China Jazmín black špeciál 70g

• Jazmínový čierny čaj 70g(Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Čierny čaj (Camellia sinensis), Kvety Jazmínu (Jasminium sambac). Jazmín pochádza z oblasti Perzského zálivu. Kvety jazmínu sa používajú na prevoňanie čiernych i zelených čajov už niekoľko storočí. Jazmínový čaj má výraznú charakteristickú arómu a vynikajúcu osviežujúcu chuť. Tento čaj je kráľom medzi aromatizovanými čajmi a vzniká premiešaním jazmínových kvetov (okvetných listov) s čínskym čiernym čajom najvyššej kvality. Spracovanie prebieha v noci, pretože iba vtedy sú sladko voňajúce jazmínové kvety otvorené. Kvety sa zbierajú zrána, kedy sú najčerstvejšie, a do večera sa potom skladujú na chladnom mieste. Jazmín má ako upokojujúce, tak rozohrievajúce účinky.
Príprava: 1 čaj. lyžička sa zaleje 1,5 dl. vriacej vody, vylúhovať 3-5 min.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Jazmínový černý čaj 70g(Slovenský text na obaloch)

Složenie: Čierny čaj (Camellia sinensis), Kvety Jazmínu (Jasminium sambac). Jazmín pochádza z oblasti Perzského zálivu. Kvety jasmínu sa užívajú na prevonenie černých aj zelených čajov už niekoľko storočí. Jazmínový čaj má výraznú charakteristickú arómu a vynikajúcu osviežujúcu chuť. Tento čaj je králom medzi aromatizovanými čajmi a vzniká premiešaním jasmínových kvetov (okvetných lístkov) s čínskym černým čajom najvyššej kvality. Spracovanie prebieha v noci, pretože len vtedy sú sladko voniace jasmínové kvety otvorené. Kvety sa zbierajú ráno, kedy sú najčerctvejšie, a do večera sa potom skladujú na chladnom mieste. Jazmín má upokojujúce, ako zahrievajúce účinky.
Príprava: 1 čaj. lžička sa zaleje 1,5 dl. vriacej vody, vylúhovať 3-5 min.

Komplexné informácie o Čajovníkovi čínskom bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch Čajovníka čínskeho TU:

Čajovník čínsky: Synonymá:
Latinsky: Thea sinensis, Thea chinensis

Čajovník čínsky: Droga:
Latinsky: Folium theae
Slovensky: List čajovníka

Čajovník čínsky: Názvy:
Ľudové: Thé, čaj
Slovensky: Čajovník čínsky
Nemecky: r Teestrauch
Anglicky: Tea plant

Chemické zloženie: Obsahové látky čajovníkových listov sa odlišujú podľa pôvodu, úpravy a pod. V podstate sú to však purínové deriváty (alkaloidy) s podielom 2, 4-5% kofeínu (starší názov teín). Sprevádza ich rad ďalších látok (teofylín, teobromín), katechínové triesloviny (10-25%), saponíny a flavónové glykozidy. Silice vytvorené fermentáciou je asi 0,5-1%. Obsah kofeínu v terminálnom púčiku fleše a v prvom lístku pod ním je asi 4-5%. Obsah kofeínu v listoch klesá - druhý list má už len 3%. V priemere obsahuje čaj 2-4% kofeínu. Čerstvé fleše majú asi 77% vody a 23% sušiny. Zhruba 50% sušiny je vo vode nerozpustných a predstavuje vlákninu, škrob, bielkoviny a pod. Časť vo vode nerozpustná sa údajne skladá až zo 130 chemických látok. Sú tu triesloviny, katechíny a početné ich zlúčeniny, ktoré sa vo všeobecnosti vyznačujú vysokou biologickou aktivitou. Rozpustné zlúčeniny známe ako polyfenoly predstavujú asi 30% týchto látok. Je tu viac ako 20 aminokyselín, 12 rôznych sacharidov, 6 organických kyselín, minerálne látky, vitamíny a rad ďalších látok. V niektorých odrodách je obsiahnutý fluorid.

Vnútorné užitie:
Zvlášť pôsobivé sú kombinácie pravého čaju s bylinnými nálevmi a odvarmi. Pripravujú sa obvykle spojením (zliatím) čajového a bylinného výluhu v pomere 1:1 až 1:2. Menej často sa sparí už vopred pripravená čajo-bylinná zmes.
Čaj môžeme kombinovať do najrôznejších zmesí a prakticky vždy sa tým ich účinnosť vylepší alebo sa aspoň zvýrazní chuť.
Na záver pár slov o správnej príprave čajového nálevu: Pre liečebné využívanie je vhodnejší tzv. zelený čaj, ktorý má výraznejšie fyziologické účinky. Tento čaj nie je fermentovaný, jeho lístky sú sušené priamo, preto si zachovávajú pôvodnú farbu a poskytujú nálev zlatej, svetlej farby. Zelený čaj je doteraz u nás dostupný iba ojedinele, čo je bezpochyby škoda. Bežne je dostupný tzv. čierny čaj, ktorého lístky prešli pred sušením fermentáciou, t. j. kvasným postupom s využitím prirodzeného tepla, takže sa čiastočne zaparili a potom sa dosušili. Fermentované lístky sú čierne a poskytujú čaju osobitú vôňu a nálevu typickú načervenalú farbu a chuť, na akú sme zvyknutí. Fermentáciou však dochádza k odbúraniu či premene niektorých látok, takže účinky tohto čaju sú o niečo nižšie.
Čaj sa zásadne zaleje, a to najlepšie v porcelánových nádobách. Lúhovanie zeleného čaju je celkom krátke, asi 2 minúty, čierny čaj sa má lúhovať dlhšie, asi 5 minút. Na prípravu čaju sa nehodia sitká či nádoby z plastických hmôt, pretože tie ho pripravujú o jemnú arómu. Kovové nádoby a sitká tiež nie sú príliš vhodné, pretože spôsobujú nežiaducu oxidáciu. Zaliatie a lúhovanie má preto prebehnúť v porcelánovej alebo smaltovanej nádobe a so sitkom, najlepšie nerezovým, môže byť čaj v styku iba pri rýchlom prelievaní do šálok. Doba lúhovania má byť dodržaná, pretože pri dlhšom lúhovaní dochádza k prechodu väčšieho množstva trieslovín do nálevu, ktorý je potom trpký. Takýto nálev je však vhodný na liečebné použitie formou kloktadla alebo protiprievojového prostriedku a pod. Použitie nálevových sáčkov je síce praktické, ale do výluhu prechádzajú aj nepriaznivé látky z použitého papiera, takže gurmán týmto spôsobom čaj rozhodne nepripraví. A ešte niečo: v Číne sa čaj podáva zásadne nesladený, aby sa neprekrývala jeho jemná chuť.
Bežne sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky na šálku vody. Po zaliatí vriacou vodou sa nesmie lúhovať dlhšie než 4-5 minút. Rozhodne sa nesmie variť, pretože by vyprchal kofeín. Osoby s citlivým žalúdkom ho znášajú lepšie než kávu.
Podáva sa nálev, ktorého lúhovanie trvá pri zelenom čaji 2 minúty, pri čaji oolong 3 minúty a pri čiernom čaji 4 minúty. Pravý čaj sa pripravuje asi z polovice hmotnostného množstva klasickej bylinnej zmesi.
Čaj proti hnačkám nechávame lúhovať zhruba dvojnásobnú dobu alebo aj dlhšie. Počítajme však s tým, že bude trpký. Zvyčajne podávame 2 až 3 šálky denne.
Najúčinnejšou liekovou formou je tinktúra, zvlášť ak je pripravená maceráciou. Tinktúru dávkujeme 30 až 35 kvapiek podľa potreby, ale väčšinou viac ráz denne.
S úspechom sa používajú aj čajové klyzmy.

Možno zameniť s: Ako materské rastliny boli určené čajovník čínsky - Thea chinensis L., ker vysoký asi 3-4 m, voči podnebiu dosť odolný, znášajúci aj ľahšie mrazy. Naproti tomu veľa tepla potrebuje čajovník asamský - Thea assamica Masters, ktorý rastie výhradne v tropoch. Ak sa umelo neupraví, dorastá do výšky asi 15–20 m. Je zaujímavé, že nie rastlina rozhoduje o chuti, aróme a kvalite lístkov, ale predovšetkým oblasť pestovania svojím klímatom a vlastnosťami pôdy.

Popis: Čajovníky sú dreviny. Rod Camellia z čeľade Camelliaceae zahrnuje asi 50 druhov stálezelených, tropických až subtropických stromov alebo krikov. Okrem Camellia sinensis (syn. Thea sinensis), čajovníka čínskeho, ktorý sa pestuje pre lístky, si zaslúži pozornosť ešte Camellia sasanqua, ktorá sa pestuje v Japonsku a Číne pre olejnaté semená, a Camellia japonica, kamélia, ako okrasná rastlina s veľkými krásnymi kvetmi. Čajovníky sú veľmi podobné a príbuzné známym kaméliám, majú silné, lakovo lesklé a kožovité lístky, často s výraznou žilnatinou, na okrajoch pílovité, kvetú voňavými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa premieňajú na drobné zdrevnatelé plody s jedným až tromi semenami veľkosti čerešňovej kosti. Kvetú od decembra do apríla. Kvety môžu byť prisedlé, ako napr. u kamélie, alebo stopkaté, ako u čajovníka, stredne veľké až veľké. Čajovník čínsky je krík alebo strom dorastajúci do výšky 2–15 m, v plantážach sa však udržiava pravidelným rezom do výšky maximálne 1,2 m. Lístky sú striedavé, 40–200 mm dlhé, kopinaté alebo eliptické, tuhé s pílovitým okrajom. Mladé lístky a lístkové púpčky sú často strieborne plstnaté. Kvety sú veľké, po 2–3 v úžlabí lístkov, korunné lístky biele, základňami zvyčajne zrostlé s vonkajším radom znásobených tyčín. Stigma je trojklanná a semienik svrchný. Plod je kožovitá trojpouzdrá tobolka, v čase zrelosti hnedý. Obsahuje 1–3 mm tmavohnedé guľovité semená veľkosti 10–20 cm. Ďalšie podrobnejšie botanické delenie je zložité a nejednotné. Stačí konstatovať, že čajovníky sa delia na niekoľko skupín, tzv. džátov, neboli populácií. Čínska skupina reprezentuje subtropické čajovníky typické krikovitým rastom (do 3 m výšky) a menšími, 40–70 mm dlhými, tupo špičatými lístkami. Znesie pokles zimných teplôt vzduchu až do –13°C, pri dostatočnej snehovej pokrývke až do –25°C. Poskytuje čaj vysokej kvality z prvých zberov po období vegetačného pokoja. Asamská skupina tvorí nízke až stredne vysoké stromy (5–15 m) s veľkými, 150–200 mm dlhými, lesklými lístkami s výraznou špičkou. Vyhovujú im tropické typy klímatu, pokles teploty pod –4°C ich poškodzuje. Indočínska skupina zahŕňa nízke tropické stromy (do 5 m výšky) s lesklými lístkami, ktorých čepele nebývajú úplne rozevrené. V praxi je táto skupina najmenej rozšírená. Dnes sa všeobecne pestujú kríženci uvedených džátov, ktoré poskytujú síce vysoké výnosy, avšak väčšinou nedosahujú vysokú kvalitu pôvodných džátov.

Miesto výskytu: V horských lesoch východnej Ázie rastie asi 45 druhov čajovníkov. Pestujú sa v mnohých formách hlavne v Číne, Japonsku, Indii, na Cejlóne, Jáve, Sumatre, v Gruzínsku a v iných teplejších oblastiach sveta.

Pestovanie:
Všeobecne: Boli robené pokusy o pestovanie aj u nás v skleníkoch i vonku v teplých oblastiach. Pestovať čajovníky v našich podmienkach je možné. Najvhodnejšie sú na to rastliny z čínskej skupiny, predovšetkým k nižším nárokom na teplo. Navyše sa tento druh množí veľmi dobre aj vegetatívne. Ak pestujeme čajovníky v nádobách, môžu cez vegetačné obdobie rásť v prístine na záhrade alebo aj na balkóne a prezimovať musia v miestnosti, kde sa udržuje teplota okolo 10°C. Vo väčšom meradle sa ich pestovanie darí aj v tzv. tranšejach, čo je akési hlboké parenisko, ktoré na zimu prikrývame oknami a rohožami. Potom môžeme očakávať aj vlastnú úrodu a pokúsiť sa o výrobu niektorého z početných druhov čaju.

Poloha, podnebie, pôda: Hlavný význam pre pestovanie čajovníkov majú klimatické podmienky. Čínska skupina čajovníkov sú veľmi odolné subtropické rastliny, vhodné aj pre pestovanie v oblastiach s pomerne chladnou zimou a dostatkom vegetačného pokoja. Pre pestovanie v trópoch je tento typ čajovníkov nevhodný. Ázijské čajovníky sú tropické rastliny, ktoré vyžadujú dostatočne vysoké teploty počas celého roka. Na množstvo zrážok sú všetky čajovníky náročné po celé vegetačné obdobie, kedy rastliny intenzívne rastú. Ak úhrn ročných zrážok nie je aspoň 2000 mm, je nutná umelá závlaha. Na pôdu nemajú čajovníky zvlášť vyhranené nároky. Rastú na všetkých typoch pôd od piesočnatých až po ťažké, na odvodnených rašeliniskách i na tropických červenkách. Dôležitou podmienkou je ale kyslosť pôdy (pH 4-6). Obsah vápna znižuje výnosy i životnosť plantáží.

Výsev semien: Čajovníky sa rozmnožujú predovšetkým generatívne, t.j. semenami. Semená čajovníka vysievame ihneď po dozretí do plantáží. Semená tiež môžeme po určitú dobu stratifikovať vo vlhkej rašeline pri teplote 6-8°C. Vysievame do zmesi kompostovej zeminy s rašelinou v pomere 1:2, kde semená klíčia asi po 1 mesiaci.

Predpestovanie: Sadenice je tiež možné predpestovať v škôlkach.

Vegetatívne množenie: Z vegetatívnych spôsobov množenia sa používa najčastejšie odrezávanie alebo aj očkovanie, hriženie a množenie odkopkami. Odrezky sa môžu získať na jar alebo na jeseň. Z výhonkov sa odstráni vrcholová mäkká časť, ako aj spodná príliš drevnatá časť. Zo strednej časti výhonkov sa spravidla režú jednolistové odrezky s dĺžkou asi 30 mm. Upravené odrezky ošetrené stimulátorom sa sadia do substrátu, ktorý sa skladá zo zmesi rašeliny a piesku v pomere 1:1. V množiarni musí byť teplota okolo 25 °C a 90 % vzdušná vlhkosť. V tomto prípade odrezky zakoreňujú za 6-8 týždňov.

Pestovanie: Plantáže sa zakladajú buď na panenských pôdach, alebo aj na kultúrnych pôdach, predtým obrobených, a to buď výsevom semien priamo do plantáže, často do tzv. špalierov, alebo sa vysádzajú predpestované sadenice asi 0,5 m vysoké, ktoré sa pred výsadbou zaštipujú, aby kríky dobre vetvili. Neskôr je nevyhnutný pravidelný rez čajovníkových kríkov, ktorý predovšetkým pôsobí priaznivo na tvorbu mladých letorastov (flašov) a ovplyvňuje tiež výšku a kvalitu výnosu. Nevyhnutné je aj hnojenie porastov, pretože musíme počítať s tým, že čajovníková plantáž je dlhodobá kultúra, ktorá môže vytrvať na jednom stanovišti 40-100 rokov. Taktiež vzhľadom na každoročne zberané množstvo hmoty je pravidelné hnojenie nutnosťou. Zvlášť účinné je hnojenie organickými hnojivami. Vyhneme sa samozrejme vápenatým hnojivám.

Doba zberu + zberaná časť: Pre milovníkov čaju sa zbierajú iba posledné tri lístky na zakončenie mladých výhonkov. Z rastlín sa zbierajú koncové listy a dva-tri nasledujúce. Čím sú mladšie, tým je čaj cennejší, pretože má vyššie percento obsahových látok. Podľa pôvodu, veľkosti, veku, vzhľadu a spôsobu výroby sa čaj delí na rozličné druhy a sorty. Drogou je vňať zberaná od tretieho roku života kríčka, a to niekoľkokrát za rok.

Spracovanie + uchovávanie: Podľa výrobného postupu sa rozoznávajú dva základné druhy: čierny čaj (fermentovaný) a zelený čaj (nefermentovaný). Čierny čaj sa suší pomaly, v vrstvách, strojovo sa upravuje, prípadne sa pri sušení prikryva mokrými plachtami, pričom sa fermentuje. Zelený čaj sa ihneď po zbere suší: pije sa hlavne v Anglicku. Čajovníky sa pestujú pre listy, z ktorých sa po určitom technologickom procese získavajú prírodné čaje. Pri zbere sa nezbierajú samotné listy, ale terminálne časti výhonkov zvané flaše, ktoré majú vrcholový púčik a 1-3 listy rastúce pod ním. Veľkosť zberaných flašov sa vyjadruje vzorcom alebo tzv. zberovou formulou, ktorá označuje časť výhonku určenú na výrobu čaju a časť výhonku, ktorá zostáva po zbere na kríku. Ako príklad môžeme uviesť typickú formulu, ktorá obsahuje asi najrozšírenejší typ čaju, označovaný Fine. Jeho formula znie T+2/R+1. Znamená to, že sa odtrhne časť výhonku, ktorá sa skladá z terminálneho púčika (T) a dvoch lístkov pod ním. Na kríku zostáva bazálna časť výhonku, jeden normálny a jeden netypický list, označovaný ako "rybí" (R). Okrem uvedenej zberovej formule existujú samozrejme aj ďalšie, ktoré vyjadrujú zloženie rôznych čajových typov. Počet zberov počas roka nie je vo všetkých pestovateľských oblastiach rovnaký, ale v priemere sa dá konštatovať, že sa výhonky zberajú približne 4x do roka. Zberajú sa ručne – na všetkých čajovníkových plantážach sa praktizuje tento zber – alebo pomocou rôznych mechanizačných prostriedkov. Na výrobu 100 kg hotového čaju je potrebných približne 500 kg zelených výhonkov. Zozbierané výhonky sa spracovávajú rôznymi technológiami a podľa ich výsledku sa čaj rozdeľuje na výrobné druhy, ako napr. čierny čaj, zelený čaj, žltý Oolong, jasmínový čaj, lisované čaje a pod. Najznámejší a v Európe najžiadanejší je nepochybne čierny čaj, ktorý sa vyrába z čajovníkových listov, ktoré prešli fermentačným procesom, po ktorom získali charakteristickú čiernu farbu a príjemnú čajovú vôňu. Výrobný proces čierneho čaju pozostáva predovšetkým z týchto operácií: zvädnutie výhonkov, ich tzv. zvinovanie, fermentácia, sušenie a triedenie hotového produktu. Pri zvinovaní sa niektoré bunky listov trhajú, praskajú a bunková šťava sa čiastočne uvoľňuje a umožňuje vzdušnú oxidáciu, dôležitú pre fermentačný proces, ktorý prebieha v špeciálnych fermentačných miestnostiach s riadenou teplotou a vlhkosťou. Okrem dnes už klasického zvinovania listov sa používajú moderné metódy rezania listov na špeciálnych rezačkách a spracovanie suroviny sa tak podstatne skracuje. Týmto spôsobom upravený produkt sa môže tiež plniť do vreciek na lúhovanie. Po konečnom vytriedení sa čaj zvyčajne rozdeľuje do dvoch výrobných skupín. Je to predovšetkým čaj listový (Leaves) a čaj zlomkový (Broken). Najkvalitnejší listový čaj je označovaný ako Flowery Orange Pekoe (FOP). Vyniká arómou, jemnou chuťou a patrí k najlepším čiernym čajom vôbec. Nasledujú ďalšie typy ako Orange Pekoe, Pekoe a ďalej čaje horšej kvality, ako Suchong a Congu. Zlomkové čaje sú reprezentované napr. kvalitným Broken Orange Pekou. Čajová drvina sa označuje ako Faning a čajový prach, ktorý sa často používa na lisovanie do dosiek, je tzv. Dust. Zelený čaj je ďalší výrobný druh, na ktorého výrobu sa používa rovnaká surovina ako pre čierny čaj, ale vyrába sa z výhonkov, ktoré neprechádzajú procesom vädnutia a fermentácie. V listoch obsiahnuté triesloviny a zeleň listová sa za týchto podmienok nemenia a hotový výrobok si ponecháva prirodzenú zelenú farbu. Zelený čaj má tiež o niečo silnejšie povzbudzujúce účinky. Nálev má byť zelenkastý alebo citrónovo žltý a po vychladnutí má zostať číry. V súčasnej dobe sa produkuje a tiež konzumuje hlavne v ázijských krajinách. Žltozelený čaj, tzv. Oolong, je vyrobený nedokonalou fermentáciou. Vyrába sa hlavne v Číne. Prechádza len polovičnou fermentáciou a potom sa praží a suší v tieni. Na jeho výrobu sa často používa zvláštny druh čajovníka "Chesima", ktorý má až namodralé zelené listy. Bohatý obsah silice dodáva tomuto čaju intenzívnu vôňu. Nálev má mať nazelenalú až žltú farbu. Často sa tiež parfumuje čerstvými kvetmi jazmínu, pomarančovníka, ale aj ruží a pod. Na aromatizovanie čiernych čajov sa tiež používajú najrôznejšie silice, ako napr. bergamotová, citrónová a pod. V Ázii sa tiež vyrábajú rôzne doskové alebo tehlové čaje. Na ich výrobu sa používajú podradnejšie suroviny rôznych druhov zelených a čiernych čajov. Listy a stonky hotovej suroviny sa po zmäkčení parou mechanicky lisujú a potom sušia v sušiarňach. Z hľadiska terapeutického má význam predovšetkým zelený čaj, získavaný okamžitým usušením zozbieraných lístkov. Fermentácia čaju znižuje jeho liečivé účinky, a to mnohokrát veľmi výrazne. Čierne čaje sa užívajú iba v liečbe hnačiek.