Horčica čierna semeno 100g

• Čiernohorčica siata semeno (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Brassica nigra (Sinapis nigra) semien. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/horcice-cerna-semeno-100g . Semená majú okolo 40% horčičného oleja a obsahujú dráždivý allylizotiokyanát, produkt rozkladu sírneho glukozinolátu - sinigrínu. Hlavné využitie majú mleté semená pri výrobe mnohých druhov horčice. Kašovité obklady pripravujeme z mletej tzv. horčičnej múky, ktorú zmiešame s vodou s teplotou asi 40 ° C na kašu, ktorú potom rozotierame na látku a prikladáme formou obkladov.
Užívanie: raz denne pol kávovej lyžičky rozotretých semien horčice čiernej alebo macerát, 3 polievkové lyžice preliať 8 dcl studenej vody (prevarené), macerovať 8 hod.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Čiernohorčica siaté semeno (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Brassica nigra (Sinapis nigra) semien. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Semená majú okolo 40% horčičného oleja a obsahujú dráždivý allylizotiokyanát, produkt rozkladu sírneho glukozinolátu - sinigrínu. Hlavné využitie majú drvené semená pri výrobe mnohých druhov horčice. Kašovité obklady pripravujeme z mletej tzv. Horčičnej múky, ktorú zmiešame s vodou s teplotou asi 40°C na kašu, ktorú potom roztierame na látku a prikladáme formou obkladov.
Užívanie: raz denne pol kávovej lžičky rozotretých semien horčice čiernej alebo macerát, 3 polievkové lžíce preliať 8 dcl studenej vody (prevarenej), macerovať 8 hod.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Brukev čiernohorčica: Synonymá:
Latinsky: Sinapis nigra L., Melanosinapis communis, Melanosinapis nigra
Slovensky: čiernohorčica siata, kapusta čierna, horčica čierna

Brukev čiernohorčica: Droga:
Latinsky: Semien sinapis nigrae, Semien erucae
Slovensky: Semeno čiernohorčice

Brukev čiernohorčica: Názvy:
Ľudové : čierna horčica, čiernohorčica
Slovensky : kel čierna
Nemecky : Senf-Kohl, Schwarzer Senf
Rusky : gorčica čjornaja
Anglicky : Black Mustard

Chemické zloženie: Obsahové látky u oboch horčic tvoria olej (asi 25-35%), nie je však terapeuticky dôležitý, potom sliz, príp. bielkovinové látky. Účinnú zložku semien predstavujú glykozinoláty – sinigrin v čiernohořčici, horčičný glykosid, resp. glukozid a v horčici bielej glukozinolát sinalbín (a príslušné enzýmy, myrozináza, ktorá patrí medzi beta-tioglukozidázy, ktoré po poranení pletiva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). Za určitých podmienok sa glukozinoláty štiepia na prchavé izotiokyanáty – látky s obsahom dusíka a síry, sinigrin a alylhorčičnú látku, alylizotiokyanát a sinalbín na p-hydroxybenzylizotiokyanát, látky s dráždivými a prokrvujúcimi vlastnosťami. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia, sú drogy bez pachu. Ich chuť je spočiatku mírna, neskôr slabo nakyslá a až po chvíli páliaca, ostrá (pretože nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva).

Vnútorné užitie:
Uvoľnená silica, ktorá obsahuje síru, pôsobí dráždivo. Má oveľa silnejšie účinky než silica z horčice bielej (pozr. Sinapis alba), preto sa nehodí na vnútorné užitie.

Vonkajšie užitie:
Horčičný papier – Charta sinapisata – horčičná múka nalepená bezvodým lepidlom na vhodný podklad papiera. Pred použitím sa celý papier namočil na okamih do vody a priložil na kožu pokrytú gázou. Horčičný papier sa používa pri rovnakých potiažniciach ako horčičné cesto.

Horčičná kaša: z 1 – 2 polievkových lyžíc čerstvej horčičnej múky z rozemletých semien a teplej vody sa pripravuje kašovitý obklad (voda nesmie mať viac ako 40 – 45 °C, aby sa nezničili enzýmy). Kaša sa nanesie na látku a prikladá na kožu. Nesmie sa nechať dlhšie ako 1/2 hodiny, stačí 1/4 aj menej, prakticky do tej doby, kým koža ľahko nezčervenie. Potom sa ošetrená plocha kože umyje vlažnou vodou. Používa sa pri zápaloch v hrdle, pľúcnych katároch, pri revmatizme atď.
Alebo:
Horčičné cesto, nazývané ľudovo horčičná placka, slúži na odvádanie bolesti, hlavne pri vleklom svalovom revmatizme. Pripraví sa doma nasledovne: čerstvo roztúčané semená (– horčičná múčka) sa s vodou rozmiešajú na riedke cesto. K vode možno tiež pridať trochu octu. Ak chceme získať cesto trochu slabšie, pridáme k horčičnej múke asi 1/3 žitnej múky. Túto kašičku natrieme na plátno a priložíme na bolestivé miesto. Medzi kožu a cesto dáme gázu, aby sa cesto na kožu neprillepilo. Horčičná placka sa má nechať na koži len tak dlho, až koža zrudne. Trvá to obyčajne asi 1/4 hodiny. Dlhšia aplikácia má za následok vznik bolestivých a dlho sa hojiacich pýchýrov. Po sejmutí placky sa koža dobre umyje vlažnou vodou.

Oleum sinapis je súčasťou derivačných prípravkov – pridáva sa do masťových základov.

V niektorých prípadoch je výhodnejšie použiť horčicu v inej forme. Pri rozľahlých zápaloch pohrudnice sa osvedčil horčičný lieh:
Prípraví sa tak, že 1 g horčičného oleja sa zmieša s 50 g zriedeného lihu a malým množstvom tohto prípravku sa bolestivé miesto zľahka potre. Možno opakovovať po 6 hodinách. Niekedy sa z horčičného lihu prikladajú aj obklady, tie však nesmú ležať na koži dlhšie ako 5–10 minút.

Horčičný glycerín, ktorý možno použiť namiesto horčičného lihu, sa pripraví zmiešaním 2 g horčičného oleja s 10 g glycerínu.

Horčičný kúpeľ, používaný niekdy pri bolestiach nôh, sa pripraví tak, že 100 g horčičnej múky, dobre zaviazané v plátennom vrecúšku, sa varí 15 minút v 1 l vody, ktorá sa potom vlije do kúpele. Aplikujú sa aj celkové kúpele z horčičného semena.

Horčičná masť je obľúbeným prostriedkom na odstránenie žltých kožných škvŕn. Príprava: Horčičná múka (15,0), citrónová šťava (15,0), mandľový olej (5,0), D.S.: Všetko sa dobre zmieša.

Možno zameniť s: Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvetúca ohnica (Raphanus raphanistrum L.), ktorú spoznáte podľa bledožltých lupínkov s fialovými žilkami. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica poľná (Sinapis arvensis L.). Jej semená sa často nachádzajú ako prímes v semenách čiernohorčice. Sú však takmer dvakrát väčšie, jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. Semená horčice poľnej sú obyčajne väčšie, až šedohnedé, gulatejšie a hladké, chutia takisto mierne. Vzájomné prímesi čiernohorčice a horčice bielej sú neprípustné.

Popis: Je to jednoročná, až 100 cm vysoká bylina s rozvetvenou stonkou, spodnými lyrovitými a predĺžene kopinatými vrchnými listami. Kvety žlté, v koncových strapcoch. Plody sú zobáčkovité šešule, priklonené k stonke. Semená malá, gulaté, červenohnedé. Horčice kvetú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) a dlho (asi 20 dní).

Miesto výskytu: Pôvodne kultúrny stredomorský druh, pestovaný na poliach. Rastie na úhoroch, medziach, pri komunikáciách, na rumoviskách a v houštinách.

Pestovanie: Postup pri pestovaní pozrite pri horčice bielej.

Doba zberu + zbieraná časť: U oboch bylín zbierame z pestovaných rastlín semená. Provádza sa to obyčajne pokosením rastlín v čase počiatočnej zrelosti (šešulky sa sfarbujú do žltohnedra), teda asi koncom júla.

Spracovanie + uchovávanie: Rastliny sa nechajú osuchnúť, potom sa mlátia a získané semená sa ešte dosušia na kopcovoch a následne sa čistia. Čím sú plody zrelšie, tým ľahšie vypadávajú. Keď sú prezrelé, je potrebné zber vykonávať ručne. Strata na hmotnosti je malá. Drogám silno škodí vlhko.

Vlastnosti drogy: Dokiaľ sa neuvoľnia prchavé zlúčeniny tiokyanáty, sú drogy bez pachu. Ich chuť je spočiatku mierna, neskôr slabo nakyslá a až po chvíli páľivá, ostrá. Ak sa semieno žuje, slizovatie.