Horčica biela semeno 100g

• Horčica biela semeno (Český text na obaloch)

Zloženie: Sinapis alba semen. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rostlina/horcice-bila-semeno-100g . Hlavnou účinnou látkou je glykozid sinalbin, ďalej tu nachádzame hojnosť enzýmov, olej, sliz a z minerálnych látok predovšetkým draslík. Horčica je prastarou liečivou bylinou. Rozdrvením semien dôjde k enzymatickému rozloženiu sinalbinu a vzniku látok, ktoré dráždia a prekrvujú sliznice. Biela horčica sa používa na korenenie potravín. Preto drogu vnútorne podávame predovšetkým ako korenie.
Užívanie: raz denne pol kávovej lyžičky rozotrených semien horčice bielej alebo macerát, 3 polievkové lyžice preliať 8 dcl studenej vody (prevarenej), macerovať 8 hod.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Horčica biela semeno (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Sinapis alba semen. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Hlavnou účinnou látkou je glykozid sinalbin, ďalej tu nachádzame hojnosť enzýmov, olej, sliz a z minerálnych látok predovšetkým draslík. Horčica je prastarou liečivou bylinou. Rozdrvením semien dôjde k enzymatickému rozloženiu sinalbinu a vzniku látok, ktoré dráždia a prekrvujú sliznice. Biela horčica sa používa na korenenie potravín. Preto drogu vnútorne podávame predovšetkým ako korenie.
Užívanie: raz denne pol kávovej lyžičky rozotrených semien horčice bielej alebo macerát, 3 polievkové lyžice preliať 8 dcl studenej vody (prevarenej), macerovať 8 hod.

Horčica biela: Droga:
Latinsky: Semen sinapis albae, Semen erucae
Slovensky: Semieno bielej horčice

Horčica biela: Názvy:
Slovensky : horčica biela
Nemecky : r Weisser Senf, Englischer Senf
Rusky : gorčica belaja
Anglicky : White Mustard

Chemické zloženie: Obsahové látky u oboch horčic tvoria olej (asi 25-35%), nie je však terapeuticky dôležitý, potom sliz, príp. bielkovinové látky. Účinnú zložku semien predstavujú glykozinoláty – sinigrin u čiernej horčice, horčičný glykozid, resp. glukozid a v bielej horčice glukozinolát (tioglykozid, glukoalkaloid) sinalbin /až 2 %/ (a príslušné enzýmy, myrozanáza, ktorá patrí medzi beta-tioglukozidázy, ktoré po poškodení tkaniva alebo pri destilácii štiepia glukozinoláty). Za určitých podmienok sa glukozinoláty štiepia na prchavé izotiokyanáty – látky s obsahom dusíku a síry, sinigrin na alylhorčičnú látku, alylizotiokyanát a sinalbin na p-hydroxybenzylizotiokyanát (látky s dráždivými a prekrvujúcimi vlastnosťami), ďalej na síran sinapinu, kyselý síran draselného a glukózu. Kým sa tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia, sú drogy bez pachu. Ich chuť je spočiatku mírna, neskôr slabo nakyslá a až po chvíli páliaca, ostrá (pretože nastal rozklad glukozinolátu porušením pletiva). Sinalbin sa vplyvom enzýmu myrozínu štiepi na glukózu a ostro chutiacu neprchavú hydroxybenzylhorčičnú silicu a sinapin.

Vnútorné užitie:
Droga sa najčastejšie ordinuje v kombinácii s inými drogami.
Miešanie horčičného semena do zmesí sa príliš neujalo, a droga sa preto aplikuje iba samostatne.

Na prípravu macerátu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1 g nedrveného semena, alebo 2 kávové lyžičky na pohár vody: droga sa nechá cez noc luhovať. Užíva sa po 1/4 pohára 3x denne.
Alebo:
Na prípravu macerátu z drvených semien sa používa nižšia jednotlivá dávka – 0,5 g. Keďže drvené semena obsahujú rozpadové produkty sinalbinu, výluh z nich pôsobí ako stomachikum a kvôli vplyvu na zlepšenie peristaltiky aj ako laxans.
Alebo:
Zvyčajne sa pripravuje macerát z 2 lyžičiek celých semien na 2,5 dl vody (nechať stáť cez noc). To je zároveň celková denná dávka, ktorá sa pije na štyri časti počas dňa.
Alebo:
Ak chceme macerát pripraviť z drvenej drogy, vezmeme polovičnú dávku, teda lyžičku drogy na pohár vody. Získame tak mierny prostriedok projímavý a stomachický – na podporu trávenia.

Pripravuje sa aj odvar z lyžičky semien (zahrievať 5 minút). Pije sa po 0,5 – 1 dl 2 – 3x denne medzi jedlami. Macerát z celých semien sa používa ako protektívum. Macerát z 1,5 lyžičky semien na 2,5 dl vody zase ako stomachikum alebo laxans (piť po 1 dl ráno a večer). Silnejší výluh sa pije pri atonii (ochabnutí) čreva.

Lihový výluh z drvených semien obsahuje predovšetkým sliz, preto pôsobí prevažne ako protektívum.
Alebo:
Ak pripravíme z nedrvených semien lihový výťah, získame slizovitý produkt, vhodný predovšetkým ako profylaktické liečivo na ochranu slizníc.

Vnútorne sa používajú len slabšie pôsobiace semena horčice bielej pri tráviacich ťažkostiach. Užíva sa 1x denne pol kávovej lyžičky rozotretých semien bielej horčice.

Vonkajšie použitie:
Kašovité obklady miešame z tzv. horčičnej múky, ktorú zmiešame s vodou teplou asi 40 °C na kašu, ktorú potom roztierame na látku a prikladáme formou obkladov.
Pri vonkajšom použití neprikladáme obklad priamo na zapálené miesta a takisto nie dlhodobo. Prikladáme ho asi na pol hodiny, čo závisí hlavne od tolerancie chorého, takže čas, za ktorý pokožka sčervenie a tým pádom sa mierne zapáli, si musí každý vyskúšať sám na malom kúsku pokožky. Čierna horčica pôsobí v tomto prípade razantnejšie.

Možno nahradiť: Biela horčica má podobné použitie ako horčica čierna (brukev černohořčicová), jej silice však nehydrolyzuje na letavé zložky. Je preto vhodnejšia na vnútorné užitie.

Možno zameniť s: Príbuzná a veľmi podobná je žlto kvetúca ohnica (Raphanus raphanistrum L.), ktorú spoznáte podľa bledožltých lupínkov s fialovými žilkami. Na rovnakom poli rastie niekedy aj veľmi podobná horčica poľná (Sinapis arvensis L.). Jej semená sa často nachádzajú ako prímes v semenách horčice. Sú však takmer dvakrát väčšie, jemnejšie jamkovito bodkované a chutia mierne. Semená horčice poľnej sú obyčajne väčšie, až šedohnedé, gulatejšie a hladké, chutia takisto mierne. Vzájomné prímesi čiernohorčice a horčice bielej sú neprípustné.

Popis: Horčica biela je jednoletá bylina podobná horčici čiernej, ale šešulky má odstávajúce a semená sú nažltnuté alebo načervenaložlté. Je vysoká 20–65 cm. Nať priama, listy lyrovito perovito delené, vrchné trojzárezové, na okraji nepravidelne zúbkované. Kvety usporiadané v strapcoch podobných okolíkom. Kvete v júni – júli. Plody sú biele štetinkové odstávajúce šešulky.

Miesto výskytu: Pôvodne kultúrny stredomorský druh. Rastie na podobných miestach ako horčica čierna, hlavne však v nížinách.

Pestovanie: Pestovanie horčice je veľmi jednoduché. Obe horčice sú jednoleté a majú krátku vegetačnú dobu. Na pôdu sú nenáročné, ale je vhodné pôdu dobre pripraviť. Vyžadujú ľahkú pôdu. Na jeseň vyberieme vhodné pole, pohnojíme ho hnojivom z hovädzieho hnoja a zaoráme. Hnojenie čerstvým hnojom rastliny neznášajú. Z umelých hnojív podporujú rast rastlinnej hmoty hlavne dusičnan amónia a síran amónny, tvorbu horčičného oleja opäť dusík a kyselina fosforečná. Draslík sa uplatňuje pri raste rastliny, tvorbu oleja však brzdí. Semená sejeme v apríli buď široko alebo do riadkov vzdialených 20–30 cm. Na jeden hektár spotrebujeme asi 14 kg semien. V mladom veku sa staráme o riadne plenenie, protrhávanie, okopávanie alebo prooranie kultúry. Mladé rastlinky niekedy hubia drepčíci a musíme kultúru vylepšovať. Horčica skoro kvitne, a keď plody dobre dozriju, posekáme kultúru, necháme ju na poli úplne uschnúť, pretože semená nevypadávajú, a v otýpkach zberieme a vymlátíme. Pri mlátení je potrebné postupovať opatrne, aby sa semená nerozbili. Semená dôkladne dosušíme na pôdach. Výnos z hektára sa pohybuje okolo 10-12 q. Horčica je skromná rastlina, preto sa uspokojí aj s pomerne chudou pôdou. Má rada ľahkú hlinitopísčitú pôdu s obsahom vápnika. Svedčí jej skôr podnebie teplé a suché než vlhké. Z umelých hnojív zvyšuje výnos zvlášť čilský ledek, fosforečné hnojivá a síran amónny. Hnojenie chlévskou mrvou sa musí vykonávať na jeseň, nie až pred sejom.
Seje sa do dobre spracovanej pôdy koncom marca do riadkov vzdialených asi 30 cm. Je potrebné dobre plieť a okopávať. Keď rastliny dorastú do výšky 10 cm, preriedia sa tak, aby medzi nimi boli medzery asi 10 cm.
Horčica biela sa zbiera, keď sú šešule (plody) žltohnedé a semená zlatožlté. Radšej sa zbiera neskôr, pretože sa šešule ťažko otvárajú, semeno teda nevypadne. Seká sa za rannou rosou vysoko nad zemou, rastliny sa nechajú uschnúť na poli, zviažu sa do snopkov a opatrne sa vymlátia, aby sa semená nerozdrvila. Vymlátané semená sa dosušia v tenkých vrstvách a uskladnia v suchu. Zber z 1 ha je asi 10-12 q.
Zber čiernej horčice je naproti tomu obtiažnejší, pretože sa šešule ľahko otvárajú a semeno vypadáva. A naopak, nezrelé semená majú len zlomok ceny semien dobre dozretých. Je teda potrebné pri častom prehliadaní plodiny vystihnúť najvhodnejší okamih.

Doba zberu + zbieraná časť: U oboch bylín zbierame z pestovaných rastlín semená. Provádza sa to obyčajne pokosením rastlín v čase počiatočnej zrelosti (šešulky sa sfarbujú do žltohnedra), teda asi koncom júla.

Spracovanie + uchovávanie: Rastliny sa nechajú osuchnúť, potom sa mlátia a získané semená sa ešte dosušia na kopcovoch a následne sa čistia. Čím sú plody zrelšie, tým ľahšie vypadávajú. Keď sú prezrelé, je potrebné zber vykonávať ručne. Strata na hmotnosti je malá. Drogám silno škodí vlhko.