Čakanka koreň s vňaťou 40g(20x2g)
- Čakanka koreň s vňaťou 30g(20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)
Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rostlina/cekanka-koren-50g .
Zloženie: Cichorium intybus radix c. herbs. V zmesiach kombinácia s jablčníkom, harmančekom, repíkom a ľubovníkom. Čakanku môžeme podávať aj dlhodobo, nemá žiadne vedľajšie účinky ani kontraindikácie. Koreň obsahuje veľké množstvo inulínu, glykozid intybin, triesloviny, cholín, živice, slizy, minerálne látky, terpénové horčiny atď. Zloženie listov sa príliš nelíši, takže je možné považovať obe drogy za rovnocenné. Na jar odporúčame zmes 100 g vňate čakanky, koreňa ihlice tŕnistej a vňate medovky po 50 g, vňate tymianu a vňate benediktu lekárskeho po 25 g. Užívanie: 1 čaj. lyžičku preliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 10 min popíjať 2 x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika
- Čakanka kořen s naťou 30g (20x1,5g) (Slovenský text na obaloch)
Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári.
Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Zloženie: Cichorium intybus radix c. herbs. V zmesiach kombinácia s jablčníkom, harmančekom, repíkom a ľubovníkom. Čakanku môžeme podávať aj dlhodobo, nemá žiadne vedľajšie účinky ani kontraindikácie. Koreň obsahuje veľké množstvo inulínu, glykozid intybin, triesloviny, cholín, živice, slizy, minerálne látky, terpénové horčiny atď. Zloženie listov sa príliš nelíši, takže je možné považovať obe drogy za rovnocenné. Na jar odporúčame zmes 100 g vňate čakanky, koreňa ihlice tŕnistej a vňate medovky po 50 g, vňate tymianu a vňate benediktu lekárskeho po 25 g.
Užívanie: 1 čaj. lyžicu preliať 0,5 l vriacej vody, lúhovať 10 min popíjať 2 x denne.
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:
Čakanka obyčajná: Droga:
Latinsky: Radix cichorii, Radix cichorii intybi, Herba cichorii intybi, Flos cichorii intybi
Slovensky: Koreň čakanky
Čakanka obyčajná: Názvy:
Ľudové: pocestník, cikorka, hanička, nemecká káva, korenie sv. Petra, korenie sv. Petra, cigória, podrostník, podružec, cichorie, čakánek, divoká cikorka
Slovensky: čakanka obyčajná
Nemecky: e Gemeine Wegwarte, Zichorie, Wegwartenwurzel
Rusky: cikorij obyknovennyj
Anglicky: Chicory, succory
Poľsky: Cykoria podróznik
Chemické zloženie: Hlavné obsahové látky sú v mliečnej šťave. Ide o horké látky terpénového charkteru - laktucín a laktupikrin. Šťava ďalej obsahuje triterpénové deriváty (alfa- a beta-laktucerol), gumu, kyselinu stearovú, octovú, mannitol, šťaveľan draselný a kyselinu octovú. V koreni sú prítomné glykozidické horčiny (O,1% glykozidu intybínu), triesloviny, cholín, arginín, inulín (10-45%), živica, sliz, minerálne látky (draslík, sodík, vápnik, fosfor, horčík a železo). Inulín, rezervná látka zložnokvetých a čakankovitých rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto škrobu. V listoch je kumarínový glykozid cichoriín, ďalej levulóza, inulín, cholín, arginín, kyselina cichoriová (dikafeyltartaeová). V čerstvej vňate popolový zvyšok s bohatým obsahom minerálov (hlavne železo, vápnik, fosfor a horčík). Obsahové látky koreňa a listov sa príliš nelíšia, takže je možné pokladať obe drogy za rovnocenné.
Vnútorné užitie:
Na prípravu šálky záparu z vňate sa používa 1,5-4 g, alebo častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody. Pije sa 2-3x denne pred jedlom. Užíva sa ako horčinové tonikum, stomachikum a choleretikum. Ako choleretikum pôsobí aj kombinácia čakanky s koreňom púpavy (Radix taraxácia) v pomere 1:1.
Alebo:
Obvykle sa pripravuje zápar z lyžice drogy na 2,5 dl vody (pije sa po 1 dl 2-4x denne). Keď sa čakanka kombinuje s inými drogami, dávkujú sa 3 lyžičky až 3 lyžice na 7 dl vody (čaj sa pije teplý 3-4x denne po 2 dl, a to medzi jedlami).
Zápar z koreňa: 2-5 g koreňa na odvar (5 minút variť na slabom ohni, piť 3x denne).
Na prípravu šálky odvaru sa ordinuje 2-5 g koreňa (alebo 1 kávová lyžička). Varí sa 5 minút, pije sa 2-3x denne. Zápar - Infusum radicis cichorii - sa pripravuje z 15-25 g práškované drogy z koreňa na 2 poháre vody. Užíva sa po 1/2-2/3 pohára 2-3x denne pred jedlom.
Vonkajšie použitie:
Vhodnou liekovou formou je bylinný balzam.
Málo využívanou formou sú bohužiaľ obklady s čakankou, aj keď sú v určitých prípadoch veľmi účinné.
Možno nahradiť: Čakankové drogy predstavujú svojím pomerne jemným pôsobením zvláštnu alternatívu púpavovej drogy.
Možno zameniť s: Pri zbere vňate nehrozí zámena, rastlina je veľmi dobre známa. Skôr by mohlo dôjsť k zámene pri jesennom vykopávaní koreňov na stanovišti, kde rastú rastliny s podobnými koreňmi. Nebezpečná je zámena s nevýrazne chutnajúcim koreňom blín čierneho - Hyosyamus niger, ktorý je prudko jedovatý.
Popis: Trvalá bylina vysoká 20–120 cm. Z nažltlo bieleho vřtenovitého koreňa vyrastá rozvetvená vňať s rozetou prízemných laločnatých listov. Vňať má listy kopinaté. Početné jednotlivé úbory s jazykovitými kvetmi jasne modrej farby. Kvete v júli–septembri. Plody sú nažky.
Miesto výskytu: Veľmi rozšírený druh na sušších lúkach, poliach, medziach, rumovišťach, pri cestách ako plevel od nížin po podhorský stupeň. Miestami sa pestuje pre koreň, ktorý slúži ako surovina na výrobu cikorie. Pestované druhy sa pre nízky obsah horkýn nehodia na liečebné účely.
Pestovanie:
Všeobecne: Čakanka sa pestuje len pre potravinárske účely. Pre farmaceutické spracovanie sa používa výhradne koreň z divoko rastúcich rastlín. Pestuje sa ako rastlina dvojročná. V prvom roku sa vyvíja koreň a listy, v druhom roku kvete.
Poloha, podnebie, pôda: Na pestovanie čakanky sa hodí hlboká, hlinitá alebo hlinitopiesčitá pôda, dobre vyhnojená. Najlepšie ju zaradiť po hnojených okopaninách.
Výsev semien: Na jeseň sa hlboko ore a hnojí. Na jar po plytkom preoraní sa koncom apríla alebo začiatkom mája sieje čakanka do riadkov vzdialených asi 1/4 m. Setba sa uválcuje rýhovaným valcom. Pri príliš skorom výseve vyráža už v prvom roku do kvetu, koreň zakrnie, zdrevnate a stáva sa nekvalitný.
Doba zberu + zbieraná časť: Korene sa vyrýpajú špeciálnymi úzkymi rýčmi (september–október), alebo nasledujúco na jar v apríli a to výhradne z divoko rastúcich rastlín (pestované majú iné obsahové látky), zbavujú nadzemných častí a sčernalých partií a po umytí sa režú na približne 15 cm dlhé časti. Kvetúce vrcholky vňate sa zrezávajú v čase kvetu v júni–auguste za suchého počasia v popoludných hodinách. Vňať sa zbiera najlepšie pred rozkvetom rastliny, teda na prelome jari a leta. Pre použitie v očnom lekárstve sa ojedinele zbiera aj kvet hneď na začiatku rozkvetu, teda v júli.
Spracovanie + uchovávanie: Korene sa sušia na tieňovom mieste (najlepšie ich dosušiť umelým teplom pri 40 – 50 °C, alebo hneď pri umelom teple). Pomerný úbytok pri sušení je asi 5:1. Vňate sa suší na vzdušných tieňových miestach bez prehrabovania. Pomerný úbytok pri sušení je asi 4:1. Kvety sušením stratia svetlom modrú farbu.
Vlastnosti drogy: Droga nemá pach a chutí horko.
Čakanka obyčajná: Poznámky: Koreň sa používa ako náhradka kávy (cikória). Vyrába sa z hrubších koreňov, ktoré sa myjú, krájajú, sušia a potom pražia a rozmieľajú na drobné kúsky. Mladé listy a výhonky patria medzi salátové a jarné polievkové byliny. Dvojletá subsp. radicosus sa pestuje pre korene a subsp. foliosus pre listy). V Belgii sa na jeseň predávajú jemné pupene, ktoré vyústtili v tmavých pivniciach na koreňoch čakanky zasypaných pieskom. Sú vyhľadávané ako zimná salátová zelenina (dajú sa variť, dusiť, zapiekať s mäsom apod.). Po prvej svetovej vojne sa stali náhradkou kávy.






