Divozel veľkokvetý kvet 20g

• Divízna veľkokvetá kvet (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Verbasci flos. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/divizna-kvet-20g . Droga obsahuje saponíny, triesloviny, flavonoidy, stopy éterického oleja, mastné substancie a karbohydráty. Obsahuje hlavne slizovité látky, malé množstvo silice a cukry. Za kvetu obsah kolíše. Droga musí obsahovať predpísané množstvo saponínov, ktorých pri zlom uskladnení za vlhka v prvých troch mesiacoch znateľne ubúda. Diviznový kvet je ideálnou drogou do zmesí s ďalšími saponinovými drogami ako list skorocelu, kvet prvosienky alebo koreň sladkého drievka, a jednak s bylinnými antiseptikami ako yzop, tymián, materina dúška, pamätník, bazalka a majorán.
Užívanie: 1 pol. lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 10 min popíjať 3 x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Divozel veľkokvetý kvet (Slovenský tesx na obaloch)

Zloženie: Verbasci flos. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Droga obsahuje saponíny, triesloviny, flavonoidy, stopy éterického oleja, mastné substancie a karbohydráty. Obsahuje hlavne slizovité látky, malé množstvo silice a cukry. Za kvitne obsah kolíše. Droga musí obsahovať predpísané množstvo saponínov, ktorých pri zlom uskladnení za vlhka v prvých troch mesiacoch znateľne ubúda. Divozelový kvet je ideálnou drogou do zmesí s ďalšími saponinovými drogami ako list skorocelu, kvet prvosienky alebo kořen sladkého drievka, a jednak s bylinnými antiseptikami ako yzop, tymián, materina dúška, dobrodružstvo, bazalka a majoránka.
Užívanie: 1 pol.lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 10 min popíjať 3 x denne.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Divízna veľkokvetá: Synonymá:
Latinsky: Verbascum phlomoides (= všeobecné), Verbascum thapsiforme = veľkokvetá (thapsus = malokvetá)
Slovensky: Divizna sápovitá, divizna obecná

Divízna veľkokvetá: Droga:
Latinsky: Flos verbasci, Flos verbascorum, Flos thapsi barbati.
Slovensky: Kvet divozelu

Divízna veľkokvetá: Názvy:
Ľudové : svietnik, Petrova palica, svieca kráľovská, psí chvost, kružlice, cisárska svieca, devina, dibizna, divoké korenie, huniak, kráľovská svieca, kruželica, oranka, pánbožkova onučka, ovčí chvost, ovčí
Slovensky : divozel velkokvetý, divozel sápovitý
Nemecky : e Grossblutige Königskerze, grossblumige Königskerze, Windblumen-Königskerze, Königskerzenblüten
Rusky : korovjak tapsovidnyj, korovjak šerstistyj
Anglicky : Mullein
Poľsky : dziewanna kulnerowata, dziewanna wielkokwiatowa

Chemické zloženie: Kvetná droga obsahuje okrem ubikvitárnych látok terapeuticky účinné saponíny (kyslé saponíny a sapogenín), sliz (asi 3%), trieslovinu, žlté farbivá-flavónové glykozidy (hesperidín, krocetin, xantofyly) a (napr. asi 11% invertného cukru). List obsahuje hlavne saponíny, slizy, horčiny a silicu. Semená divozelu malokvetého - Verbascum thapsus L. obsahuje značné množstvo mastného polovysýchavého oleja. Drogy divozelu malokvetého obsahujú aj horké glykozidy, vrátane akubínu.

Vnútorné použitie:
Čaj z divozelu sa musí veľmi starostlivo scediť, pretože jemné chĺpky prejdú aj veľmi hustým sitkom a nepríjemne dráždia sliznicu úst aj hltana. Preto odporúčame používať textil alebo papieropvý filter.
Kvet sa pripravuje bežne ako nálev, ale lepšia je macerácia za studena. Podávame viackrát denne.
Divozelový kvet je ideálnou drogou do bylinných zmesí. V najbežnejšej prieduškovej indikácii ho kombinujeme tak s ďalšími saponínovými drogami, ako je list príputníka, kvet primuly alebo koreň sladkolicie, tak s bylinnými antiseptikmi, ako isop, tymián, materiača, dobromysl, bazalka a majoránka. Pridávame tiež slizovité drogy, ako proskurník, slza a podbeľ, i drogy s obsahom kremičitanov, ako nať konopičky alebo nať truskavca.

Jednotlivá dávka drogy vo forme macerátu je 1,5 g a to viackrát denne.

Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 3 g, alebo v praxi častejšie 2 kávové lyžičky drogy na šálok vody: v priebehu dňa sa vypijú 2-3 šálky.
Čaj pripravený z divozelu precedíme cez utierku. Drobné háčiky totiž dráždia a vyvolávajú kašeľ. Zpravidla divozel kombinujeme s šípkami, takže musíme čaj precediť v každom prípade.
Alebo:
Pripravuje sa zápar z plnej lyžičky na 0,5 l horúcej vody alebo mlieka (pije sa horúce, denne 1 l, deti 0,5 l, sladí sa medom).
Alebo:
Ľudovo sa z kvetov pripravuje 4% zápar (1,5 dl 2-4x denne).
Alebo:
Jednotlivá dávka drogy vo forme záparu je 1,5 g a to viackrát denne.

Na odvar sa dáva 10 g kvetov na šálok.
Alebo:
Jednotlivá dávka drogy vo forme odvaru je 1,5 g a to viackrát denne.
Alebo:
Z listov sa pripravuje 4% odvar, ktorý pomáha pri kolikách, hnačkách, zápaloch a pod.
Alebo:
Listy divozela sa v ľudovom lekárstve používajú proti hnačkám. Prostriedok sa pripraví tak, že hrsť sušených alebo čerstvých listov sa zvarí v 1/5 l vody a horúci odvar sa vypije.

Vonkajšie použitie:
Listy sa používajú takmer výhradne na obklady.

Odvar z 10 g kvetov na šálok sa používa ako kloktadlo pri hrtanových chorobách.

Divozelový olej sa pripravuje z čerstvo nazbieraných kvetov (júl – august). Po 14 dňoch naloženia v oleji na slnečnom mieste zahriať vo vodnej lázni – vylisovať 2x – opakovať ako pri koprovom oleji.

Možno zameniť s: Príbuzné druhy rodu Verbascum L. (u nás asi 10), majú kvetné koruny väčšinou menšie, prípadne fialovo ochlupené tyčinky. V droge sa nesmú nachádzať.

Popis: Divozel veľkokvetý je dvojročná bylina vysoká asi 100-200 cm. V prvom roku vytvára prízemnú ružicu listov, v druhom vyrastie mohutný ston. Celá rastlina je žlto plstnato ochlupená. Plstnatý ston nesie striedavé, dokonale zbiehavé, vajcovité špičaté listy a veľké, mierne súmerné citrónovo žlté kvety s tanierovitou korunou usporiadané v koncovom zmeti. Ich priemer je 35–40 mm. Kvete v júli–septembri. Plody sú tobolky. Divozel sápovitý (V. thapsiforme) je veľký len 50–150 cm. Líši sa hlavne krátko zbiehavými až nezbiehavými hornými stonkovými listami. Prízemné listy sú zreteľne stopkaté. Obe druhy sa často krížia, na zber sú vhodné obe druhy.

Miesto výskytu: Divozel veľkokvetý rastie na kamenitých svahoch, lesných lúčkach, v viniciach, na ruderálnych stanovištiach a pri cestách. Divozel sápovitý rastie s maximálnym výskytom na teplých pahorkatinách. Typické stanovištia sú na slnečných vrcholoch, skalných svahoch, štrkoviskách a pri brehoch vodných tokov.

Pestovanie:
Všeobecne: Na farmaceutické účely sa pestuje hlavne divozel veľkokvetý. Divozel je dvojročná, preto v prvom roku vyrastú len prízemné listové ružice, ktoré v druhom roku vyženia mohutný kvetný stvol. Na ňom postupne rozkvitajú veľké žlté kvety.

Odrudy: “Zlatá”.

Poloha, podnebie, pôda: Divozel je rastlina veľmi skromná, pôdu si nevyberá. Uspokojí sa aj s veľmi chudou pôdou. Vyžaduje však dostatok slnka a pôdu pomerne suššiu, ľahkú, hlinito-piesčitú, s dostatkom vápnika a spodnej vody. Uprednostňuje polohy chránené pred vetrami. V polohach s mrazmi je potrebné sadznice prikrýť vrstvou chvojia. Skutočnosť, že rastie na medziach a svahoch, navádza k domnienke, že jej vyhovuje každá, aj slabá pôda. Dobré výnosy kvalitnej drogy však poskytuje len v dobrých pôdnych podmienkach. Zistilo sa, že na pôdách vyhnojených preležaným kompostom sú rastliny mohutné a viac rozvetvené s väčším množstvom kvetov.

Výsev semien: Divozel môžeme pestovať z priameho výsevu, ale v tom prípade zaberá dva roky záhon či vybrané miesto. Semená vysievame na jar veľmi riedko do riadkov. Tvrdí sa, že najväčšiu úrodu divozel dáva z priameho výsevu. Pre priamy výsev na plochu 1 áru potrebujeme asi 30 g semien. Semená vyklíčia po 14 dňoch pri teplote 18-30 °C. Výsev provádzame koncom mája alebo aj neskôr v júni na utúžený povrch pôdy. Je vhodné, aby sa rastliny v prvom roku veľmi nevyvinuli, pretože menšie rastliny lepšie prezimujú a nie sú tak napadané plesinami ako veľké. Po vzejití sa sadznice jednotia do rozstupu 45x60 cm.

Predpestovanie: Aby divozel nezaberala dva roky miesto na pozemku, väčšinou sa sadznice predpestujú v studenom páreništi alebo vonku na menšom, dobre upravenom záhone. Drobné semeno vysievame do riadkov v júni – auguste (v stredných polohách už v máji) na vyrovnaný povrch zeme a trochu ho zatĺčeme doschytkou do zeme (divozel klíčia len na svetle). Zem udržujeme mierne vlhkú, pri úpale ju zastieňujeme. Rastliny dlhšie klíčia, ale potom rýchlo rastú. Čím skôr vysiejeme, tým silnejšie sadznice budeme mať na jeseň. Po vzejití rastliny jednotíme na vzdialenosť 10 cm. Na predpestovanie sadzníc sa vysieva na 1 ár od mája do júna 5-10 g (2-6 g) semien na povrch pôdy.. Osivo má normu ČSN 46 2065, I. trieda má klíčivosť 80 %. HTS 0,20-0,95 g. V 1 g je 7 700-8 100 semien, podľa sklizňového roka. Klíčivosť si semeno zachováva 2-3 roky.

Výsadba: Vykliačené a posilnené sadznice vysadíme na pripravené pole, ktorým môže byť akýkoľvek svah, kde by iná kultúra nebola možná. Voľme riedky rozstup, 60x70 cm (40x60 apod.), aby sme mohli rastliny ošetrovať a pri zbere prechádzať medzi riadkami. Vyspelé sadznice (s najmenej 4 pravými listami) vysadzujeme v septembri alebo najneskôr do prvej polovicy októbra, aby do príchodu silnejších mrazov dobre zakorenili. Ak to na jeseň nestihneme, musíme sadznice vysadiť čo najskôr na jar. Musíme však počítať s nižším výnosom. Výsadba sa najlepšie vykonáva pred dažďom. Ak je sucho, je potrebné dôkladne poliať. Pri jesennej výsadbe nahradíme na jari vymrznuté sadnice novými. Odporúča sa tiež záhonová výsadba, t. j. vysádzame 4 rady a 5. rada je cestička. Na ár počítame so 400 až 500 sadnicami. Divozel znáša aj kamenitú pôdu, avšak dosahuje tam nižší vzrast a dáva menší výnos kvetov. V dobrej pôde sa rozrastá aj do šírky, takže volíme vzdialenosť jednotlivých rastlín od seba najmenej 80 cm, lepšie však 1 m. Sadnice môžeme vysadiť aj skoro na jari. Pri tom musíme dbať na to, aby jamka pre sadnicu bola dostatočne hlboká, pretože silný, kĺovitý koreň divozela sa musí zasadiť do pôdy zvisle, inak sa vzrast rastliny silno spomalí.

Pestovanie: Pri pestovaní nepotrebuje zvláštnú starostlivosť. Divozel vysianá priamo do poľa sa po vzejti preriedi tak, aby medzi rastlinami boli medzery asi 25 cm. Prvý rok vytvorí rastlina len prízemnú ružicu listov a prezimuje. Druhý rok vyžene lodyhu a kvetie. Pri obchodnom pestovaní sa oplatí, ak máme dostatočne veľkú voľnú plochu, pestovať divozel z priameho výsevu. Výnos je podstatne vyšší, ale zber z veľmi dlhých kvetných stvolov býva trochu ťažší. Pri predpestovaní vyrastú stvoly také vysoké, že pri zbere kvetov pohodlne dosiahneme až na vrchol. Ponúka sa však jedna možnosť, a to zastrihnúť v druhý rok na začiatku leta hlavný stvol asi 40 cm nad zemou. Rastlina potom vyžene niekoľko bočných výhonov, na ktoré dobre dosiahneme a zvýšia sa tak aj výnosy. Vďaka svojej výške až 1,5 m sa divozel veľmi dobre hodí ako mezikultúra medzi zeleninu, repu, zemiaky aj pod. Môžeme do nej vysadzovať jednoročné divozelové ružice. Je možné vysiať divozelové semená tiež priamo do poľa primiešaných k niektorým jednoletým rastlinám, ako je koriander, horčica aj jaroviny. V čase, keď sa jednoleté krycie rastliny zozbierajú, vykliačia sa a rozrastú divozelové rastlinky a zostávajú na stanovišti pre budúci rok. Počas vegetácie niekoľkokrát prekopávame, pretože prevzdušňovanie koreňov divozelu veľmi prospieva. Vegetačná doba je 20–28 týždňov.

Hnojenie: Divozel nikdy nehnojíme čerstvým hnojivom. Výhodnejší je starý kompost 40 t na 1 ha. Pri hnojení chemickými hnojivami sa na plochu 1 ára používa 0,5–1 kg síranu amónneho, 2–2,5 kg fosforečného hnojiva a 2–2,5 kg draselnej soli.

Ochrana rastlín: Najčastejším ochorením je mozaika divozela. Choroba je spôsobená vírusom a prenáša sa náradím, mechanickým poškodením z nakazených rastlín na zdravé. Charakteristické sú mozaikovité, škvrnité listové čepele, rastlinky sú zakrnené, kvetenstvo malé. Pri zistení nákazy napadenú rastlinu ihneď odstránime z kultúry, nedávame ju však na kompost. Padlí (Erysiphe verbasci Jacz.) sa vyskytuje na divozeli vo vlhkých rokoch, je to parazit. Keď sa vyskytne v prvom roku, rastlinky pri silnom výskytu usychajú, silno napadené v zime vymrzajú. Proti padli postrekujeme prípravkami 0,1 % Fundazol (Benlate) alebo 0,1 % Karathane FN 57. Ochranná lehota je u oboch 14 dní. Sáním poškodzuje rastliny pidikrísek poľný (Eupteryx atropuncetata Goeze). Ďalej mšice (Cerosipha verbasci Schrk.) poškodzujú rastliny sáním na spodných listoch. Prenášajú virózy. Kukliar divozelový (Cuculia verbasci L.) vyjedáva veľké otvory v listoch (83). Makadlovka (Nothris verbascellae Hüoub.) poškodzuje v neskôrnom lete a na jeseň srdiečko rastliny. Listy sú obkúsané na okraji a sú znečistené mazlavými výkalmi húskaníc. Po prezimovaní v marci až apríli obkúsajú listy a pokračujú v žiraní. Ochrana pred klopuškami, pidikrískami a mšicami – postrekujeme prípravkami Phosdrin 0,2 %, Nogos 50 EC 0,3 %, ochranná lehota u oboch je 7 dní. Proti kukliarovi divozelovému a makadlovke postrekujeme Metationom E 50 0,2 %, ochranná lehota 14 dní. Dodržujeme predpisy pre prácu s jedmi.

Akostná norma drogy: ON 86 6214

Semenárstvo: Divozel vysievame koncom apríla do truhličiek, do skleníka alebo párnice. Vysievame veľmi riedko (pri hustom výseve rastlinky po vzejití padajú). Prepichujeme ich na 3x3 cm, alebo ich možno prepichovať priamo do vopred pripravených rašelinocelulózových kvetináčov. Takto prepichnuté rastlinky dávame do párníc (teplých), ktoré na noc prikryvame rohožmi. Podľa potreby zalievame a vzduchujeme. Sadenice pred výsadbou otužujeme, 5-7 dní ich dávame na deň k oknu. Vysadzujeme na pozemok do rozstupu 60x60 alebo 60x70 cm. To preto, aby sme získali mohutné materské rastliny. V prvom roku narastie prízemná rozeta, v druhom roku rastlina vytvára semená. Zberáme tak, že vršky sadzoviek (asi 1/3) odstraňujeme, zvyšných 2/3 majú už semená dozrelé – sú veľmi jemné (hnedé). Semenice odrezávame srpom (pozor na úraz pri žniatí) a dávame do papierových vreciek. Zobrané semenice dávame ešte v ten istý deň na sýpku. Najlepšie na papiere, kde je prievan, v vrstve 30-40 cm načechraných semenic. Každý deň musíme semenice obracať vidlicami. Pozor na oči, je potrebné používať okuliare. Niekdy semeno vyletí a je veľmi nepríjemné, keď sa dostane do oka – reže. Počas 14 dní semeno dosychá. Vymlátime ho na mlátičke alebo na parcelnom kombajne OSEVAN. Pri mlátení je potrebné voliť malé okrúhle sitá a nastaviť otáčky stroja. Po výmlate osivo vyfúkame a rozložíme na papiere vo vrstve 3-4 cm a asi 7 dní ho obracáme. Potom osivo na sitách "stočíme" a odstránime úlomky. Vyčistené semeno dávame do plátenných vrecúkov, ktoré umiestnime do regálu v suchej miestnosti. Potom nasleduje vzorkovanie, každý semenný porast musí byť prihlásený a ÚKZÚZ musí v priebehu vegetácie vykonávať obhliadky. Na porost vydá ÚKZÚZ osvedčenie o uznaní porostu.

Výnosy: Výnos je 4-10 kg drogy z áru. Môžeme počítať s tým, že pri obchodnom pestovaní sklidíme z jedného áru v priemere 7-12 kg drogy. Zdroj 83. uvádza výnosy 8-14 (až 20) kg z 1 áru.

Doba zberu + zbieraná časť: Predmetom zberu je kvet, ktorý sa zbiera každý deň celé leto (jún-september), pretože kvetné súkme sa rozvíjajú postupne. Zbierajú sa len jasne žlté kvetné koruny bez plstnatého kalicha, a to ručným otrhávaním za suchého počasia, najlepšie v dopoludňajších hodinách okolo 9. hodiny ráno, keď už nie je rosa. Materiál je veľmi citlivý na stlačenie a zaparenie. Preto zbierame kvet do košíkov, aby sme kvety nestlačili. Kvet sa nesmie poškodiť. Nezbierame ešte nerozvinuté kvety a hlavne nezbierame kvety spadnuté na zem, pretože pri sušení hnednú a černejú. Pri zbere kvetov dávame pozor na bodnutie včelou. Kvety kvitnú iba jeden deň, ráno za úsvitu sú už plne rozvinuté a popoludní opadávajú. Ak je naozaj pekné počasie, je možné ich trhať od skorého rána (ináč od 10. hodiny), po oschnutí rosy, až do popoludnia. Jeden zberač nazbiera za deň asi 10 kg kvetných korún - čiže asi 1 kg drogy. Ľudovo sa zbiera aj list, niekedy aj koreň. Listy (Folium verbasci) sa zbierajú iba zdravé, nepoškodené, v čase kvitnutia.

Spracovanie + skladovanie: Kvet sušíme čo najrýchlejšie, jednotlivo rozložený, každý zber zvlášť (pretože by stále prijímal vlhkosť z novej drogy), na prudkom slnku alebo umelým teplom (max. teplota 40°C). Je tiež možné nechať kvet na pôde v tieni zvädnúť a potom dosušiť prudko na slnku alebo umelým teplom. Materiál by sa mal dokonale usušiť za jeden deň (v ten istý deň, keď bol natrhaný). Bez umelého vyššieho tepla do 40°C ťažko dosiahneme úspech. Len vo veľmi slnečných, teplých letných dňoch môžeme kvety divozelu dobre usušiť na pôde. V tom prípade ich musíme rozložiť v jednej vrstve (na 1m2 plochy by sa nemalo rozložiť viac ako 1 kg čerstvých kvetov) na sitá a zabezpečiť prevetrávanie. V menšom množstve ich sušíme pri nastavení na čo najmenší stupeň v otvorenej rúre. Vo veľkom sušíme v sušiarni pri teplote do 30°C vo vrstve 2-4 cm. Kvety musia byť sušené opatrne, pretože ľahko strácajú prírodnú žltú farbu, pri nedokonalom sušení zhnednú a sú nepoužiteľné (stratí účinok). Dokonale usušené kvety môžeme medzi prstami ľahko rozdrviť na prach a vo vrecku hrkajú. Droga je silne hygroskopická, prijíma ľahko vlhkosť zo vzduchu, plesnivie a preto ju musíme dobre uskladniť, najlepšie v sklenených nádobách s tesným uzáverom. Drogu skladujeme v tme. Na prepravu do zberne dostaneme špeciálne vrecia. Pomer zoschnutia je asi 5-8:1. Kvety je možné po dôkladnom vysušení skladovať tiež v nahriatych a potom nepriedušne uzavretých igelitových vreckách, v drobnom najlepšie v predhriatych plechovkách, ktoré dobre zavrieme a okolo uzáveru ešte prelepíme leukoplastom, prípadne v debnách s nehaseným vápnom na dne (vápno musí byť oddelené od drogy). List sa suší rýchlo (na prehriatych pôdach).

Vlastnosti drogy: Droga je veľmi citlivá na vlhko a svetlo. Sušená droga má medovú vôň a chutí slizovato nasladko. Čerstvé kvety nevonia príjemne.