Benedikt lekársky vňať 40g

• Benedikt čubet vňať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Cardui benedicti herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotných účinkoch byliny nájdete v našom herbári. POZRI TU: http://herbar.milota.com/rastlina/benedikt-cubet-nat-30g . Dôležitými účinnými látkami sú predovšetkým triesloviny a silice, ďalej horké glykozidy cnicín a benedictín, živice, flavonoidy, slizy, soli horčíka, vápnika a draslíka, tanín, vitamíny skupiny B a iné. Droga je vhodná pre samostatné uţívanie, ale aj pre najrôznejšie kombinácie, predovšetkým s siličnatými drogami a ďalšími metabolikmi, ako sú napríklad palina, zemežlč, čakanka, islandský mach a vachta trojlistá. Benediktové víno: vňať v textilnom sáčku sa ponorí do vína. Množstvo je dané „silou“ vňate a potom hlavne skúsenosťami výrobcu.
Užívanie: 1 pol. lyžicu zarovnanú preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min popíjať 1 x denne.
Výrobca: Milota sro, Záhumenie 168, 74285 Vresina, www.milota.com, milota@milota.com
Krajina pôvodu: Česká republika

• Benedikt lekársky nať (Slovenský text na obaloch)

Zloženie: Cardui benedicti herba. Nariadením EÚ je zakázané uvádzať na obale výrobku akékoľvek zdravotné účinky. Viac informácií o zdravotníckych účinkoch byliny nájdete v našom herbári. Dôležitými účinnými látkami sú predovšetkým triesloviny a silice, ďalej horúce glykozidy cnicin a Benedictine, živice, flavonoidy, slizy, soli horčíka, vápnika a draslíka, tanín, vitamíny skupiny B a iné. Droga je vhodná pre samostatné pouţívanie, ale aj pre najrôznejšie kombinácie, predovšetkým s siličnatými drogami a ďalšími metabolíkmi, ako sú napríklad pelyněk, zemežlč, čakanka, islandský mach a vachta trojlistá. Benediktovo víno: nať v textilnom sáčku sa ponorí do vína. Množstvo je dané "silou" nate a potom hlavne skúsenosťami výrobcu.
Užívanie: 1 pol. lyžicu zarovnanú preliať 0,5 l vriacej vody, vylúhovať 10 min popíjať 1 x denne.

Komplexné informácie o byline bez liečivých účinkov:
Viac informácií o liečivých účinkoch byliny TU:

Benedykt lekársky: Synonymá:
Latinsky: Centaurea benedicta, Calcitrapa benedicta, Carbenia benedicta, Carduus benedictus
Slovensky: Čubet benedykt, čubet lekársky, benedykt čubet

Benedykt lekársky: Droga:
Latinsky: Herba cardui benedicti, Herba acanthi germanici, Herba cnici sancti, Herba cnici benedicti, Folium cardui benedicti
Slovensky: Vňať benedyktu

Benedykt lekársky: Názvy:
Ľudové: Bodliak, bodliak horký, bodliak požehnaný, karbobenedykt, čubet, horký bodliak, kardobenedykt, kardusbenedykt, kardus požehnaný, krasovlások, krásovlások, ostropes, zajačie oko, pestrec, prímetník vlašský, priamoútnik, bodliak požehnaný, krasovlások lekársky
Slovensky : benedikt lekársky
Nemecky : e Echtes Benediktenkraut
Rusky : benedikt aptečnyj
Anglicky : Blessed-Thistle
Poľsky : srapacz lekarski, Drapacz

Chemické zloženie: Terapeuticky účinné látky predstavuje silica (asi 0,3%), potom triesloviny (asi 8%), ktoré priaznivo ovplyvňujú pôsobenie horkého seskviterpénového dihydrolaktónu knicinu (niekedy stotožňovaného s centaurínom) a považovaného za azulenovú laktónovú benediktín a ďalšie horčiny germakranového typu (cca 0,25%). Droga ďalej obsahuje sliz (asi 20%) a veľa solí draslíka, horčíka a vápnika. Uvádza sa aj vitamín B1 a kyselina nikotínová, resp. jej amid, flavónové glykozidy, odvodeniny apigeninu a kemferolu, knicinolid a antibiotická látka (dodekadientetrain). Uvádzajú sa aj alkaloidy.

Vnútorné užitie:
Do zmesí sa benedykt kombinuje skôr výnimočne, a to predovšetkým s siličnými drogami. V primeraných, trochu menších dávkach, je benedikt vhodný aj na podávanie v pediatrii aj geristrii. Droga je vhodná pre samostatné užívanie, ale aj pre najrôznejšie kombinácie, predovšetkým s siličnatými drogami a ďalšími metabolikmi, ako sú napr. palina, zemežlč, čakanka, lišajník islandský a vachta trojlistá.
Na prípravu záparu sa používa jednotlivá dávka 2 g, alebo 1/2-1 kávová lyžička na šálku záparu. Ako metabolikum a diuretikum sa užíva zápar zo 4-6 g drogy na 100 ml vody, ktorý sa pije 2-3x denne medzi hlavnými jedlami, ako stomachikum sa pije 1 dl 2-3x denne pred jedlom. Tento zápar pôsobí celkovú tonizáciu organizmu.
Alebo:
Aplikačnou formou je najčastejšie nálev: 1 čajovú lyžičku drogy spariť asi 150 ml vriacej vody a po primeranom vylúhovaní scediť a podávať 2-3x denne na lačno pred jedlom, alebo počas jedla, spravidla samostatne.
Užíva sa tiež vo forme odvaru (0,5-2,5 g drogy, resp. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody a piť 2-3x denne po 1/4 pohára pol hodiny pred jedlom - ako metabolikum pol pohára medzi jedlom).
Môže sa užívať aj vo forme tinktúry (100 g drogy sa zaleje 1 000 ml kvalitného alkoholu, 10 dní nechá vylúhovať a potom scedí), 2x1 polievkovú lyžicu denne (pri nespavosti 2 lyžice na noc), 2-3 týždne.

Vonkajšie použitie:
Na vonkajšiu aplikáciu sa užíva zápar alebo odvar z drogy (pozri vyššie).

Možno nahradiť: Na liečebné účely slúži celý rad príbuzných druhov; tak napr. čínski lekári predpisujú jeden z nich na stavanie vnútorného krvácania a na liečbu zvýšeného tlaku krvi. Podobné účinky pri vnútornom užívaní majú drogy: Folium trifolii fibrini, Radix gentianae a Herba centaurii.

Možno zameniť s: Pre bodliakovitý vzhľad sa vňať môže zameniť s bodliakmi (Crisium) - pr. Crisium Mill., ktorý však má hladké listy a chutí jemne horko alebo s pestrecom mariánskym (Silybium marianum L.).

Popis: Jednoročná alebo dvojročná bylina podobná bodliaku, vysoká 20-80 cm, celá pokrytá drobnými ostňami. Červenohnedý podzemok, rovnako ako celá rastlina silne páchne a chutí trpko horko. Stonka päťhranná, pavučinovito vlnatá, husto olistená, listy podlhovasto kopijovité, ostnato zúbkované, pichľavé, sediace, na konci vetvičiek žlté úbory kvetov s vonkajšími široko lupenovitými listenami, vnútorné listene majú často dlhé rozvetvené tŕne. Okrajové kvety sú neplodné, vnútorné obojpohlavné. Kvete v júni – júli. Plody sú nažky s lietacím chocholcom.

Miesto výskytu: Pochádza z južnej Európy a Prednej Ázie. U nás sa pestuje v záhradkách a niekedy zdivočatie. Má rada pôdu bohatú na živiny a dostatočne vlhkú.

Pestovanie:
Všeobecne: U nás sa benediktovi lekárskemu dobre darí a poskytuje dobrú úrodu. Pestuje sa pre vňať a pestovanie je veľmi jednoduché, len pri sušení sa odporúča použiť umelé teplo. Vzhľadom na značné množstvo zelenej hmoty, ktorú musí rastlina počas jedného vegetačného obdobia vytvoriť, dáva sa do prvej trati alebo po prihnojených okopaninách. V ľahkých a výživných pôdach dosahuje rastlina výšku až 80 cm, ale potom polieha, je pomerne krehká v porovnaní s podobnými bodliakmi. Bylina má tvar kera, teda niekoľko stvolov s kvetmi. Darí sa jej v teplejších oblastiach, napač pochádza z južnej časti Európy. Benedikt je jednoročný, ale divoko u nás nerastie, musí sa pestovať. Semená majú dobrú klíčivosť a kliačia v teple už po niekoľkých dňoch.

Odrody: "Krajový".

Poloha, podnebie, pôda: Benedikt lekársky je rastlina teplomilná a preto sa hodí do miest s dostatkom slnečného svitu a chránených. V otvorene suchých podmienkach a aridnom klimatu sa nedarí získavať väčšie úrody. Kyslé pôdy benediktovi nevyhovujú, radšej zásadité. Na pestovanie je najlepšia mierne vlhká hlboká orná pôda, humusovitá, hlinitopiesčitá, s dostatkom vápnika, prihnojená chlevskou mrvou. Ak je rok príliš suchý, sú výnosy malé a naopak, v príliš vlhkej pôde dochádza k hnívaniu koreňov. Pôda musí byť počas celého obdobia vegetácie kyprá. Najlepšie je benedikta zaraďovať po prihnojených okopaninách a pred výsevom prihnojiť minerálnymi hnojivami, predovšetkým dusičnanom vápnika.

Výsev semien: Už na jeseň sa musí pole hlboko zoorať a prihnojiť kravským hnojom alebo močovkou. Na jar musí byť pôda znovu obdelaná. Pôdu starostlivo upravíme kultivátorom, bránami a smykom. Semená sa sejú priamo na dobre pripravené pole do riadkov vzdialených 35 – 45 cm, vzdialenosť semien je asi 8 cm, a to až koncom apríla alebo v prvých dňoch mája (podľa prameňov 4/77, 83, 98 a 93. čo najskôr na jar, niekedy už v marci alebo začiatkom apríla), aby mladé rastlinky nepostihol jarný mráz. Pri strojnom setí (sejacím strojom) sa zo semena musí odroliť letacia časť. Seje sa do hĺbky asi 1 cm a po zasianí sa pozemok priválí. Pri výseve dbáme na to, aby semeno "padalo", na 1 ha vysejeme 15 kg osiva. Siať sa dá aj po zbere ranných zemiakov alebo repky, pretože má pomerne rýchly rast. Pri vhodnom počasí vzchádza už po 8–14 dňoch, klíčivosť si udržuje 2–3 roky. Na 1 ár sa sieje 120–150 g osiva, pri siavaní do hnízd až 350 g. V 1 g je asi 150 semien. HTS 24 až 34 g. Klíčivosť si uchováva 2–3 roky. Klíčivosť semien I. triedy je 80 %. Pri červnovom alebo červencovom výseve je však zber o niečo slabší než pri jarnom siavaní. Pri veľnoplošnom pestovaní odporúčame postupné výsevy podľa počasia (potom môžeme dobre využiť sušiarne). V menšom rozsahu vysievame do pripravených rašelinocelulózových kvetináčov, ktoré potom vysadíme na stanovište.

Predpestovanie: Vysieva sa buď priamo na jar do zeme, alebo sa môže predpestovať. Potom je potrebné dbať na to, aby pri presadzovaní väčšie prerastené sadenice nestratili vlhkosť. Je vhodné ich na čas aj zastieniť.

Pestovanie: Setba sa protrháva, aby zostali len jednotlivé rastliny vzdialené od seba asi 30 cm. Keď jednotlivé byliny povyrastú, vyriadia sa do riadkov a celá kultúra sa plevie. Pletie sa však len krátko, pretože benedikt rýchlo rastie, vkrátce vytvorí veľké husté ružice a neskôr už nedovolí rásť žiadnemu plevu. V letnom období, najmä pri zasúšaní, je potrebné rastliny polievať. Na ľahkých pôdach by mohli vyschnúť. Zalievaním sa tiež zvýši hmota vňate, ktorú môžeme zbierať viackrát počas vegetačného obdobia. Ak chce niekto pestovať benedikt vo väčšom rozsahu a predávať drogu len z lístkov, nesmie vysiať semená naraz, ale v približne 4 partiách, každú týždeň. Lístky sa potom zbierajú postupne, každý týždeň jedna partia. Kým sa zberie posledná partia, dorastie opäť prvá a je zrelá na orezanie.

Hnojenie: Na jeseň zaorieme hnoj (radšej dobre prezrelý), nevhodný je slamnatý hnoj. Umelé hnojivá dávame na jar. Na 1 ar použijeme 2 kg draselných hnojív, 3 kg superfosfátu a 2 kg dusíkatých hnojív.

Ochrana rastlín: Z chorôb sa vyskytuje múčnatka čakanková, ktorá podporuje vlhké a teplé počasie. Znižuje výnos a kvalitu drogy. Rastliny postrekujeme 0,5% Sulikolem, alebo prípravkom Karathane FN 57 v koncentrácii 0,1%. Proti voške 0,2% Phosdrinom, poprípade Nogosom 50 EC (ochranná lehota 7 dní). Pri tejto práci dodržujeme všetky predpisy pre prácu s jedmi.

Akostná norma drogy: osivo ČSN 46 2065, droga ČSN 86 6730.

Semenárstvo: Osivo sejeme priamo na pozemok na vzdialenosť 50-60 cm, 3-4 semienka do hniezd. Akonáhle čubet vzíde, rastliny jednotíme, necháme iba jednu rastlinu. Hnojíme 250 kg NPK na 1 ha, keď rastlinky vzídu, alebo ihneď po výseve. Okopávame alebo plečkujeme. Na semeno zberáme celé rastliny s vňaťou, a to vtedy, keď semeno začne páperie a je tmavé. Zberáme za sucha a odvážame na sýpku, pozor na zaparenie. Dávame na sušiaky, vrstva vňate 25-35 cm (musí byť našuchorená). Na sušiakoch necháme vňať 14-20 dní, aby semeno došlo. Na sýpke otvoríme všetky okná, aby bol prievan. Výmlat sa vykonáva na kombajne alebo na parcelnom kombajne Osevan, kde upravíme otáčky. Zozbierané semeno ihneď vyfúkame. Osivo dáme na sýpku, najlepšie na papiere, na doskovú podlahu, vrstva 5-8 cm. Tam osivo každý deň obraciame hrabľami. Potom ho znova vyfúkame a dočisťujeme na sitách. Dobre vyzreté osivo je tmavé, pri stlačení sa neláme, svetlé semeno nie je dobre vyzreté a nemá požadovanú klíčivosť.

Výnosy: Výnosy sa pohybujú medzi 40-60 kg z aru, výnos závisí od počasia. Zosychá sa v pomere 6-8:1. Výnos z 1 ha je asi 100 kg sušenej drogy.

Doba zberu + zbieraná časť: Pri zbere a hlavne pri sušení rastliny je potrebné si vziať rukavice, pretože rastlina píchá a chlpy dráždia sliznice. Aj po zaviazaní nosa a úst je v hrdle a v hrtani cítiť bolestivé píchanie. Vňať má zvláštnú dráždivú až charakteristickú vôňu, možno aj zápach, ktorý sa sušením stráca. Z rastliny zbierame tesne pred kvetaním bylinné vrcholky a listy bez zdrevnatených častí (asi jún – júl, keď byliny dosiahnu výšku 40–50 cm), a to aj viackrát do roka (pri skorom jarnom výseve vykonávame prvý zber tesne pred kvetaním, druhý koncom augusta a tretí v septembri). Odrezávame ich v malom množstve nožom alebo srpom, vo veľkom kosačkou vo dĺžke do 25–30 cm, za suchého počasia (nesmie byť rosa), asi 15–20 cm nad zemou, aby rastlina mohla znova narastať (ďalej aj preto, že rastliny bývajú v nižších častiach znečistené hlinou a v droge stúpa obsah popola). Za najkvalitnejší sa považuje prvý a druhý zber (listy a vrcholky pred kvetaním – asi jún až august), ďalšie zbery obsahujú veľa vňate prípadne kvetov, ktoré pri sušení dozrievajú a tým sa droga znehodnocuje. Rastlinu nezbierame celú, pretože mäsitá vňať a stopky sa sťašie sušia. Folia cardui benedicti – listy sú oveľa cennejšie než vňať (Herba). Zber sa začína vtedy, keď listové ružice dorastú do značnej veľkosti. Zber sa však musí začať skôr, než rastlina vytvory kvietne stvoly. Zbierané listy sa sušia na lískach, najlepšie v sušárni pri 50–60°C, pretože tak si udržia svoju pôvodnú farbu. Zber je možné opakovať počas leta 4–5-krát. Ak zbierame aj stonky, musíme ich pred sušením pozdĺžka rozrezať, pretože sú príliš dužnaté a dlho sa sušia. Ľudovo sa zbierajú aj plody z najstatnejších rastlín, ktoré necháme vykvitnúť. Zbierajú sa tesne pred úplnou zralosťou. Celé hlávky sa utrhávajú a na slnku sa nechajú dozrieť.

Spracovanie + uchovávanie: Materiál (vňať) je lepkavý. Sušíme v malom množstve v tenkých vrstvách v tieni na vzdušných miestach. Na sušáky dávame tenkú vrstvu 10–15 cm, aby vňať dobre proschla. Sušenie na slnku nie je možné, rastlina mení farbu a kvalita drogy sa znižuje. Pomery vyschnutia vňate sú asi 3,5–5:1, list vysychá v pomere 6–8:1. Keďže je droga za čerstva lepkavá (ťažšie sa rozprestiera na sušenie) a má veľmi horkú chuť, je potrebné ju sušiť oddelene od ostatných, resp. podložné papiere je potrebné vyhoďiť. Droga ľahko vlhne a plesnivie, je potrebné ju náležite a opatrne skladovať a chrániť pred svetlom a vlhkosťou. Kvalitná droga je svetlozelená, v inej farbe (hnedá, žltá) je nepoužiteľná. V droge sa nesmú vyskytovať kvety ani semená. Pri pestovaní vo veľkom sa suší zvyčajne pri teplote asi 30 °C (max. 50 °C) na roštovej sušárni. Počas sušenia môžeme vňať 2-3x obrácať. Najhoršie dosychajú silné lodyhy, preto na ne dajte pozor pri ukladaní. Presušená droga sa ľahko drolí. Po usušení necháme vňať 1 až 2 dni vydýchať a potom ju ihneď ukladáme do papierových pytlov a predáme odberateľovi. Uchovávame v plechových alebo sklenených nádobách. Celá rastlina je porastlá chĺpkami, ostne lístkov a kvetných úborov pichajú. Pri manipulácii je potrebné chrániť ruky rukavicami a ústa šátkom.

Vlastnosti drogy: Droga chutná silne a trvalo horko, preto sa často kombinuje s inými drogami.