali ho vedľa soli na stôl. Rascový olej utišuje bolesti, rozháňa a pridáva sa po 2—4 kvapkách do harmančekového alebo medovkového čaju, ak ide o to, aby nadúvanie bolo potlačené. Zvonka sa dáva ako balzam, náplasť, zvlášť na žalúdok pri žalúdočných ťažkostiach. Čierna rasca pochádza z Orientu a treba dať pozor, aby jeho semeno nebolo zamenené so semenom durmanu.

Hnojenie: Hnojenie čerstvou maštaľnou hnojovicou dobre neznáša, prospieva mu však fosforečné a hlavne dusíkaté hnojivo.

Výnosy: Výnos z 1 áru je 13 kg suchých plodov.

Domáce pestovanie: Dvojročná rastlina. Darí sa dobre v záhrade na slnečných miestach. Neznáša sa s inými mrkvovitými rastlinami.

Doba zberu + zbieraná časť: Zber sa vykonáva v júli-auguste, keď začínajú okolíky hnednúť a väčšina plodov je už zrelá. Rastliny sa kosia alebo vytrhávajú v ranných hodinách za rosy, aby nažky neopadali. Rasca lúčna sa pestuje pre svoje aromatické plody, ktoré sa hojne využívajú pri príprave pokrmov aj vo farmácii. Môžeme ju používať celú alebo mletú. Rasca sa zberá v čase, keď dozrieva asi 75 % okolíkov. Vňať sa zbiera pred rozkvetom od júla do septembra. Celá rastlina sa nechá preschnúť a potom sa vymlátí. Semená sa dosušia, preosejú a potom sa uchovávajú v uzavretých nádobách.

Spracovanie + uchovávanie: Požatá rasca sa najskôr vyklepáva na rozostreté plachty, čím sa získajú najlepšie plody. Potom sa rastliny pozväzujú do snopčekov a nechajú dozrieť na plachtách (alebo sa postavia na poli). Po vymlácení a vyčistení sa plody dosušia na vzdušných miestach za častého prehadzovania lopatou. Strata na hmotnosti je malá. Skladujú sa v dobre uzavretých obaloch.

Vlastnosti drogy: Droga má príjemnú, aromatickú vôňu aj chuť.

Rasca lúčna napomáha vylučovaniu žalúdočných štiav, uvoľňuje žalúdočné kŕče, obmedzuje hnilobné a kvasné procesy v tráviacom trakte. Ďalej pôsobí dezinfekčne, vyháňa črevné parazity a podporuje chuť do jedla. Semená sa môžu žuť aj surové.

Rasca je vynikajúcim prostriedkom proti nadúvaniu a kolike, je močopudná, dokáže zastaviť hnačku a celkovo podporuje trávenie.

Čistá silica sa užíva pri astmatických záchvatoch. Spazmolytické látky, ktoré sú súčasťou rasce, upokojujú nielen tráviace ústrojenstvo, ale všetko hladké svalstvo, medzi ktoré patrí aj maternica. Preto rasca maternicu skôr upokojuje, než aby ju povzbudzovala. Preto je jej užívanie vhodné pre ženy pri menštruačných bolestiach. Rasca je prospešná aj pri chudokrvnosti, taktiež napomáha k zlepšeniu činnosti obličiek.

Šálka rascového čaju dvakrát denne je vynikajúci pre dojčiace mamičky, pretože zvyšuje a zlepšuje tvorbu a kvalitu materského mlieka a dieťaťu pomáha proti nadúvaniu. Malým deťom sa môže dávať pri kolike aj extrakt rasce vo vode. Pri zápale priedušiek a iných ťažkostiach dýchacích ciest pomôže, ak budeme piť 3x denne šálku rascového čaju, pretože uľahčuje vykašliavanie.

Ak rozžujeme malú dávku semien po ťažkom korenenom jedle, rasca osvieži náš dych a podporí trávenie.

Na jar môžeme zbierať mladé lístky rasce a pridávať ich do polievok, nátierok, šalátov či k masu.

Rascový nálev

Jednu až dve čajové lyžičky semien rasce rozdrvíme v mažiari, a to bezprostredne pred použitím. Silice sa tak lepšie rozpustia vo vode. Prelejeme jednou šálkou vriacej vody, necháme prikryté 10 minút vylúhovať a scedíme. Čaj pijeme 2-3x denne po jedle. Pijeme ho pri žalúdočných kolikách, pre lepšie trávenie aj proti črevným parazitom.

Rascové semená môžeme miešať do zmesí so semenami feniklu, anízu, koriandra alebo kôpru. Čaj pripravujeme vyššie uvedeným spôsobom.
Odvar z rasce lúčnej

2 čajové lyžičky rasce varíme dve minúty v 1/4 l vody a necháme 20 min. odstáť, popíjame chladný až dvakrát denne.

Čaj proti bolesti bruška u detí a na podporu tvorby materského mlieka

Použijeme jednu malú lyžičku semien rasce a jednu lyžicu jablkových šupiek (sušených či čerstvých) z chemicky neošetrených plodov. Povárime 7 minút a ešte 10 minút lúhujeme. Nápoj získa príjemnú chuť a je prospešný mamičkám i najmenším deťom.

Žuvanie semien

Žuvanie niekoľkých rasiec odstraňuje zápach z úst. Existujú aj ústne vody obsahujúce rascu, ktoré sa používajú na kloktanie alebo vyplachovanie.

Chlebová polievka s rascou

300 g tmavého chleba, 2 lyžičky rasce, soľ, 1 liter vody, 2 lyžice masla, petržlenová vňať, cesnak

Tvrdý chlieb rozlámeme a rozvaríme vo vode s rascou a soľou. Občas premiešame. Keď sa chlieb rozvarí, pridáme maslo, nakrájanú petržlenovú vňať, 1-2 strúčiky rozotreného cesnaku, zamiešame a podávame.

Rady našich babičiek