Cejlónsky čierny OP 40g(20x2g) LEAF

• Čierny Ceylon OP 40g(20x2g) LEAF (Slovenský text na obaloch)

Celolistový čierny čaj v nálevových vrecúškach. Balenie Milotabag 20x2g.
Zloženie: Čierny čaj Ceylon OP z oblasti RUHUNA. Ceylon si zachováva veľmi dobré meno výrobcu čajov najlepšej kvality. Vzhľadom na tropickú klímu je zber celoročný s dvomi kvalitnými sezónnymi zbermi. Ceylon je osiaty hlavne ásámskou variantou čajovníka, jej hybridmi a klonmi. Listy sú hnedé až hnedočierne, dobre zavinuté, charakteristicky drôtkovité. Vydávajú hutnú, korenistú či drevnatú vôňu. Možno ho veľmi dobre kombinovať s mliekom.
Príprava: 1 vrecúško zaliať 0,2 l vody s teplotou 90 °C. Lúhovať 3-5 min. Skladovať v suchu pri teplote do 25 °C. Uschovajte mimo dosah detí! Výrobok nenahrádza pestrú stravu.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Čierny Ceylon OP 40g(20x2g) LEAF (Slovenský text na obaloch)

Celolistový čierny čaj v nálevových vreckách. Balenie Milotabag 20x2g
Zloženie: Čierny čaj Ceylon OP z oblasti RUHUNA. Ceylon si zachováva veľmi dobré meno výrobcu čajov najlepšej kvality. Vzhľadom na tropickú klímu je žatva celoročná s dvomi kvalitnými sezónami zberu. Ceylon je osiaty hlavne ásámskou variantou čajovníka a jeho hybridmi a klonmi. Lístky sú hnedé až hnedočierne, dobre zavinuté, charakteristicky drôtkovité. Vydávajú silnú, koreňenú či drevnatú vôňu. Možno ho veľmi dobre kombinovať s mliekom.
Príprava: 1 vrecúško zaliať 0,2 l vody s teplotou 90 °C. Lúhuje sa 3-5 min. Skladovať v suchu pri teplote do 25 °C. Uchovávajte mimo dosahu detí! Výrobok nenahrádza pestrú stravu.

Komplexné informácie o Čajovníku čínskom bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch Čajovníka čínskeho TU:

Čajovník čínsky: Synonymá:
Latinsky: Thea sinensis, Thea chinensis

Čajovník čínsky: Droga:
Latinsky: Folium theae
Slovensky: List čajovníka

Čajovník čínsky: Názvy:
Ľudové: Thé, čaj
Slovensky: Čajovník čínsky
Nemecky: r Teestrauch
Anglicky: Tea plant

Chemické zloženie: Obsahové látky čajovníkových listov sa odlišujú podľa pôvodu, úpravy a pod. V podstate sú to však purínové deriváty (alkaloidy) s podielom 2, 4-5% kofeínu (starší názov teín). Sprevádza ich rad ďalších látok (teofylín, teobromín), katechínové triesloviny (10-25%), saponíny a flavónové glykozidy. Éterické oleje vytvorené fermentáciou je asi 0,5-1%. Obsah kofeínu v terminálnom púčiku mladého výhonku a v prvom lístku pod ním je asi 4-5%. Obsah kofeínu v listoch klesá - druhý list má už len 3 %. V priemeru obsahuje čaj 2-4 % kofeínu. Čerstvé fleše majú asi 77 % vody a 23 % sušiny. Zhruba 50 % sušiny je vo vode nerozpustných a predstavuje vlákninu, škrob, bielkoviny apod. Časť vo vode nerozpustná sa údajne skladá až zo 130 chemických látok. Sú tu triesloviny, katechíny a početné ich zlúčeniny, ktoré sa vesměs vyznačujú vysokou biologickou aktivitou. Rozpustné zlúčeniny známe ako polyfenoly predstavujú asi 30 % týchto látok. Je tu viac ako 20 aminokyselín, 12 rôznych sacharidov, 6 organických kyselín, minerálne látky, vitamíny a rada ďalších látok. V niektorých odrodách je obsiahnutý fluorid.

Vnútorné použitie:
Obzvlášť účinné sú kombinácie pravého čaja s bylinnými nálevmi a odvarmi. Pripravujú sa zvyčajne spojením (zlitím) čajového a bylinného výluhu v pomere 1:1 až 1:2. Menej často sa zaparuje už vopred pripravená čajovo-bylinná zmes.
Čaj môžeme kombinovať do najrôznosťších zmesí a prakticky vždy sa tým ich účinnosť vylepší alebo sa aspoň zvýrazní chuť.
Na záver pár slov o správnej príprave čajového nálevu: Pre liečebné využitie je vhodnejší tzv. zelený čaj, ktorý má výraznejšie fyziologické účinky. Tento čaj nie je fermentovaný, jeho lístky sú sušené priamo, preto si zachovávajú pôvodnú farbu a poskytujú nálev zlatistej, svetlej farby. Zelený čaj je u nás doteraz dostupný len ojedinele, čo je bezpochybu škoda. Bežne je dostupný tzv. čierny čaj, jeho lístky prešli pred usušením fermentáciou, t. j. kvasným postupom s využitím prírodzeného tepla, takže sa čiastočne zaparili a potom boli dosušené. Fermentované lístky sú čierne a dodávajú čaju osobitú vôňu a nálevu typicky načervenalú farbu a chuť, na ktorú sme zvyknutí. Fermentáciou však dochádza k odbúraniu alebo premene niektorých látok, takže účinky tohto čaja sú o niečo nižšie.
Čaj sa zásadne zaparuje, a to najlepšie v porcelánových nádobách. Lúhovanie zeleného čaja je veľmi krátke, asi 2 minúty, čierny čaj sa má lúhovať dlhšie, asi 5 minút. Na prípravu čaja sa nehodia sitá či nádoby z plastových hmôt, pretože ho pripravujú o jemnú arómu. Kovové nádoby a sitá tiež nie sú príliš vhodné, pretože spôsobujú neželanú oxidáciu. Zaparovanie a lúhovanie by preto malo prebihať v porcelánovej alebo smaltovanej nádobe a s sitom, najlepšie nerezovým; čaj môže byť v kontakte len pri rýchlom prelievaní do šálok. Doba lúhovania by mala byť dodržaná, pretože pri dlhšom lúhovaní dochádza k prechodu väčšieho množstva tanínov do nálevu, ktorý je potom trpký. Takýto nálev je však vhodný pre liečivé použitie formou kloktadla alebo protiprejmového prostriedka atď. Použitie nálevových sáčkov je síce praktické, ale do výluhu prechádzajú aj nežiaduce látky z použitého papiera, takže gurmán týmto spôsobom čaj rozhodne nepripraví. A ešte niečo: v Číne sa čaj podáva zásadne nesladený, aby sa neprekryla jeho jemná chuť.
Bežne sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky na šálok vody. Po zaliatí vriacou vodou sa nesmie lúhovať dlhšie ako 4-5 minút. Rozhodne sa nesmie variť, pretože by vyprchal kofeín. Osoby s citlivým žalúdkom ho znášajú lepšie než kávu.
Podáva sa nálev, ktorého lúhovanie trvá u zeleného čaja 2 minúty, u čaja oolong 3 minúty a u čierneho čaja 4 minúty. Pravý čaj sa pripravuje z približne polovičného hmotnostného množstva klasickej bylinnej zmesi.
Čaj proti hnačkám nechávame lúhovať približne dvojnásobnú dobu alebo aj dlhšie. Počítajme však s tým, že bude trpký. Zvyčajne podávame 2 až 3 šálky denne.
Najúčinnejšou liekovou formou je tinktúra, najmä ak je pripravená demaceráciou. Tinktúru dávkujeme 30 až 35 kvapiek podľa potreby, ale väčšinou viackrát denne.
S úspechom sa používajú aj čajové klyzmáty.

Možno zameniť s: Ako materské rastliny boli určené čajovník čínsky - Thea chinensis L., kriač vysoký asi 3-4 m, voči podnebiu pomerne odolný, znášajúci aj ľahšie mrazy. Naproti tomu veľa tepla potrebuje čajovník asamský - Thea assamica Masters rastúci výhradne v tropoch. Ak sa umelo neupraví, dorastá do výšky asi 15-20 m. Je zaujímavé, že nie rastlina rozhoduje o chuti, aróme a kvalite lístkov, ale predovšetkým oblasť pestovania svojím klimatom a vlastnosťami pôdy.

Popis: Čajovníky sú dreviny. Rod Camellia z čeledi Camelliaceae zahrnuje asi 50 druhov stálezelených, tropických až subtropických stromov alebo krikov. Okrem Camellia sinensis (syn. Thea sinensis, čajovník čínsky, ktorý sa pestuje pre listy, zaslúži si pozornosť ešte Camellia sasanqua, ktorá sa pestuje v Japonsku a Číne pre olejnaté semená, a Camellia japonica, kamélia, ako okrasná rastlina s veľkými krásnymi kvetmi. Čajovníky sú veľmi podobné a príbuzné známym kaméliám, majú silné, lakovo lesklé a kožovité listy, často s výraznou žilnatinou, na okraji pílkovité, kvitnú voňavými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa pretvárajú na drobné zdrevnatené plody s jedným až tromi semenami veľkosti čerešňovej kôstky. Kvitnú od decembra do apríla. Kvety môžu byť prisadnuté, ako napr. pri kamélii, alebo stopkaté, ako pri čajovníku, stredne veľké až veľké. Čajovník čínsky je ker alebo strom dorastajúci do výšky 2-15 m, v plantážach sa však udržuje pravidelným rezom do výšky maximálne 1,2 m. Listy sú striedavé, 40-200 mm dlhé, kopijovité alebo eliptické, tuhé s pílkovitým okrajom. Mladé listy a listové púčiky sú často striebrito plstnaté. Kvety sú veľké, po 2-3 v úžlabí listov, korunné lístky biele, bázami obvykle zrastené s vonkajšou radou množených tyčníkov. Peľnica je trojklanná a semeník vrchný. Plod je kožovitá trojlomená tobolka, v čase zrelosti hnedej farby. Obsahuje 1-3 mm tmavohnedé guľovité semená 10-20 cm veľké. Ďalšie podrobnejšie botanické delenie je zložité a nejednotné. Stačí konstatovať, že čajovníky sa delia na niekoľko skupín, tzv. džátov, neboli populácií. Čínska skupina reprezentuje subtropické čajovníky typické kerovitým vzrastom (do 3 m výšky) a menšími, 40-70 mm dlhými, tupo špicatými listami. Znesie pokles zimných teplôt vzduchu až do -13 °C, pri dostatočnej snehovej pokrývke až do -25 °C. Poskytuje čaj vysokej kvality z prvých zberov po období vegetačného pokoja. Assamská skupina sú nízke až stredne vysoké stromy (5–15 m) s veľkými, 150–200 mm dlhými, lesklými listami s výraznou špičkou. Vyhovujú im tropické typy klímy, pokles teploty pod -4 °C ich poškodzuje. Indočínska skupina zahŕňa nízke tropické stromy (do 5 m výšky) s lesklými listami, ktorých čepele nebývajú úplne rozevreté. V praxi je táto skupina najmenej rozšírená. Dnes sa všeobecne pestujú kríženci uvedených džátov, ktoré poskytujú síce vysoké výnosy, avšak väčšinou nedosahujú vysokú kvalitu pôvodných džátov.

Miesto výskytu: V horských lesoch východnej Ázie rastie asi 45 druhov čajovníkov. Pestujú sa v mnohých formách hlavne v Číne, Japonsku, Indii, na Cejlone, Jáve, Sumatre, v Gruzii a v iných teplejších oblastiach sveta.

Pestovanie:
Všeobecne: Boli vykonávané pokusy o pestovanie aj u nás v sklenikoch i vonku v teplých oblastiach. Pestovať čajovníky v našich podmienkach je možné. Najvhodnejšie sú na to rastliny z čínskej skupiny, predovšetkým kvôli nižším nárokom na teplo. Navyše sa tento džát množí veľmi dobre aj vegetatívne. Ak pestujeme čajovníky v nádobách, môžu počas vegetačného obdobia rásť v pričini na záhrade alebo aj na balkóne a prezimovať musia v miestnosti, kde sa udržiava teplota okolo 10 °C. V väčšom rozsahu sa ich pestovanie darí aj v tzv. tranšejách, čo je akýsi hlboký párenisko, ktoré na zimu prikryváme oknami a rohožmi. Potom môžeme očakávať aj vlastnú úroď a skúsiť si vyrobiť niektorý z početných druhov čaja.

Poloha, podnebie, pôda: Hlavný význam pre pestovanie čajovníkov majú klimatické podmienky. Čínska skupina čajovníkov sú veľmi odolné subtropické rastliny, vhodné aj pre pestovanie v oblastiach s pomerne chladnou zimou a dostatkom vegetačného pokoja. Pre pestovanie v tropoch je tento typ čajovníkov nevhodný. Ásamské čajovníky sú tropické rastliny, ktoré vyžadujú dostatočne vysoké teploty počas celého roka. Na množstve zrážok sú všetky čajovníky náročné po celé vegetačné obdobie, kedy rastliny intenzívne rastú. Ak celkový úhrn ročných zrážok nie je aspoň 2 000 mm, je potrebná umelá zavlažovacia sústava. Na pôdu nemajú čajovníky žiadne špecifické nároky. Rastú na všetkých typoch pôd od piesčitých až po ťažké, na odvodnených rašelinách aj na tropických červenkách. Dôležitou podmienkou je však kyslosť pôdy (pH 4-6). Obsah vápnika znižuje výnosy aj životnosť plantáží.

Výsev semien: Čajovníky sa množia predovšetkým generatívne, t. j. semenami. Semená čajovníka vysievame ihneď po dozretí do plantáží. Semená tiež môžeme po určitý čas stratifikovať vo vlhkej rašeline pri teplote 6-8 °C. Vysievame do zmesi kompostovej zeminy s rašelinou v pomere 1:2, kde semená kliačia asi po jednom mesiaci.

Predpestovanie: Sadznice je tiež možné vypestovať v školkách.

Vegetatívne množenie: Z vegetatívnych spôsobov množenia sa najčastejšie používa rezkovanie alebo aj očkovanie, hríženie a množenie odkopkov. Rezky sa môžu získavať na jar alebo na jeseň. Z výhonov sa odstráni tak vrcholová mäkká časť, ako aj spodná príliš zdrevenalá časť. Zo strednej časti výhonov sa zvyčajne režú jednolistové rezky s dĺžkou asi 30 mm. Upravené rezky ošetrime stimulátorom a zasadíme do substrátu, ktorý sa skladá zo zmesi rašeliny a piesku v pomere 1:1. V množárni musí byť teplota okolo 25 °C a 90 % vzdušná vlhkosť. V tomto prípade rezky zakoreňujú za 6-8 týždňov.

Pestovanie: Plantáže sa zakladajú buď na pôdach panenských, alebo aj na pôdách kultúrnych, predtým obdielaných, a to buď výsevom semien priamo do plantáže, často do tzv. špalierov, alebo sa vysadzujú predpestované sadenice vysoké asi 0,5 m, ktoré sa pred výsadbou zaštipujú, aby kríky dobre vetvili. Neskôr je nevyhnutný pravidelný rez čajovníkových kríkov, ktorý pôsobí predovšetkým priaznive na tvorbu mladých letorostov (flešov) a ovplyvňuje tiež výšku a kvalitu výnosu. Nevyhnutné je aj hnojenie porostov, pretože musíme počítať s tým, že čajovníková plantáž je dlhodobá kultúra, ktorá môže vytrvať na jednom stanovišti 40–100 rokov. Tiež vzhľadom na každoročne zbierané množstvo hmoty je pravidelné hnojenie nevyhnutnosťou. Zvlášť účinné je hnojenie organickými hnojivami. Vyvarujeme sa samozrejme vápenných hnojív.

Doba zberu + zbieraná časť: Pre milovníkov čaja sa zbierajú len posledné tri lístky na zakončení mladých výhonkov. Z rastlín sa zbierajú koncové listy a dve až tri nasledujúce. Čím sú mladšie, tým je čaj cennejší, pretože obsahuje vyššie percento účinných látok. Podľa pôvodu, veľkosti, veku, vzhľadu a spôsobu výroby sa čaje delia na rozličné druhy a sorty. Drogou je list zbieraný od tretieho roku života kríka, a to niekoľkokrát za rok.

Spracovanie + skladovanie: Podľa výrobného postupu sa rozlišujú dva základné druhy: čierny čaj (fermentovaný) a zelený čaj (nefermentovaný). Čierny čaj sa suší pomaly, vo vrstvách, strojovo sa upravuje, prípadne sa pri sušení prikrýva mokrými plachtami, pričom sa fermentuje. Zelený čaj sa ihneď po zbere suší: pije sa hlavne v Anglicku. Čajovníky sa pestujú pre listy, z ktorých sa po určitom technologickom procese získava čaj. Pri zbere sa nezbierajú samotné listy, ale terminálne časti výhonov nazývané fleše, ktoré majú vrcholový pupen a 1-3 lístky rastúce pod ním. Veľkosť zbieraných flešov sa vyjadruje vzorcom, neboli tzv. zberovou formulou, ktorá označuje časť výhonka určenú na výrobu čaja a časť výhonka, ktorá zostáva po zbere na kriku. Ako príklad môžeme uviesť typickú formulu, ktorá zahŕňa asi najrozšírenejší typ čaja, označovaný ako Fine. Jeho formula znie T+2/R+1. Znamená to, že sa utrhne časť výhonu, ktorá sa skladá z terminálneho pupňa (T) a dvoch lístkov pod ním. Na kri zostáva bazálna časť výhonu, jeden normálny a jeden netypický list, označovaný ako "rybí" (R). Okrem uvedenej zberovej formuly existujú samozrejme aj ďalšie, ktoré vyjadrujú zloženie rôznych čajových typov. Počet zberov počas roka nie je vo všetkých pestovateľských oblastiach rovnaký, ale v priemere sa dá konstatovať, že sa fleše zbierajú asi 4x do roka. Zbierajú sa ručne - na všetkých čajovníkových plantážach sa praktikuje tento zber - alebo pomocou rôznych mechanizačných prostriedkov. K výrobe 100 kg hotového čaja je potreba asi 500 kg zelených flešov. Zobrané fleše sa spracovávajú rôznymi technológiami a podľa ich výsledku sa čaj rozdeľuje na výrobné druhy, ako napr. čierny čaj, zelený čaj, žltý Oolong, jasmínový čaj, lisované čaje apod. Najznámejší a v Európe najžiadanejší je bezsporu čierny čaj, ktorý sa vyrába z čajovníkových listov, ktoré prešli fermentačným procesom, po ktorom nadobudli charakteristickú čiernu farbu a príjemnú čajovú vôň. Výrobný proces čierneho čaja sa skladá predovšetkým z týchto operácií: zavadnutie flešov, ich tzv. svinovanie, fermentácia, sušenie a triedenie hotového produktu. Pri svinovaní sa niektoré bunky listov trhajú, praskajú a bunná šťava sa čiastočne uvoľňuje, čo umožňuje vzdušnú oxidáciu dôležitú pre fermentačný proces, ktorý prebieha v špeciálnych fermentačných miestnostiach s riadenou teplotou a vlhkosťou. Okrem dnes už klasického svinovania listov sa používajú moderné metódy rezania listov na špeciálnych rezačkách, čím sa spracovanie suroviny podstatne skracuje. Týmto spôsobom upravený produkt sa môže taktiež plniť do namáčacích sáčkov. Po konečnom vytriedení sa čaj obyčajne rozdeľuje do dvoch výrobných skupín. Ide predovšetkým o čaj listový (Leaves) a čaj zlomkový (Broken). Najkvalitnejší listový čaj je označovaný ako Flowery Orange Pekoe (FOP). Vyniká aromatickosťou, jemnou chuťou a patrí k najlepším čiernym čajom vôbec. Nasledujú ďalšie typy ako Orange Pekoe, Pekoe a ďalej čaje horšej kvality, ako Suchong a Congu. Zlomkové čaje sú reprezentované napr. kvalitným Broken Orange Pekou. Čajová drť sa označuje ako Faning a čajový prach, ktorý sa často používa na lisovanie do desiek, je tzv. Dust. Zelený čaj je ďalším výrobným druhom, na jeho výrobu sa používa rovnaká surovina ako pre čierny čaj, ale vyrába sa z flešov, ktoré neprechádzajú procesom vadnutia a fermentácie. V listoch obsiahnuté taniny a lístková zeleň sa za týchto podmienok nemenia a hotový výrobok si ponecháva prirodzenú zelenú farbu. Zelený čaj má tiež pomerne silnejšie povzbudzujúce účinky. Nálev má byť zelenavý alebo citrónovo žltý a po vychladnutí má zostať čirý. V súčasnosti sa produkuje a tiež konzumuje hlavne v ázijských krajinách. Žltozelený čaj, tzv. Oolong, je vyroben nedokonalou fermentáciou. Vyrába sa hlavne v Číne. Prechádza len polovičnou fermentáciou a potom sa praží a suší v tieňu. K jeho výrobe sa používa často zvláštna odroda čajovníka "Chesima", ktorá má až namodrale zelené listy. Bohatý obsah silice dodáva tomuto čaju intenzívnu vôňu. Nálev by mal mať nazelenalú až žltú farbu. Často sa tiež parfumuje čerstvými kvetmi jasmínu, pomarančovníka, ale aj ruží a pod. Na aromatizovanie čiernych čajov sa tiež používajú najrôznejšie silice, ako napr. bergamotová, citrónová a pod. V Ázii sa tiež vyrábajú rôzne doskové alebo tehlové čaje. Na ich výrobu sa používajú podradnejšie suroviny rôznych druhov zelených a čiernych čajov. Listy a stonky hotovej suroviny sa po zmäkčení parou mechanicky lisujú a potom sušia v sušárňach. Z hľadiska terapeutického má význam predovšetkým zelený čaj, získavaný okamžitým sušením sklizených lístkov. Fermentácia čaja znižuje jeho liečivé účinky, a to mnohdy veľmi výrazne. Čierne čaje sa užívajú len pri liečbe hnačiek.