Jablčník vňať s listom 30g(20x1,5g)

• Jablčník vňať s listom 30g(20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/jablecnik-nat-40g .
Zloženie: Marrubii vulgaris herba c. folium. Hlavnými obsahovými látkami sú diterpénové horčiny, s hlavným laktónom marrubiínom, ďalej triesloviny, silice, saponíny, sliz, tanín, cholín, lipidy atď. Jablčníkové víno: 40 gramov vňate sa pridá do fľaše dobrého bieleho vína a nechá sa 10 až 14 dní vylúhovať. Potom sa zleje, vňať sa vylisuje a obe kvapaliny dohromady jemne prefiltrujú. Pije sa vždy pred obedom a pred večerou malý pohárik.
Užívanie: 1 pol. lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min popíjať alebo kúpať 1 x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Jablčník nať s listom 30g (20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)

Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári.
Zloženie: Marrubii vulgaris herba c. folium. Hlavnými obsahovými látkami sú diterpénové horčiny, s hlavným laktónom marrubiínom, ďalej triesloviny, silice, saponíny, sliz, tanín, cholín, lipidy atď. Jablčníkové víno: 40 gramov nate sa pridá do láhve dobrého bieleho vína a nechá sa 10 až 14 dní vylúhovať. Potom sa zleje, nať sa vylisuje a obe kapaliny dohromady jemne prefiltrujú. Pije sa vždy pred obedom a pred večerou malý pohárik.
Užívanie: 1 pol. lžicu preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min popíjať alebo kúpať 1 x denne.

Jablčník obyčajný: Droga:
Latinsky: Herba marrubii, Herba marrubii albi, Herba marrubii vulgaris
Slovensky: Vňať jablčníka

Jablčník obyčajný: Názvy:
Ľudové: samaritánka, biela burina, zelená šedivka, jablčník vonný, jablčník biely, jablounka, klas vonný, kles, šedivá zelina, burina biela, šedivka zelená, oko hviezdy, býčia krv
Slovensky: jablčník obyčajný
Nemecky: r Gemeiner Andorn
Rusky: šandra obyknovennaja
Anglicky: White Horehound
Poľsky: szanta zwyczajna

Chemické zloženie: Obsahové látky sú triesloviny (asi 6-7%), ale účinnou terapeutickou zložkou sú glykosidické horčiny (bicyklické diterpény, horké glykozidy), hlavne marubiín (marrubín) (diterpénový kryštalický laktón - zlúčenina. Liečivé účinky majú aj saponíny a silice (asi 0,05 %), ďalej sú tu prítomné minerálne soli, živica, vosk, sliz a beta-sitosterol. Ďalej sa uvádzajú diterpénové alkoholy vrátane marubiolu, silice obsahujúce alfa-pinen, sabin, kampfén a p-cymol, a ďalej alkaloidy.

Vnútorné použitie:
Droga sa zvyčajne kombinuje s repíkom, feniklom, vachtou, rebríčkom, mätou, medovkou a kostivalom. Veľmi účinná je kombinácia s koreňom omanu, v kardiologických indikáciách sa osvedčila aj kombinácia s listom rozmarínu.
Aplikačné formy: nálev, tinktúra.
Podáva sa aj vo forme macerátu viackrát denne alebo priamo v prášku (znížená účinnosť trieslovín).
Alebo:
Vyššie dávky drogy si vyžadujú prípravu studeného macerátu (10–20 g na 2 poháre vody), ktorý sa pije po 1–2 poharach 2–3x denne.

Bežne sa užíva zápar z dvoch čajových lyžičiek na šálok a pije sa denne jeden šálok.
Alebo:
Priemerná jednotlivá dávka na prípravu záparu je 1,5 g (denná 3 g), alebo 2 kávové lyžičky drogy na šálok vody: pije sa po častiach v priebehu dňa.
Alebo:
Vyššie dávky drogy si vyžadujú prípravu Infusum Herbae marrubii (10–20 g na 2 poháre vody), ktorý sa pije po 1–2 poharach 2–3x denne.
Alebo:
Z nekombinovanej drogy sa pripravuje zápar (1–2 lyžice drogy na 5 dl vody). Pije sa 2-4x denne.
Alebo:
Obvyklou liekovou formou je nálev – 1 čajová lyžička drogy na asi 150 ml vriacej vody, 2–3x denne, pred jedlom, nesladiť.

Ako domáci prostriedok proti kašľu sa pripravuje sirup zo 100 g drogy, 3/4 litra vody a pol kg cukru. Zmes sa varí do hustoty sirupu, alebo sa varí až do stuhnutia a užíva sa vo forme bonbonov.
Niekedy sa tiež odporúča užívanie vo forme liečivého vína.
Používa sa aj forma liečivého bylinného balzámu.
V gynekológii sa dá použiť aj homeopaticky pripravený čaj podľa Kloudy, najlepšie v potencii okolo U5 až U9.

Vonkajšie použitie:
Zvonku sa používa asi 6 % zápar na hnisavé rany, opuchy a kožné vyrážky.
Niekedy sa odporúča rozdrvené čerstvé listy zmiešať s živicou na vláčnu náplasť, ktorá sa s úspechom prikladá na rany, podliatiny apod.

Možno zameniť s:Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným jablčníkom cizím (Marrubium peregrinum L.), ktorý rastie hlavne na južnom Slovensku. Je vyšší, bohato rozvetvený, s listami kopinatými, stenčenými do stopky a jemne bielo plstnatými. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné hlavne šanta kočičia (Nepeta cataria L.) a mercnica čierna (Ballota nigra L.), ktorá však nemá listy šedo plstnaté a líši sa aj červenými kvetmi.

Popis:Vňať s trvalým oddenkom, slabo aromatická, vysoká 30–60 cm, štvorhranná, biela plstnatá, rozvetvujúca sa už odspodu. Listy protistojné, široko vajajovité, hrubo zúbkované, zvrásnené, na rube bielo chlpaté. Drobné biele kvety so štetinovitými lístkami nakupené po 40–50 sú sediace a tvoria úžľabné okolíky. Kalich desťzubý, valcovitý, husto plstnatý, koruny drobné, horný pysk oveľa dlhší než dolný, tyčinky veľmi krátke. Kvete v júni – septembri. Plody sú tvrdky.

Miesto výskytu: Mediterránny druh pôvodom z južnej Európy, u nás rozšírený od nížin po horský stupeň. Vyskytuje sa roztrúsene na suchých lúkach, pri cestách a na rôznych ruderálnych stanovištach. U nás je jablčník pleveľom bez veľkých nárokov. Potrebuje len teplo a svetlo, pretože jeho domovinou je južná Európa. Kvete v júni – septembri.

Pestovanie:
Všeobecne: Jablčník je vytrvalá rastlina, nenáročná, suchovzdorná a teplomilná, dosahujúca výšky asi 40 cm. Dá sa pestovať aj v záhradkách. Na farmaceutické účely sa jablčník zvlášť pestuje. Jablčník je tiež cenená včelárska rastlina, ale plne využitá včelami sa na zber nehodí.

Odrudy: U nás sa pestuje odruda "Moravský" povolená v roku 1952.

Poloha, podnebie, pôda: V pôde si jablčník nevybíra. Je potrebné len zvoliť pre jeho pestovanie ľahkú, propustnú, sypkú, suchú pôdu bohato zasobenu živinami a dopriať mu veľa slnečného svitu v chránených polohách.(25).(64).(83).
Nesnáša priame hnojenie hnojivom z chlieva, je veľmi náchylný k vymrzaniu a nesnáša zamokrenie.

Výsev semien: Siatie vo veľkom. Pozemok na jar uvlcujeme a usmykujeme. S prácami začneme ihneď, ako len počasie dovolí, čo má tú výhodu, že zničíme vzklíčený plevel. Tesne pred výsevom pozemok postríkame (2 kg Reglone a 2 kg Gramoxone v 600 l na hektár). Po tomto postreku môžeme ihneď vysievať. Seje sa v marci priamo do plných riadkov vzdialených 40-50 cm podľa šírky kultivačného náradia do hĺbky 1-1,5 cm, a to buď na jeseň, alebo na jar. Pri jarnom siatí sa osvedčilo predsevalné namáčanie semien 24 hodín pred siatím vo vlažnej vode, pričom sa voda mení každých 8 hodín. Na plochu 1 áru vysievame 100-120 g semien (na 1 ha sejeme 12 osiva, čím je porost hustší, tým je vňať jemnejšia). Vo veľkom vysievame sejacím strojom Saxonia. Keďže jablčník vzchádza po 5-10 týždňoch (podľa zdroja 83. vzchádza za 14 až 21 dní, takže sa nemusíme obávať, že plevel zaplaví pozemok), odporúča sa siať spolu so značkovacou rastlinou, aby bolo možné kultúru plečkovať už po vzejití značkovacej rastliny a nedošlo pri tom k poškodeniu semien jablčníka.

Predpestovanie: Kultúra sa tiež môže založiť predpestovaním sadzníc. Semeno sa vysieva buď do parníkov alebo na záhon v marci. Pri klíčení musí mať jablčník dostatok vody. Vyklíči pri teplote 15-20°C do 14-18 dní. Rastliny prepichujeme buď do debničiek alebo do pareniska na 3x3 cm. Jablčník môžeme tiež prepichovať do rašelinovo-zemných balíčkov, ktoré je nutné si vopred pripraviť. Majú tú výhodu, že rastlinka dobre prekorení a po výsadbe na pozemok vydrží 4-5 dní bez zaliatia. Na vypestovanie sadeníc na 1 ár je potrebných 30-40 g osiva. HTS 0,60-0,95 gramov. Klíčivosť osiva je 2-3 roky. Klíčivosť osiva I. triedy je 70%.

Vegetatívne množenie: Jablčník možno tiež množiť delením starých trsov.

Výsadba: Keď rastliny vzídu a dorastú do výšky asi 9 cm (na jeseň), presádzajú sa na zvolené miesto do hniezd tak, aby boli medzi sadenicami medzery najmenej 40 cm (odporúčaný spon 45x45 až 50x50 cm).

Pestovanie: Ako náhle začne jablčník tvoriť riadky, plievkujeme malou ručnou plečkou, vo veľkom plečkou nesenou za traktorom. Potom podľa potreby okopávame hlavne v riadkoch. Je to trvalá rastlina, ktorú ponecháme na stanovišti tri až päť rokov.

Hnojenie: Jablčník nikdy nehnojíme čerstvým hnojom. Špeciálne hnojenie nie je potrebné. Na pestovanie sa osvedčilo NPK v dávke 300 kg na hektár, tesne pred sejbou na jar.

Ochrana rastlín: Zo savých druhov hmyzu sa najčastejšie stretneme s pipiskom poľným (Eupteryx atropunctata). Niekedy škodia vošky (Myzus ornatus Laing. M.portulacae Mach.). V niektorých rokoch môžeme pozorovať na listoch jablčníka belavé povlaky, spôsobené múčnatkou čakankovou (pôvodca Erysiphe cichoracearum DC). Proti múčnatke čakankovej používame 0,006-0,1% Fundazol, alebo Karathane FN 57 v rovnakej koncentrácii. Proti pipiskom a voškám postrekujeme 0,2% Phosdrinom 24 EC alebo 0,3% Nogosom EC 50. Špeciálne proti voškám nám poslúži Pirimor DG alebo Pirimor DP v koncentrácii 0,05-0,075%. Ochranná lehota pri týchto prípravkoch je 7 dní.

Kvalitatívna norma drogy: ČSN osiva 46 2065, ČSN 86 6710

Semenárstvo: Jablčník vysievame v marci do truhlíčkov, pozri predpestovanie sadby. Na jar na hektár zapravíme 400 kg NPK, pozemok uvláčame a usmýkame. Vysádzame v druhej polovici mája na 60x60 cm. Porast ošetrujeme hlavne okopávkou a plečkovaním, kým sa riadky nezapoja. Neskôr už len okopávame. V prvom roku vytvárajú rastliny prízemné ružice. Necháme ich prezimovať. V druhom roku na jar ihneď okopávame a prevzdušníme pôdu. Jablčník rastie a vytvára semeno. Semenice zberáme vtedy, keď začnú žltnúť (väčšinou v druhej polovici septembra). Zbierame ich 10–20 cm nad zemou, buď srpom alebo kosačkou. Semennú vňať nakladáme na vozy a ihneď ju dávame do sýpky na sušáky, kde sme na podlahe rozpresterli papier. Na sušákoch je 25–30 cm vrstva načechrané vňate. Počas 14 dní vňať dosychá. Výmlat vykonávame mlátičkou alebo parcelným kombajnom. Mlátička musí byť dobre vyčistená – pozor na prímesi. Pri mlatení musíme dbať na reguláciu vzduchu, aby nedochádzalo k úniku semien (úletom). Vymlatené osivo vyfúkame a dávame na sýpky na papier – vrstva 2–4 cm, každý deň osivo prevracáme, a to približne po dobu 5 dní. Osivo potom na čistiacich strojoch dočistíme. Vyčistené dávame do plátenných vrecúškov do suchých skladov. Nedávame ich na betónovú podlahu – vlhne. Každý semenný porast musí byť prihlásený k prehliadke ÚKZÚZ, ktorý o prehliadke porastu vydá osvedčenie.

Výnosy: Výnosy sú dobré, zvlášť od druhého roku poskytuje až 50 kg vňate z áru. Pomer zoschnutia 4:1. Výnos je v prvom roku 4-5 t čerstvej vňate, čo je 1-1,2 t suchej drogy z hektára. V druhom a treťom roku 15-25 t čerstvej vňate, 3-5 t drogy, niekedy aj viac. Nedoporučuje sa ponechávať porast na jednom mieste dlhšie ako 3 roky, výnosy potom klesajú.

Doba zberu + zbieraná časť: Predmetom zberu je vňať. Odrezáva sa tesne pred kvetom alebo na začiatku rozkvetu, jún-august, pokiaľ je ešte mäkká, pri výške vňate 35-40 cm, prípadne sa ešte pridávajú listy, ktoré sa odrezávajú srpom (vňať sa nesmie nechať prekvetať, pretože potom drevnatie). Zbiera sa vňať zpravidla pestovaných rastlín. V norme nie sú prípustné kvety. Vňať v malom rozsahu sa odrezáva srpmi asi 5-10 cm nad zemou, aby mohla dobre obraziť, a to v prvom vegetačnom roku raz, v ďalších rokoch najmenej dvakrát. Vo veľkom sklízame žaciačným strojom, ponechávame 5-10 cm strnišťa. Vňať sklízame vždy za sucha. Pri zbere ju nedávame na hromady a vozíme ihneď na sušenie. V prvom roku je sklizeň slabšia, ale v druhom a treťom sú sklizne vysoké.(83).
Neskorý jesenný zber sa nekoná, pretože vzniká väčšie nebezpečenstvo vymrznutia trsov.

Spracovanie + uchovávanie: Čerstvý materiál je mierne náchylný na zaparenie, nie je však droblivý. Pomery vyschnutia sú asi 4-5:1 (stratí asi 3/4 svojej hmotnosti). Suší sa v tieňu v tenkých vrstvách bez obracania. Umelé teplo pri sušení nemá prekročiť 35-40 °C. Je možné sušiť aj na slnku. Vňať si aj po osušení zachová svetlozelenú farbu. Rozprášené častice drogy dráždia dýchacie cesty a vysušujú sliznice, preto je nutné pracovať s respirátormi a mať na očiach okuliare. Sušenie nie je problematické, ale treba sledovať dosušenie, pretože rastlina zostáva pomerne vláčna aj po dosušení. Nesmie sa nechať prekvetať, pretože zdrevnatie a už nie je tak hodnotná. Osušenú a vydýchanú vňať dávame za 1-2 dni do jutových pytlíkov.

Vlastnosti drogy: Jablčník po rozetretí vonia po jablkách a je veľmi horký. Droga má nahorklú, ostrejšiu chuť. Pri spracovaní jej jemný prach často dráždi dýchacie cesty.